Odkiaľ berú tú drzosť?

Tento komentár bude menej vecný a viac ostrý, než je u mňa ctený čitateľ zvyknutý. Žiaľ, nedá sa to inak. Videl som totiž útržky zo štvrtkových námestí (Bratislava-Žilina), kde sa „predviedli” študenti (podporiť ich prišlo aj niekoľko zástupcov staršej generácie).

Zastrájajú sa, že na Slovensku síce chcú ostať – ale s vládou, ktorá im dá perspektívu, kým tá súčasná im vraj dáva iba konflikty. Máme sa teda my ostatní báť samoty; ostane nás tu už len zopár?

Zamávaj a zakrič, mamka sa pozerá

Podrobnejší priebeh bratislavskej „manifestácie” si môžete prečítať napríklad TU. V tomto článku mi ide skôr o pýtanie sa, odkiaľ vôbec berú deti (lebo ako ináč ich pri tomto druhu správania nazvať?) mandát na to, aby sa išli vyhrážať legitímne zvoleným predstaviteľom štátu.

Odkiaľ si berie právo študujúca mládež tváriť sa, že môže povedať niečo zásadné k veciam verejným? A po ďalšie: Kto sú vôbec títo ľudia? Urobili už niečo pamätihodné v oblastiach ako šport alebo umenie (keďže ešte nemôžu pracovať alebo podnikať)?

Verím, že skutočne úspešná mládež na podobné akcie nechodí – trénuje, vzdeláva sa, tvorí a nemá čas vykrikovať módne heslá alebo mávať dúhovými vlajočkami, ako vidieť na zázname.

Ešte si nevybrali ani zámeno, ale už by chceli vyberať vládu

Toto vyhlasujú organizátori: „V duchu odkazu študentstva 89. pokladáme za svoju zodpovednosť postaviť sa na ochranu demokracie, environmentálnej zodpovednosti a ľudských práv v čase, keď sú tieto hodnoty zo strany vládnej koalície priamo ohrozované.”

Tak po prvé: nič také ako „študentstvo” nejestvuje, ide iba o módny, politicky korektný trend univerzálneho, rodovo neutrálneho označenia (existujú iba „študentské hnutia”, keď už). Po ďalšie, rok 89. nemal s environmentálnou zodpovednosťou vôbec nič. A tak ďalej; a napokon, čím presne vláda ohrozuje demokratické hodnoty? Konkrétne, bod po bode prosím vymenovať.

Keď o hodnotách bľabocú tí, ktorí žiadne nevytvorili

Ostaňme pri slove hodnoty: Aké hodnoty prináša táto generácia školopovinných detí a vysokoškolákov? Sám som bol v ich koži, a viem, že kto sa angažoval „politicky”, mal v prvom rade reči. Tie sa pekne hovoria a počúvajú, ale chlieb sa je. Čo presne položili na stôl? Aký hmatateľný úžitok pre našu vlasť?

Inými slovami: Ten, kto sa nepodieľa na tvorbe HDP (alebo šírení dobrého mena SR v zahraničí prostredníctvom svojich výsledkov), síce môže po uliciach vybľakovaním ventilovať svoj teenage-angst (termín psychológie pre adolescentnú úzkosť a neistotu), ale tým to aj hasne. Spoločenský prínos veškerý žádný.

TU si pritom môžete vypočuť v ankete názor účastníka manifestácie, ktorý tvrdí, že študenti v 1989 mu vybojovali slobodu, vďaka čomu mohol ísť potom študovať do Holandska. Ináč by sa to vraj nebolo podarilo. Blahoželám. To je naozaj úspech pre Slovensko.

Mimochodom, slobodu ísť do Holandska mu nezabezpečil rok 1989, ale jeho rodičia, ktorí to zaplatili (pokiaľ si po brigádach poctivo nenašetril sám, alebo nedostal úžasné štipendium…).

Takže, milá dospievajúca mládež! Keď chceš hovoriť o veľkých témach, potom si aspoň najprv ujasni, akú máš vlastne na mysli slobodu. Pretože kým za starého režimu ľudia vedeli dôstojne žiť s tým, že mali ekonomické istoty, tak dnes môžu o finančnej slobode v drvivej väčšine prípadov akurát tak snívať…

A napokon – o konečnom efekte vyštrnganej „demokracie” začnete premýšľať ešte len potom, keď vyletíte z hniezda a začnete si zakladať vlastné rodiny. Minimálne dovtedy by som so silnými frázami počkal.

Prečítajte si tiež

• Permanentná revolúcia ulice ako zbraň tých, čo „neprehrýzli“ volebnú porážku – Hlavné správy
• Kriedová revolúcia? Z pomýleného študenta je fetiš liberálov
• Nový vrchol „kriedovej revolúcie“