Ich manichejské obavy z Ruska ich priviedli bližšie k USA a postbrexitovej Británii než k ich prirodzeným spojencom v západnej Európe. Poľsko, najmocnejší subjekt novej Európy, masívne investuje do obrany, čo ho môže katapultovať na vedúcu vojenskú mocnosť v Európe.

V roku 2022 Poľsko uzavrelo obrovský kontrakt na nákup zbraní s Južnou Kóreou: ťažké bojové tanky (štyrikrát viac ako Francúzsko), delostrelectvo, stíhačky za 15 miliárd eur. Varšava minulý mesiac podpísala aj zmluvu na nákup dvoch pozorovacích satelitov z Francúzska za 500 miliónov eur. Poľsko je odhodlané byť v európskych záležitostiach čoraz dôležitejšie.

Na druhej strane, pre Nemecko, európsku veľmoc, je vojna mimoriadne citlivou témou a je v zajatí určitého neustáleho spochybňovania seba samého. Nacistické dedičstvo Nemecka, jeho zvolená závislosť od ruského plynu a neochota dodať prvé zbrane Ukrajine ho dnes privádzajú do agónie v otázke dodávok ťažkých tankov.

Napriek tomu Nemecko okamžite využilo ruskú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, aby 27. februára v rámci jednej zo série politických zmien oznámilo prudké zvýšenie svojich vojenských výdavkov na viac ako 2 % svojho hospodárskeho výkonu. Vláda kancelára Olafa Scholza sa rozhodla poskytnúť 100 miliárd eur na vojenské investície zo svojho rozpočtu na rok 2022. (Pre porovnanie, celý nemecký rozpočet na obranu v roku 2021 predstavoval 47 miliárd eur).

Prezident Emmanuel Macron, aby nezostal pozadu, v júni povedal, že ruská operácia na Ukrajine poslala Francúzsko do “vojnovej ekonomiky”, ktorá podľa neho bude trvať dlho. Cez víkend oznámil, že požiada parlament o schválenie nového rozpočtu vo výške 400 miliárd eur na obdobie rokov 2024 – 2030, čo je viac ako 295 miliárd eur na roky 2019 – 2025.

Nový rozpočet je určený na modernizáciu francúzskej armády v súvislosti s viacerými potenciálnymi novými hrozbami, uviedol Macron v piatok a dodal: “Po oprave ozbrojených síl ich ideme transformovať. Musíme to robiť lepšie a inak.”

Geopolitické zemetrasenie na Ukrajine určite spôsobilo otrasy v celej Európe a každá krajina hodnotí svoje postavenie a úlohu. Hoci žiadna krajina nespochybňuje svoje európske záväzky, je tu citeľný pocit dezorientácie. Scholz pred dvoma mesiacmi v eseji v časopise Foreign Affairs napísal, že nastal čas na Zeitenwende, teda historický “zlom”, na prevzatie zodpovednosti Nemeckom.

V piatok zase Macron a španielsky premiér Pedro Sanchez podpísali novú zmluvu o spoločnej spolupráci, označovanú za historickú zmluvu o priateľstve na dosiahnutie spoločných strategických cieľov. Rozhodli sa zabudnúť na napätie v súvislosti s navrhovaným plynovodom MidCat cez Pyreneje (ktorý Francúzsko zablokovalo z environmentálnych dôvodov).

Obe krajiny však majú rozdielne motivácie. Francúzsko možno posilňuje európsku podporu, pretože sa pripravuje na spor s USA o miliardové dotácie pre americké spoločnosti v rámci zákona prezidenta Joea Bidena o znížení inflácie, ktorého cieľom je financovať ekologický prechod. A Španielsko sa pravdepodobne snaží stať sa významnejším hráčom v jadre európskej moci a odhaduje, že mu v tom pomôže užšie spojenectvo s Francúzskom.

