Problém? Bojuje v ponukovej vojne, ktorú nemôže vyhrať.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila plány Bruselu ako protiváhu amerického zákona o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act – IRA) v hodnote 369 miliárd dolárov, iniciatívy ekologických daňových úverov, ktorá by podľa obáv Bruselu mohla vyhnať európske podnikanie za Atlantik. Odpoveď EÚ, nazvaná Priemyselný plán Green Deal, chce uľahčiť prístup udržateľných spoločností k daňovým úľavám, presmerovať peňažné prostriedky do odvetví čistých technológií a zmierniť pravidlá štátnej pomoci.

“Musíme poskytnúť alternatívu k ponukám zo zahraničia,” povedala v stredu predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová o domácich priemyselných podnikoch EÚ. “Chceme, aby tu tento priemysel zostal a prosperoval.”

Tento plán však už čelí veľkej kritike, a to z dvoch dôvodov: Okrem toho hrozí, že menšie krajiny EÚ sa postavia proti veľmociam Nemecku a Francúzsku, pretože sa obávajú, že väčšinu dotácií získajú práve tieto dve krajiny.

Znamená to, že EÚ so svojou novou iniciatívou stále nemá dostatočnú palebnú silu na to, aby sa bránila agresívnym subvenčným výpadom USA – a USA to vedia.

“EÚ robí rozumný krok pre ekologický prechod,” povedal jeden z amerických predstaviteľov. “Ale firmy sa samy rozhodnú, kde je najatraktívnejšie zelené podnikateľské prostredie.”

Staré peniaze Európy

Odporúčania Komisie, aby členské krajiny na financovanie tohto úsilia opätovne použili prostriedky z existujúcich finančných rámcov, sa stretávajú so skepticizmom pozorovateľov.

“Potrebujeme čerstvé peniaze,” povedala europoslankyňa za stranu Renew Valérie Hayerová. “Ak budeme naďalej používať peniaze, ktoré sú už na stole, aby sme čelili našim tradičným prioritám aj úplne novým, mimoriadnym výzvam, ktoré nás čakajú, nebudeme mať dostatok prostriedkov.”

Pokiaľ ide o záchranné finančné prostriedky, Komisia sa obracia na nevyužité finančné prostriedky zo svojho balíka na oživenie hospodárstva vo výške 800 miliárd EUR a chce poskytnúť daňové úľavy pre ekologické podniky v rámci svojho fondu alternatívnej energie REPowerEU, v rámci ktorého sa preplácajú nevyužité pôžičky vo výške 220 miliárd EUR a nové granty vo výške 20 miliárd EUR. Ďalšou možnosťou je rámec súkromných investícií bloku, InvestEU, uviedla Komisia.

“Návrh Komisie predstavuje len o málo viac ako staré víno v nových fľašiach,” povedal stredopravý zákonodarca Markus Ferber. “Veľkolepý nový priemyselný plán je v podstate pracovný program Komisie na rok 2023 stlačený pod novým titulkom. Je to predvídateľné sklamanie.”

Šéf obchodu EÚ Valdis Dombrovskis však tvrdil, že blok len “nepremieša existujúce peniaze”, a dotácie vo výške 20 miliárd EUR v rámci balíka RePowerEU označil za “nové peniaze na stole”.

Najnovšie prebalenie existujúcich finančných prostriedkov prichádza po tom, čo posledný pokus bloku o preteky o dotácie s USA – zákon o čipoch, predložený vo februári 2022 – stroskotal. Hlavnú sumu 43 miliárd eur, ktorú EÚ vyčlenila na tento plán, prekonal americký výpadok 52 miliárd dolárov na vlastný zákon CHIPS a zákon o vede, pričom veľká časť balíka EÚ pochádzala z vnútroštátnych a súkromných investícií. Príspevok na úrovni EÚ vo výške 3,3 miliardy EUR vyvolal hnev, pretože bol presmerovaný z existujúcich programov.

Dilema štátnej pomoci

Uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci umožní členom EÚ presúvať miliardy do ekologických odvetví. V rámci nového dočasného krízového a transformačného rámca bude mať najväčší prospech sektor obnoviteľných zdrojov energie a úsilie o dekarbonizáciu priemyselných procesov.

Po troch rokoch uvoľnených pravidiel núdzových dotácií v dôsledku pandémie a vojny na Ukrajine sa však niektoré národné vlády obávajú, že ďalšie otvorenie stavidiel by viedlo k presunu peňazí do najbohatších krajín bloku – Nemecka a Francúzska – a tvrdia, že hospodárstvo EÚ čaká neistá budúcnosť.

“Štátna pomoc pre masovú výrobu a obchodné činnosti môže viesť k významným negatívnym účinkom vrátane fragmentácie vnútorného trhu, škodlivých pretekov v dotáciách a oslabenia regionálneho rozvoja,” uviedli vlády Dánska, Fínska, Írska, Holandska, Poľska a Švédska v dokumente zaslanom minulý týždeň a získanom agentúrou POLITICO.

Šéfka EÚ pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová v stredu tiež zdôraznila, že na Nemecko a Francúzsko pripadlo takmer 80 % štátnej pomoci schválenej podľa pravidiel o mimoriadnych dotáciách. “Európske krajiny si nie sú rovné, pokiaľ ide o štátnu pomoc,” povedala.

Pokusy o zachovanie rovnakých podmienok na vnútornom trhu budú vždy brzdiť globálnu konkurencieschopnosť EÚ: “Nikdy nebudeme schopní konkurovať Spojeným štátom za rovnakých podmienok, pokiaľ ide o financovanie,” povedal jeden diplomat EÚ. “Celá diskusia o štátnej pomoci je dvojsečná zbraň. Ak príliš uvoľníme dotačné obmedzenia, ohrozíme integritu jednotného trhu.”

“Ak však neurobíme nič, pripustíme neúspech. To neprichádza do úvahy.”

Niektorí dokonca tvrdia, že konkurovať USA sa neoplatí.

“Musíme si vziať pilulku na upokojenie: Väčšina emocionálnych zásahov je založená na strachu, že IRA zničí európske hospodárstvo,” povedal jeden z diplomatov EÚ a vyzval na opatrnosť pri ďalšom uvoľňovaní štátnej pomoci.

“Pokiaľ ide o štátnu pomoc, musíme si uvedomiť, že dočasný rámec mal byť krátky a sladký, nie dlhý a kyslý.”