STU hostila technické univerzity, stretnutie iniciovala s technickými univerzitami v Košiciach a v Žiline

Ako STU informovala, cieľom stretnutia bolo nastaviť spoločný, funkčný a udržateľný postup technických vysokých škôl pri implementácii nového legislatívneho rámca vysokého školstva, a to tak, aby podporoval kvalitné a moderné vzdelávanie, excelentný výskum a inovácie. Tiež by mal napomôcť posilneniu konkurencieschopnosti Slovenska tak v európskom, ako aj globálnom vzdelávacom, výskumnom a inovačnom priestore.

Zámerom podľa univerzity nie je vytvárať ďalšie administratívne povinnosti, ale dosahovať reálne a merateľné výsledky pre študentov, výskumníkov, firmy a regióny. Predstavitelia technických vysokých škôl na Slovensku v rámci spoločného stretnutia podpísali zmluvu a položili tak základy platformy, ktorej cieľom je jednotne riešiť záujmy technického vzdelávania, nastaveného na potreby budúceho trhu práce.

„Slovenský priemysel dlhodobo upozorňuje na kritický nedostatok absolventov technických a prírodovedných odborov. Platforma TechUnis k tomu dopĺňa prepočty na základe údajov z Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), podľa ktorých bude v ďalšej dekáde na Slovensku každoročne pribúdať 17-tisíc voľných pracovných miest pre technikov s vysokoškolským vzdelaním. Na základe údajov MŠVVaM SR však v rovnakom období možno očakávať každoročne vstup iba 9,5-tisíca absolventov s technickým vysokoškolským vzdelaním na trh. Do roku 2035 tak vznikne na slovenskom trhu kumulatívny nedostatok 74-tisíc vysoko kvalifikovaných technikov,“ uvádza STU v Bratislave. Vystríha, že ak sa daný problém nebude riešiť, slovenskej ekonomike a verejnému rozpočtu hrozia vysoké náklady.

Chýbajúci technici

Konzervatívne odhady STU ukazujú, že vznikajúca medzera technických zručností bude mať za následok iba v roku 2035 výpadok HDP 4,8 miliardy eur (3,26 % HDP). Ušlý príjem verejného rozpočtu očakáva vo výške 1,1 miliardy eur (0,74 % HDP). Počas nasledujúceho desaťročia by tak nevyriešenie problému nedostatku technikov s vysokoškolským vzdelaním mohlo Slovensko pripraviť o pätinu potenciálneho HDP.

„Ak chce byť Slovensko modernou, technologicky a inovačne orientovanou krajinou, systematická podpora kvalitného a moderného technického vzdelávania, výskumu a inovácií je nevyhnutná. Nejde len o prípravu absolventov, ale o schopnosť krajiny vytvárať nové poznanie, technologické riešenia a inovácie v globálnej konkurencii. Technické univerzity musia byť chrbtovou kosťou tejto ambície v spolupráci s priemyslom, praxou, regiónmi či s inými typmi vysokých škôl. Bez ich aktívneho zapojenia a spoločenskej dohody na dlhodobej vízii krajiny Slovensko stratí schopnosť reagovať na tempo technologických zmien a obstáť v medzinárodnom výskumnom a inovačnom priestore,“ skonštatoval rektor STU v Bratislave Maximilián Strémy. Ak by sa daný vývoj nepodarilo zvrátiť, krajine hrozí spomalenie hospodárskeho rastu, ale aj postupná strata postavenia v oblastiach automatizácie, umelej inteligencie, zelenej transformácie a priemyslu 4.0. Následkom by mohla byť zvyšujúca sa závislosť od dovozu pracovnej sily a technológií zo zahraničia.

Digitálna transformácia

„Rozvoj technického vzdelávania, výskumu a inovácií by mal byť strategickým záujmom Slovenskej republiky. Technické univerzity sú aktívnym motorom tejto ambície – miestom, kde sa spájajú talenty, poznanie a technológie v prospech rozvoja moderných priemyselných odvetví aj ďalších oblastí hospodárstva. Ak má Slovensko dlhodobo obstáť v digitálnej a technologickej transformácii Európy, musí systematicky budovať vlastné kapacity a pretavovať národné a európske stratégie do konkrétnych riešení s vysokou pridanou hodnotou. Ide o spoločnú zodpovednosť štátu, univerzít aj partnerov z praxe, ktorá rozhodne o konkurencieschopnosti a znalostnej suverenite Slovenska v rámci Európskej únie,“ doplnil rektor TUKE Peter Mésároš.

Rektor Žilinskej univerzity Ján Čelko prízvukoval, že inovačné aktivity, nadväzujúce na špičkový výskum a spoluprácu akademickej sféry s priemyselnými partnermi, musia byť jednými zo základných prvkom konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom priestore. „Hlavným nositeľom týchto ambícií musia byť technické univerzity, ktoré dlhodobým vzdelávaním absolventov, pravidelne sa uplatňujúcich na medzinárodnom trhu práce, preukazujú schopnosť podporiť Slovensko v snahe o plnohodnotné zapojenie sa do európskeho inovačného priestoru. Treba zdôrazniť, že musí ísť o spoločné aktivity všetkých zúčastnených partnerov vrátane štátu,“ dodal.

V rámci rokovania sa jeho účastníci venovali aj novému zákonu o vysokých školách, ktorý nadobudne účinnosť začiatkom tohto roka. Prinesie flexibilnejšie formy ukončenia štúdia, ukotvenie záverečných praxí aj dlhodobých odborných stáží a tiež jasnejšiu úpravu ochrany práv duševného vlastníctva. Technické univerzity sa zhodli, že potenciál novej legislatívy možno naplno využiť len pri spoločnom postupe, koordinácii a zdieľaní dobrej praxe. Diskusia sa dotkla aj možnosti prepájania vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, spolupráce a výmeny informácii o účasti vysokých škôl v radách ASR, a tiež spolupráce pri tvorbe a revízii kariet zamestnaní a kariet kvalifikácií. „Diskusiu bude ďalej rozvíjať odborná konferencia Teaching and Learning Forum, ktorú 26. marca 2026 organizuje Slovenská technická univerzita v Bratislave. Konferencia otvorí ďalšie odborné diskusie o kvalite, flexibilite a prepojení vysokoškolského vzdelávania, výskumu, inovácií a potrieb praxe,“ avizuje STU.