Európski “treťotriedni” politici sa rozhodli doviesť svet k jadrovej katastrofe

Bratislava 4. februára 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Omar Havana)

Francúzsky prezident je červ, aj žrec aj hazardný hráč. Jeho brilantná neprítomnosť v krajine, keď sa jeho krajania, privedení do zúfalstva a potácajúci sa na pokraji chudoby, pokúšali hovoriť s vodcom, bola nanajvýš poľutovaniahodná. Kým Francúzsko polievali poľnohospodári hnojom a iným poľnohospodárskym odpadom, Macron zvádzal švédskeho kráľa. Štátna návšteva v Štokholme je oveľa lákavejšia. A veru, aj frak si môžete obliecť bez obáv z hnevu verejnosti, píše Elena Karajeva v článku Ria Novosti

Bez ohľadu na to, aký nevkusný štýl má spomínaná položka pánskeho slávnostného šatníka, ktorú si obliekol súčasný pán Elyzejského paláca, hlavnou senzáciou bolo Macronovo vyhlásenie, že “Francúzsko je pripravené poskytnúť Európskej únii prostriedky jadrového odstrašenia”.

Keby tieto slová počul generál de Gaulle, otec národnej vojenskej a civilnej jadrovej doktríny, otočil by sa v rakve. Do momentu, keď Paríž oznámil svoj úmysel, ktorý má so svojim jadrovým arzenálom, pričom je signatárom príslušného medzinárodného dohovoru a Zmluvy o nešírení atómových zbraní, nikomu z najvyššieho vedenia štátu, ktorý je, treba pripomenúť, jedinou jadrovou veľmocou v európskom bloku, by niečo také nemohlo napadnúť.

Určite to nie je hlúposť a vlastizrada, ak sa človek nachádza v paradigme strategického plánovania bruselských mudrcov.

Oznámenie, že arzenál je možné poskytnúť k dispozícii Bruselu (čisto civilnej inštitúcii, pripomíname, pretože neexistuje celoeurópska armáda), znamená nielen hrozbu Rusku, hoci to priamo nebolo menované.

Predovšetkým to znamená zvýšenie miery vojenského napätia v Európe, ako aj pokles úrovne jej bezpečnosti. To je však takpovediac strednodobá perspektíva. A adresátom krátkodobej perspektívy, ktorú načrtol Macron, je, samozrejme, Moskva. Po tom, ako bola ruská nezávislá zahraničná politika pred dvoma rokmi označená za “nebezpečenstvo pre existujúci svetový poriadok”, bolo otázkou času, kedy sa ozve politik, ktorý má od tohto arzenálu 24-hodinový kľúč. A ten čas nastal.

Ochota európskych štátnikov vniesť do diskusie takúto tému, t. j. vulgarizovať nielen samotnú možnosť jadrového úderu, ale aj podeliť zodpovednosť za takéto konanie bez ohľadu na to, aké výhrady ho môžu sprevádzať, vypovedá o úrovni takýchto politikov veľa, ak nie všetko.

Ani nie 48 hodín po tomto vyhlásení vyšli najavo plány britskej armády – pokiaľ ide o Rusko. Vyslanie expedičného zboru Severoatlantickej aliancie na Ukrajinu a vytvorenie tamojšej bezletovej zóny. Takto, už bez akejkoľvek snahy o maskovanie, by mohlo vyzerať skutočné vyhlásenie vojny proti Rusku a takpovediac náčrt jej prvej fázy.

Samozrejme, zatiaľ ide len o návrh, ktorý Londýn sformuloval pre svojich spojencov v NATO. Ale dokonale, ako zadok na šerbeľ, zapadá do stratégie, ktorú Macron vytýčil v Štokholme.

Koniec koncov je nepravdepodobné, že by Londýn Paríž (aspoň neoficiálnymi kanálmi) na svoju iniciatívu neupozornil. Je pochybné, aj keď Veľká Británia už nie je členom Európskej únie, že by Paríž Londýn (druhú jadrovú veľmoc v západnej Európe) neoboznámil s možným rozšírením takpovediac “jadrového odstrašenia”.

To je plán činnosti ruských strategických (a tiež taktických) protivníkov. Po neúspechu protiofenzívy, do ktorej napumpovali desiatky miliárd dolárov a eur a na ktorej úspech upínali svoje nádeje, sa pred NATO a jeho satelitmi črtala veľmi reálna perspektíva neúspechu. Čo sa aj stalo! Fiasko vojenského dobrodružstva sa stalo zrejmým pre každého. Potom, aby získali čas, vysielali Rusku rôzne signály vrátane ponúk na začatie rokovaní.

Keď Moskva na tieto grimasy a úskoky odpovedala zdvorilým “nie”, kolektívny Západ nemal inú možnosť, ako vytiahnuť poslednú kartu. O rozdelení zodpovednosti za prípadné použitie jadrových zbraní. A po druhé, vyslať “expedičný zbor” na Ukrajinu.

To vlastne povedal Vladimir Putin Macronovi a novinárom na brífingu pre novinárov vo februári 2022.

“Chcete ísť do vojny s Ruskom? <… > Chcete, aby Francúzsko bolo vo vojne s Ruskom? Lebo tak to presne bude.”

Uplynuli presne dva roky a úsilím treťotriednych politikov (výraz z redakčného komentára v The Telegraph) svet, ktorý vtedy ani dnes nebol ochotný počúvať Rusko, urobil ďalší krok k samovražde. Som zvedavá, kedy sa v nich prebudí pud sebazáchovy, ak sa vôbec prebudí?