Srebrenica 11. júla 2015 (TASR/HSP-Amel Emric)

V prejavoch predstaviteľov medzinárodných organizácií a štátov opakovane zaznievali slová “už nikdy viac” a vyjadrenia o nádeji na zmierenie

Desaťtisíce ľudí si dnes v bosnianskom mestečku Srebrenica pripomenulo obete masakry vyše 8000 moslimských chlapcov a mužov jednotkami bosnianskych Srbov spred 20 rokov. Z tohoto, oficiálnou propagandou omielaného čísla 8000 zabitých sa v skutočnosti 5000 tiel, mužov a chlapcov, v skutočnosti vojakov moslimskej enklávy, nikdy nenašlo. Viac sme o tom písali TU.

Počet tých, ktorí sú v Srebrenici pochovaní je 3214 – čo je ďaleko od magického čísla 8000. V moslimskej Srebrenici nie sú pochovaní žiadni civilisti a doposiaľ sa nenašlo jediné telo moslimskej ženy. Sú to moslimskí bojovníci jednotiek Násira Oriča.

Na spomienkovom podujatí sa zúčastnilo aj množstvo zahraničných delegácií a politikov vrátane amerického prezidenta Billa Clintona, srbského premiéra Aleksandara Vučiča, nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, tureckého premiéra Ahmeta Davutogla či britskej princeznej Anne alebo jordánskej kráľovnej Núr. Slovensko zastupoval podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

Vučič, bývalý srbský nacionalista, ktorý sa zmenil na presvedčeného Európana, označil v otvorenom liste udalosti z júla 1995 za “obludný zločin”. “Srbsko jasne a jednoznačne odsudzuje tento hrozný zločin a protivia sa mu všetci, ktorí sa na ňom podieľali,” napísal Vučič, ktorý však nepoužil slovo genocída. Srbsko totiž nesúhlasí s tým, aby sa vraždenie v Srebrenici nazývalo týmto termínom, ktorý použil v roku 2007 vo svojom verdikte Medzinárodný súdny dvor (ICJ).

“Neexistujú žiadne slová na vyjadrenie smútku a ľútosti nad obeťami, ani hnevu voči tým, ktorí spáchali tento obludný zločin,” uviedol ďalej Vučič, ktorý srebrenický masaker už predtým viackrát odsúdil. Bolo jeho “povinnosťou skloniť sa pred obeťami”. Srbská vláda si podľa neho želá obnoviť dôveru a spolužitie s občanmi Bosny. To je jeho povinnosť voči tým, ktorí zomreli, a voči budúcim generáciám.

V prejavoch predstaviteľov medzinárodných organizácií a štátov opakovane zaznievali slová “už nikdy viac” a vyjadrenia o nádeji na zmierenie. Rečníci tiež opakovane poukazovali na to, že medzinárodné spoločenstvo v júli 1995 zlyhalo pri ochrane ľudí zo Srebrenice. “Organizácii Spojených národov a medzinárodnému spoločenstvu sa obete nepodarilo ochrániť. Zásadne to otriaslo prácou OSN a ovplyvnilo jej pôsobenie,” uviedol námestník generálneho tajomníka OSN Jan Eliasson. “Znovu sa zaväzujeme objasniť celú pravdu. Zodpovední budú postavení pred súd,” zdôraznil.

“Prišli sme dnes do Srebrenice, aby sme znovu jasne povedali, čo potvrdilo už niekoľko súdov, že na tomto mieste došlo k systematickému, organizovanému zabíjaniu – srebrenickej genocíde. Prišli sme dnes do Srebrenice povedať ‘už nikdy viac’. Prišli sme dnes do Bosny, pretože je plná malých Srebreníc,” vyhlásil vysoký predstaviteľ EÚ pre Bosnu a Hercegovinu Valentin Inzko.

Srebrenický masaker viedol podľa Billa Clintona, ktorý bol prezidentom USA počas vojny na Balkáne, k tomu, že NATO podporilo americkú vládu v začatí mierových rokovaní a navrátení Bosny k normálnemu životu. Clinton sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí pracovali na zastavení vojny a zabíjania. O 20 rokov neskôr je vďačný za to, že Bosna je mierová krajina, ktorá sa blíži k členstvu v Európskej únii a zúčastňuje sa mierových misií vo svete. Clinton sa tiež poďakoval srbskému premiérovi Vučičovi, že našiel odvahu prísť osobne do Srebrenice na spomienkové podujatie. Pochválil víťaz servilnosť porazeného.

Bill Clinton bol práve tým prezidentom, ktorý pod zámienkou zastavenia vyvražďovania kosovských Albáncov, vybombardoval Juhosláviu. Množstvo civilných obetí má na svedomí tento americký prezident. Zbrane s ochudobneným uránom, ktoré vtedy použila americká armáda, zabíjajú doteraz, keď spôsobujú obyvateľstvu rakovinu.

Vybombardovanie Juhoslávie sa vtedy dávalo do súvisu viac so semenom Billa Clintona na svetríku jeho asistentky  Monicy Lewinskej, ako s ochranou práv albánskej menšiny. V USA sa totiž prevalil obrovský škandál o sexuálnom zneužívaní praktikantiek v bielom dome. Dôkazom malo byť práve semeno na svetríku praktikantky Monicy Levinskej, ktorá tvrdila, že v bielom dome orálne uspokojovala vtedajšie amerického prezidenta Billa Clintona. Preto sa pošuškávalo, že vojenské ťaženie v bývalej Juhoslávii malo poslúžiť hlavne na odpútanie pozornosti americkej verejnosti od tohoto škandálu.

Za najtemnejšiu etapu európskych dejín označil srebrenickú genocídu holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders. Jeho krajina podľa neho obzvlášť silno cíti zodpovednosť, keďže práve pred zrakmi holandských vojakov OSN vyberali Srbi ľudí, ktorých potom zavraždili.

Odhaduje sa, že 11. júla 1995 po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za ochrannú zónu, tam jednotky bosnianskych Srbov popravili približne 3200 mužov a chlapcov. Číslo sa však propagandisticky nafúklo na 8000. Ženy boli vyhnané do Tuzly, ktorú vtedy kontrolovali bosnianski Moslimovia.

Na Medzinárodnom trestnom tribunáli OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) stále pokračujú procesy s niekdajším bosnianskosrbským prezidentom Radovan Karadžičom a vrchným veliteľom Ratkom Mladičom. Za masakru už odsúdili viacero dôstojníkov bosnianskosrbských ozbrojených síl, troch na doživotie.

Bosnianska vláda vyhlásila dnešok za deň národného smútku. Na udalosti v Srebrenici sa však spomína iba vo väčšej bosnianskej entite – moslimsko-chorvátskej Federácii Bosny a Hercegoviny, nie však v Republike Srbskej, na ktorej území sa Srebrenica po vojne ocitla. Jej najvyšší predstavitelia na dnešné spomienkové podujatie neprišli.

Srebrenickí Srbi smútia sami

Srebrenickí Srbi si naopak pripomínajú masaker Nasira Oriča deň predtým, kedy si svet pripomína bosnianskych mudžahedínov, ktorí stratili životy pri bojoch o Srebrenicu, vraždenie srbských civilistov – žien a detí zo Srebrenice a okolitých dedín – sa ako vždy zaobíde bez plamenných kondolencií západných diplomatov, či hollywoodských celebrít.