Môj profil 
Predplatné
Hlavným referujúcim bol Grigorij Mesežnikov, prezident IVO a zároveň hosťujúci expert na IWM. Ďalej referovali Oľga Gyarfášová, riaditeľka Ústavu európskych štúdií a medzinárodných Vzťahov na FSEV Univerzity Komenského, a Soňa Szomolányi, Katedra politológie Univerzity Komenského.
Program Europe’s Futures si definuje za cieľ „vysporiadať sa so základnými témami: azyl a migračná politika, vláda práva a demokracia, rozširovnie Európy a sociálna inklúzia“. Je to spojenie viacerých mimovládok, spojených pod viedenským IWM. Program Európska budúcnosť je zameraný na krajiny V4 a Balkán. Jeho vedúcim je Ivan Vejvoda, ktorý do roku 2017 pracoval v German Marshall Fund of the United States, (jedna zo základných organizácií pre ovplyvňovanie politiky v Európe).
Mesežnikov pracuje tiež priamo na programe, do Viedne chodí pobytovo pracovať so skupinkou ôsmich ľudí z rôznych krajín strednej a juhovýchodnej Európy. Jeho pracovnou témou v programe sú „Podmienky rastu extrémizmu na Slovensku“.
Na podujatí sa zúčastnilo viacero cudzincov (zabezpečený bol preklad do angličtiny), hlavne ľudia z ambasád. Dá sa povedať, že IVO využíva takéto akcie ako prezentáciu úspechov, ktoré prozápadné strany a mimovládne organizácie na Slovensku dosiahli.
Mesežnikov začal predostrením tabuľky výskumu volebných prieskumov (vytvorený 14-18. februára, tvorcovia spoločne Focus a AKO ). Ako sám spomenul, je volebné moratórium, takže prieskum len pasívne nechal visieť každému na očiach. Ale výsledky prieskumu sa ale aj tak moc nelíšili od posledných zverejnených prognóz, tých, v ktorých OľaNO takmer dobehlo vedúci SMER-SD.
Analytici IVO delia slovenské politické sily na tri typy:
1. spolupracujúce so Západom a vo všetkom sa prispôsobujúce tamojšej paradigme. Tie sú „demokratické“ alebo „štandardné“. Patrí sem PS/Spolu, Za ľudí, SaS, KDH, a v súčasnosti aj OľaNO, Sme rodina.
2. strany snažiace sa o určitú mieru nezávislosti Slovenska buď politicky alebo ekonomicky. Sem zahrňujú Smer-SD, SNS. To sú „národní populisti“.
3. tie strany, ktorí odmietajú cudziu dominanciu, a/alebo nejakým spôsobom preukázali vzťah k tabuizovanej minulosti. Ide najmä o ĽSNS, ale aj Vlasť a iné malé strany.
Smer-SD
Celý večer sa niesol v neskrývanej radosti, že Smer strácal svoje hlasy a že prehrá voľby.
Analytici si pochvaľovali, že Smer, na rozdiel od vedúcich hnutí v Poľsku či Maďarsku, nemá vytvorenú podpornú celistvú pronárodnú ideológiu.
Mesežnikov Smeru vyčítal, že nikdy dostatočne nekritizoval extrémistickú ĽSNS. To je zvláštna výčitka, pretože Smer sa mnohokrát dištancoval od Kotlebovcov – ale ako sa hovorí, kto chce psa biť, palicu si nájde.
ĽSNS
Aj keď Kotlebovci by mali podľa názvu prednášky tvoriť podstatu jej témy, analytici sa im venovali dosť okrajovo. Potešili sa nad tým, že ich prieskum im dáva len niečo vyše desať percent, ale asi dobre vedeli, že toto číslo je zo všetkých hodnôt najviac neisté. So znepokojením bolo pripomenuté, že to, čo bolo pred časom len „populistické“ (Mečiar a jeho nasledovníci, napr. Národná Koalícia), dnes spolupracuje priamo s Kotlebovcami (NK je na ich kandidátke).
OľaNO
Táto strana je vraj „enfant teriible“ volieb a zvlášť pani Gyarfášová nešetrila radosťou nad tým, že každému ponúka, čo chce, teda vychvaľovala jej populizmom – podstatný je zrejme len výsledok. Zdôraznené bolo, že OľaNO vytiahlo hlasy od Smeru a ĽSNS. Z úst akademikov nezaznelo žiadne varovanie nad extrémizmom samotného Matoviča
Ďalším bodom boli kresťanskí voliči. KDH síce len jemne presahuje hranicu zvoliteľnosti, ale jej predseda Hlina bol pochválený za to, že z KDH spravil ekumenickú stranu.
Analytici nezakryte vyjadrili smútok nad tým, že zrejme sa do parlamentu teraz nedostane žiadna maďarská strana. Vyjadrovanie ľútosti práve nad neúčasťou v podstate nacionalistických menšinových strán je naozaj niečo, čo v práci akademikov a liberálov prekvapuje.
Podobne prekvapivé bolo aj tvrdenie analytikov, že na Slovensku chýba nejaká kryptokomunistická ľavicová strana. Inštitútu IVO vadí sociálno-demokratický Smer, ale očividne by považovali za správne, aby tu nejaká malá radikálna ľavicová strana mútila hlavy ľuďom – tento postoj naznačuje ich predstavy riadenia spoločnosti sú o štýle „rozdeľ a panuj“. A slovo „riadenie“ nie je prehnané – diskusia nebola vedená neutrálne, ale stav Slovenska sa dával do porovnania s tým, ako by podla týchto ľudí mal vyzerať.
Spomenutá bola aj ekologická tématika – pripomenuli fakt, na Slovensku sa nikdy nepresadila žiadna „zelená“ strana. Dôvod nevedeli vysvetliť.
Povolebný vývoj
Viackrát zabehla téma dialógu na vývoj po voľbách. Napriek nadšeniu z Matoviča boli spomenuté jeho nestabilné vlastnosti.
Úvahy sa viedli o tom, či stranu Sme rodina treba brať do koalície (keď sú to vlastne tiež populisti). Ale správne zaznelo, že sa môže stať aj iná vec – že v koalícii Sme rodina bude, ale nebude tam napríklad PS/Spolu. Nejaká strana z tých štandardných siedmich tam nemusí byť, ale OľaNO musí, bez nej by väčšina nebola. Z toho naozaj vyplýva, že premiér by mal byť Matovič, pretože naši analytici nevedeli povedať, koho by tam Igor mohol dať namiesto seba.
Padla zmienka aj o tom, že podľa týchto pre nich optimistických čísiel by prozápadné strany mohli mať ústavnú väčšinu. To by mohlo znamenať zásadne zmeny, postavenie pronárodných síl naozaj mimo zákon a prípadne aj perzekúcie a zatváranie – o tejto hypotéze ale pomlčali, pretože táto verzia by naozaj mohla zdvihnúť ľud, aby išli voliť a zvrátil túto ich plazivú farebnú revolúciu.
Všetky tieto podujatia, programy a inštitúcie ich organizujúce svedčia o tom, koľko peňazí ktosi dáva do udržania svojho systému. Na druhej strane akási neprofesionálna úroveň až naivita prístupu týchto prác aj autorov dáva tušiť, prečo napriek presile toľkých zdrojov ich politické strany väčšinou prehrávajú.
Peter Vanád
.jpg)
.JPG)
