Môj profil 
Predplatné
Podľa výsledku sa zo 17 303 stratených peňaženiek po celom svete vrátilo 40 percent, v ktorých neboli žiadne peniaze, a 51 percent peňaženiek, v ktorých finančný obnos bol. Česi dopadli bravúrne a obsadili celkovo siedmu priečku. V Českej republike sa totiž vrátilo takmer 80 percent peňaženiek s hotovosťou a niečo cez 50 percent tých, v ktorých žiadne peniaze neboli.
Česi patria medzi tie najpoctivějšie národy sveta
Najvyššie dopadli Švajčiari, za ktorými nasledovali Nóri, Holanďania, Dáni, Švédi, Poliaci a práve Česi. V Číne sa k majiteľovi vrátilo len 20 percent peňaženiek s hotovosťou. Spodné miesta rebríčka obsadili tiež Maroko, Peru, Kazachstan a Keňa.
Podľa vedcov to môže zvádzať k dojmu, že v spoločnosti sú stále zakorenené prvky altruizmu.
“Poctivosť je každopádne stredobodom ekonomického a sociálneho života. Bez nej dochádza k porušovaniu sľubov a dohôd, neplatenie daní, korupcii v štátnej správe. Doplácajú na to jedinci, firmy i celá spoločnosť,” zhrnuli autori.
Ako prieskum prebiehal?
Sociálny experiment sa odohrával v 355 najväčších mestách 40 štátov sveta, napríklad v Česku prebiehal v Prahe, Brne, Ostrave, Plzni, Olomouci a Liberci.
Peňaženky boli rozdelené do troch skupín: prázdna, s menším, a potom s väčším finančným obnosom. Každá peňaženka obsahovala kľúč, nákupný zoznam a tri vizitky. Na tých bolo pre danú krajinu bežné meno a e-mailová adresa. Vedci akoby stratené peňaženky rozmiestnili na verejných miestach: v bankách, divadlách, múzeách, na poštách, dali ich aj recepčným hotelov či na policajné stanice. Na jednu krajinu pripadlo zhruba 400 jedinečných experimentov.
Výskum vyšiel celkom na 600 tisíc dolárov (teda viac ako 527 tisíc eur).
Paradoxné výsledky
Vedci si mysleli, že väčšia suma ľudí vyprovokuje, aby si peňaženku nechali, ale nastal pravý opak, keď peňaženka obsahovala veľkú sumu peňazí, miera návratnosti bola 72 percent, píše britský denník The Guardian.
Predpovede vedcov boli všeobecne skeptické, že si ľudia väčšinovo budú peňaženky skôr nechávať. S týmto tvrdením súhlasilo aj 2 500 dobrovoľníkov z radov verejnosti, ktorým bola položená otázka, ako podľa nich štúdia dopadne. Ľudia však dokázali, že sú úprimnejší, než si o nich vedci myslia.
“Chybne sme si mysleli, že sú ľudské bytosti sebecké,” priznal v rozhovore pre The Guardian Alain Cohn, ekonóm z Michiganskej univerzity, jeden z autorov štúdie. “V skutočnosti je pre nich skôr, než finančný zisk, oveľa dôležitejšie to, že sami seba vnímajú ako počestného občana, nie ako zlodeja,” doplnil.
Vedci predpokladajú, že veľkému množstvu vrátených peňaženiek pravdepodobne napomohla aj skutočnosť, že v nich boli osobné predmety. Ľudia sa tak môžu s potenciálnym majiteľom lepšie identifikovať. Je teda otázkou, ako by dané skúmanie dopadlo, keby tam bola len hotovosť.
.jpg)
