Môj profil 
Predplatné
Podľa uvedeného zdroja rok 2019 zanechal veľa nezodpovedaných otázok týkajúcich sa diania na západnom Balkáne. Prvý polrok 2020 by aj vďaka snahám chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ mal dať odpovede na to, či sa podarí odblokovať prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom, akú podobu bude mať nová metodika rozširovania a ako sa vyvinú politické krízové situácie v krajinách tohto regiónu.
V správe EWB sa uvádza, že iba hŕstka politikov bude robiť zásadné rozhodnutia a vytvárať posolstvá, ktoré budú mať zásadný význam pre budúcnosť západného Balkánu.
Z tohto hľadiska bude dôležité, ako zareaguje francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vlani v októbri “zmrazil” prístupové rokovania pre Skopje a Tiranu. Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, už na úvod chorvátskeho predsedníctva naznačil, že jeho rokovania s Macronom v Paríži (6. 1.) sú nádejou pre ústretovejší postoj Francúzska, najmä po tom, ako sa Európska komisia zaviazala k reforme a odbyrokratizovaniu prístupového procesu. Plenkovič očakáva zásadný posun v prospech európskych šancí tohto regiónu na májovom summite EÚ – západný Balkán v Záhrebe a netají sa plánmi odblokovať ešte pred tým prístupové kapitoly pre Albánsko a Severné Macedónsko.
V exekutíve EÚ bude pre západný Balkán dôležitý eurokomisár pre susedskú politiku rozširovanie Oliver Várhelyi. Má na starosti vypracovanie novej metodiky procesu rozširovania a prípravu výročných správ o situácii kandidátskych krajín a zároveň cieľ nadviazať dobré vzťahy s proeurópskymi silami v krajinách tohto regiónu.
Ďalším vplyvným hráčom je chorvátsky europoslanec Tonino Picula, spravodajca EP pre západný Balkán. Jeho úlohou je určiť pozíciu europarlamentu ako inštitúcie k tomuto regiónu ešte pred summitom v Záhrebe. Picula je zároveň aj spravodajcom EP pre Čiernu Horu a spravodajcom pre predsvstupovú pomoc na roky 2021 – 2027 pre západobalkánske krajiny. Za frakciu socialistov a demokratov (S&D) slúži ako koordinátor vo Výbore EP pre zahraničnú politiku.
EWV upozornil aj na europoslancov Vladimíra Bilčíka z frakcie európskych ľudovcov (EPP) a Tanju Fajonovú zo Slovinska (S&D). Bilčík je spravodajcom EP pre Srbsko a Fajonová spolupredsedníčkou asociačného a stabilizačného výboru EÚ – Srbsko. Obaja sa v mene EP zúčastnili na troch kolách rokovaní so srbskou stranou v snahe zmierniť politické napätie v tejto krajine a budú dotvárať pozorovateľskú misiu EP mapujúcu nadchádzajúce parlamentné voľby v Srbsku.
Ďalšími vplyvnými hráčmi pre západný Balkán by mohli byť nový predseda Európskej ľudovej strany Donald Tusk a tiež predseda Európskej strany socialistov (PES) Sergej Stanišev, ako aj šéf diplomacie EÚ Josep Borell. Eurokomisia má na starosti zmierovací dialóg medzi Srbskom a Kosovom a od Borella sa očakáva, že vymenuje osobitného vyslanca EÚ pre západný Balkán, kde niektoré médiá ako možného kandidáta spomínajú slovenského šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka.
.JPG)
.jpg)
