Môj profil 
Predplatné
“U dnešných mladých vzniká nová životná fáza, ktorá je daná tým, že zakladajú rodiny neskôr ako husákove deti. Takže im po dokončení školy vzniká priestor, pokojne aj desať rokov a viac, kedy len tak skúmajú svet okolo, bez záväzkov a bez vytvárania hodnôt, ktorým husákovej deti rozumejú,” uvádza odborník na úvod krátko porovnanie staršej tzv. husákovej generácie s dnešnými mladými ľuďmi označovanými aj ako mileniáli “millennials”(dnešní 25 až 38-roční).
Podľa Martina Buchtíka v posledných rokoch došlo k výraznejšej zmene hodnôt. Husákovej deti boli formované, aby žili život, ktorý má určitý poriadok: dokončiť školu, založiť rodinu, zaobstarať si bývanie. “Mileniáli už nie sú usmerňovaní a zviazaní týmito hodnotami. Dochádza k postupnému rozdrobovanie toho, čo sa musí a čo nemusí. A to je pre niektorých mileniálov veľká výhoda. Pre iných je to naopak obrovsky frustrujúce, pretože spoločnosť na nich síce netlačí, ale im tiež neukazuje, kam majú ísť. Nemajú poriadok. Takže sú akoby stratení,” myslí si sociológ.
Pri porovnaní mladých ľudí v našich zemepisných šírkach a napríklad v západnej Európe či USA uviedol, že naši mileniáli majú lepšie vyhliadky do budúcnosti než generácia ich rodičov. “To už ale v Spojených štátoch nie je pravda. Ďalej je u nás nízka nezamestnanosť mladých – v porovnaní napríklad s južnou Európou. Našou výhodou sú aj relatívne malé sociálne rozdiely.”
Dodáva však, že elita mileniálov je si podobná takmer všade na svete. “Sú vzdelaní, scestovaní, vedia jazyky, zastávajú demokratické hodnoty, sú citliví voči ekológii, orientujú sa v technológiách. Títo mileniáli dokážu plne využívať výhody globalizovaného sveta. Ale predstavujú len štvrtinu generácie. Nesmieme zabúdať, že tretina českých mileniálov pochádza z rodín, kde nemajú nasporené viac ako desať tisíc korún. Tí riešia iné problémy. Abstraktné hodnoty sú im jedno,” upozorňuje Buchtík.
Časopis Psychological Bulletin publikoval štúdiu, podľa ktorej sa za posledné tri roky u mladých ľudí výrazne zvýšila miera perfekcionizmu. Príčinami má byť úzkostlivá výchova či neoliberálne nastavenie spoločnosti (viac v článku).
S rastúcim vekom sa mení aj sociálna interakcia ľudí. Ľudia okolo veku 30 rokov začínajú pociťovať osamelosť v dôsledku toho, že strácajú sociálny kontakt so svojimi kamarátmi. V dospelosti oveľa náročnejšie nájsť si nových skutočných priateľov. Aby si človek udržal kamarátov, musí splniť tri podmienky, tvrdí Alex Williams vo virálnom článku New York Times a tlmočí tak výsledky výskumu amerických sociológov z päťdesiatych rokov. “Potrebujete blízkosť, opakované a neplánované interakcie, a tiež prostredie, v ktorom sa vy a váš potenciálny nový kamarát dokážete uvoľniť a budovať vzájomnú dôveru. Čím je človek starší, tým horšie sa mu darí tieto tri podmienky naplniť.” (viac v článku).
.JPG)
.jpg)