Do nedele však Macron oslávi 60. výročie francúzsko-nemeckého zmierenia z roku 1961 na summite v Paríži so Scholzom, spojenom so spoločným zasadnutím Rady ministrov, pričom sa zameria na znovuzískanie elánu osi Paríž – Berlín, ktorá predsedala EÚ až do vypuknutia konfliktu na Ukrajine. Uvidíme, či sa tento elán podarí obnoviť.

Francúzsko a Nemecko neboli na túto vojnu na Ukrajine pripravené, zatiaľ čo krajiny východného frontu boli voči Moskve ostražitejšie a okamžite vnímali, o čo ide. Politická cena tohto rozdielu sa zatiaľ nedá vyčísliť. Medzitým sa rovnováha síl v Európe zmenila a nie je jasné, či sa Francúzsku a Nemecku podarí vytvoriť novú rovnováhu.

V súčasnosti je Scholz pod čoraz väčším tlakom spojencov, aby na Ukrajinu poslal bojové tanky Leopard nemeckej výroby alebo aby umožnil reexport z vlastných zásob iným krajinám. USA vedú túto pantomímu z úzadia.

Washington je odhodlaný zatĺcť posledné klince do rakvy nemecko-ruského zbližovania a narušiť oživenie francúzsko-nemeckej osi, aby spoločne riešili európsku odpoveď na Bidenov zákon o dravých dotáciách a vytýčili cesty na ochranu európskeho priemyslu. Hospodárske stávky sú veľmi vysoké, pretože je pravdepodobné, že európsky priemysel, lákaný americkými dotáciami, sa bude sťahovať do Ameriky.

Francúzsko a Nemecko sú veľmi skeptické, že Washington urobí zmysluplné zmeny v pláne ekologických investícií. V hre je “ideál Európy, ktorá je zjednotená a plne ovláda svoj osud”, ako povedal Macron na dnešnej slávnostnej ceremónii na parížskej Sorbonne so Scholzom po svojom boku. Scholz zasa povedal: “Dnes sa bok po boku usilujeme o posilnenie suverenity Európy.” Potvrdili amitié indestructible (nezničiteľné priateľstvo).

Poľsko si totiž vybralo práve dnešný deň na to, aby vycvičilo svoje zbrane na Nemecko, zatiaľ čo Macron a Scholz oslavovali 60 rokov Elyzejskej zmluvy v Paríži, aby upevnili svoje spojenectvo dňom slávnostných ceremónií a rozhovorov o bezpečnostných, energetických a iných výzvach Európy.

Poľský premiér Morawiecki sa do Scholza pustil mimoriadne ostro a pohrozil, že ak Nemecko nebude súhlasiť s presunom tankov Leopard 2, vytvorí “menšiu koalíciu” európskych krajín. Morawiecki hromžil: “Ukrajina a Európa túto vojnu vyhrajú – s Nemeckom alebo bez neho.”

Obvinil Scholza, že “nekoná v súlade s potenciálom nemeckého štátu” a že podkopáva alebo sabotuje “akcie iných krajín”. Morawiecki zúril v nekontrolovateľnom hneve: “Oni (nemeckí politici) dúfali, že zastavia ruského medveďa veľkorysými zmluvami. Táto politika ich priviedla na mizinu a Nemecko si dodnes ťažko priznáva svoju chybu. Wandel durch Handel sa stal synonymom epochálneho omylu.”

Do prvého výročia ruskej operácie na Ukrajine zostáva ešte 36 hodín. Vojna sa však preniesla aj do Európy. Keďže Rusko neustále získava vojenskú prevahu a prízrak porážky straší USA a NATO, Poľsko začína byť zúrivé. Blíži sa bod zlomu, keď bude chcieť získať späť svoje “stratené územie” na západnej Ukrajine, ak a keď sa táto krajina rozpadne – hoci Stalin odškodnil Poľsko viac ako 40 000 štvorcovými kilometrami východonemeckých území.

Je nepravdepodobné, že by sa Európa zúčastnila na poľskom revanšizme, najmä Nemecko. Tieto rozsiahle politické manévre možno považovať za pokus prispôsobiť sa novému svetu vojny a možno aj pripraviť Európu na ten, ktorý príde po nej.