Koncom decembra alžírsky minister energetiky Mostafa Gitoni oznámil, že je ťažké zachovať dodávky plynu do Európy na rovnakej úrovni. Aj keď v roku 2017 dodalo Alžírsko Európe cez plynovody a v podobe skvapalneného plynu 49,6 miliárd kubíkov, môže kvôli rastu spotreby zrušiť export už v roku 2022. “Stačí nám iba na domáce potreby,“ povedal Gitoni. Alžírsko dnes ťaží 130 miliárd kubických metrov plynu, z ktorých polovica zostane na domácom trhu.
V Holandsku bolo podaných 26 žalôb regionálnych úradov a súkromníkov ohľadom predčasného zastavenie ťažby plynu v najväčšom ložisku Groningen, kde sa ťaží polovica holandského plynu. Celkom dodáva táto krajina do Európy 39,1 miliardy kubíkov. Ložisko chcú zavrieť, pretože ťažba spôsobuje silné zemetrasenia. Nórske ropné riaditeľstvo (NPD) znížilo prognózu exportu plynu na rok 2022 na 121,4 miliárd kubíkov, kdežto predtým očakávali 123,1 miliárd.
Ak bude ťažba v Groningene a dodávky z Alžírska zrušené, a v Nórsku nebudú objavené nové veľké ložiská, stúpne dopyt Európy po dovážanom plyne viac ako o 50 miliárd kubíkov (štvrtina dnešných dodávok Ruska), myslí si riaditeľ korporačného oddelenia Fitch Dmitrij Marinčenko. Podľa jeho názoru to vytvoria nové možnosti ako pre výrobcov skvapalneného plynu, tak pre Gazprom, ktorý po spustení Severného prúdu 2 získa nové kapacity pre export.
Dopyt Európy po importnom plyne podľa odhadu Eurostatu stúpol v roku 2017 o 8,3% na 312,1 miliardy kubických metrov. Gazprom očakáva, že do roku 2025 stúpne dopyt o ďalších 19%, do roku 2030 o 25%. Vrchol importu plynu podľa odhadu Medzinárodnej energetickej agentúry pripadne v Európe na rok 2025, bude to 409 miliárd kubíkov ročne.
Námestník predsedu správnej rady Gazpromu Alexander Medvedev v októbri 2018 povedal, že projekty Severný prúd 2 a Turecký prúd sú životnou potrebou EÚ, aby bol uspokojený dodatočný dopyt po plyne.