23. februára 2018 (HSP/Foto:Pixabay)
Mnoho ľudí si v dospelosti uvedomí, že priateľstvá s ich dovtedajšími dlhoročnými kamarátmi, bývalými susedmi, spolužiakmi či kolegami, pomaly chladnú. Na otázku prečo je tomu tak už hľadali odpoveď psychológovia, no asi najlepšie to vystihuje starší článok v New York Times od autora Alexa Williamsa, ktorý popredné americké periodikum takmer každý rok znovu zverejní, a každý rok sa okolo tejto témy rozpúta debata na internete.
Prečo ľudia okolo veku 30 rokov začínajú pociťovať osamelosť v dôsledku toho, že strácajú sociálny kontakt so svojimi kamarátmi? A taktiež, prečo je v dospelosti oveľa náročnejšie nájsť si nových skutočných priateľov? Aby si človek udržal kamarátov, musí splniť tri podmienky, tvrdí Alex Williams a tlmočí tak výsledky výskumu amerických sociológov z päťdesiatych rokov. “Potrebujete blízkosť, opakované a neplánované interakcie, a tiež prostredie, v ktorom sa vy a váš potenciálny nový kamarát dokážete uvoľniť a budovať vzájomnú dôveru. Čím je človek starší, tým horšie sa mu darí tieto tri podmienky naplniť,” tvrdí Williams v jednom z najúspešnejších nadčasových článkov NYT. “Bez ohľadu na to, koľko nových kamarátov si nájdete, ľahko vás môže prepadnúť fatalistický pocit, že obdobie dospievania, kedy ste si ľahko nachádzali najlepších priateľov, je preč. Prichádza čas, kedy sa musíte zmieriť s, takzvanými priateľmi a so známymi.”
Zapríčiňuje to viacero dôvodov od nedostatku času až po rozdielny sociálny status alebo vkus starých partnerov. Aj keby ste s nadšením zistili, že váš sused tiež miluje rovnakú hudbu a v obývačke mu na stene visí plagát vášho najobľúbenejšieho filmu, stále vo veku viac ako 30 rokov je veľmi náročné nadviazať silný priateľský vzťah so stopercentnou dôverou. Ak máte deti, je to ešte zložitejšie. Tým ale zoznam prekážok na ceste k novému priateľstvu nekončí. “S kamarátmi musíte neustále uzatvárať hŕbu malých, nenápadných dohôd,” vysvetľuje psychológ Vojtko pre Český rozhlas. “Rozkol môže prísť aj vo chvíli, keď si váš kamarát zaobstará telefón od inej značky, a mažete ho zo zoznamu,” rozpráva Vojtko historku zo svojej terapeutickej praxe. S pribúdajúcim vekom sme čím ďalej menej ochotní meniť svoje postoje. Kto naše názory a preferencie nezdieľa, tomu už nezavoláme. Ľudia si ale podľa Vojtka neuvedomujú, že absencia kamarátov nie je symptóm ich psychickej nevyrovnanosti, ale jedna z príčin.
Vojtko tiež tvrdí, že priateľstvo sa v spoločnosti pomaly presúva na spodné priečky životných priorít. “Táto doba je príšerná v tom, že po nás chce veľmi veľa osobného času,” hovorí terapeut a na mysli má čím ďalej väčší spoločenský tlak na produktivitu a individuálny rozvoj, pri ktorom sa večer strávený s človekom, ktorý sa môže, ale tiež nemusí stať vaším budúcim najlepším kamarátom, javí ako pochabý luxus. “V tridsiatich rokoch, kedy máte dlhodobý vzťah, možno aj deti, hľadáte takzvané kamarátov do komunity – do skupiny ľudí, na ktorých sa môžete spoľahnúť,
Williams vo svojom texte taktiež uvádza, že hľadanie nových kamarátov nie je problematické preto, že ste oslávili tridsatiny, ale preto, že ste založili skutočnú rodinu a priatelia jednoducho odpadli na druhú koľaj. Existujú singles, ktorým sa aj v neskoršom veku perfektne darí starať o svoju sieť priateľov, pretože kamaráti sa v podstate stávajú ich rodinou. Problém s hľadaním nových kamarátov ale nemusia mať ani dospelí preťažení rodinou. “Názor, že hľadanie nových kamarátov je s neskorším vekom ťažšie, je spojený s resentimentom, že po tridsiatke všetko končí,” hovorí pre Český rozhlas Jaroslav, otec dvoch detí.
.JPG)
.jpg)
