Bratislava 10. júna 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Dmitri Lovetsky)
Každý si z jeho prejavu vzal niečo iné: mainstream si všimol jeho ochotu stretnúť sa s novým prezidentom Ukrajiny Zelenským, potrebu poskytnutia záruk Severnej Kórei, či zbližovanie Ruska s Bieloruskom, iní ten prejav pochopili ako vyhlásenie otvoreného súperenia s USA. Všetci sa však zhodujú na jeho závažnosti
V prejave, ktorý niektorí označujú ako druhý „mníchovský“, čím zdôrazňujú jeho mimoriadnu dôležitosť, sa ruský prezident zameral najmä na ekonomické otázky. Svetový obchod sa stáva otvoreným bojiskom o zdroje a vplyv, jadrovými hlavicami v tejto vojne sú sankcie a kauza Huawei dokonca ukazuje, že možno v ekonomickej sfére čoskoro vypukne „prvá technologická svetová vojna“.
Putin otvorenejšie ako inokedy vyjadril postoj, že Rusko už nebude akceptovať porušovanie medzinárodného práva Američanmi a systémy ich svetovej nadvlády, čo americkí a britskí komentátori s prskaním označovali ako aroganciu. O tom, že súperenie veľmocí je otvorené tak ako za „Studenej vojny“, však už nikto nepochybuje. Píšeme o tom tu.
Dôležitým historickým medzníkom je fakt, že Rusko a Čína definitívne vylúčili americký dolár zo svojho obchodovania, čím v podstate oficiálne ohlásili začiatok konca jeho fungovania ako svetového univerzálneho platidla a nástroja amerického nátlaku a parazitovania na zvyšku sveta.
Putin hneď na úvod svojho prejavu zdôraznil, že tentoraz pôjde najmä o ekonomiku. O svetovej ekonomike povedal, že napriek aktuálnym plusovým číslam je v globálnej kríze hospodárskych vzťahov, pretože súčasný model globálneho obchodu sa spája s absolutizáciou „západnej liberálnej tradície“ – a to je problém. Putin je toho názoru, že toto obdobie sa chýli ku koncu.
Podľa neho prvým prejavom tohto principiálneho konfliktu bola kríza v rokoch 2008 – 2009, avšak svetové elity nemali dosť sily a vytrvalosti, aby riešili jej podstatu. Súčasný spôsob globalizácie čoraz menej zodpovedá novej ekonomickej realite, čoho výsledkom je nedôvera k svetovej ekonomike.
Pôvodné pravidlá hry boli nastavené tak, že kládli krajiny Západu do výnimočného postavenia, a to im dávalo náskok a bezpečný zisk. So zmenenou geopolitickou realitou sa zmenila aj situácia vo svetovom obchode, stáva sa nebezpečne militaristickým. Globálny obchod poškodzuje nárast otvoreného aj skrytého protekcionizmu, sú tu javy ako likvidácia a pohlcovanie konkurentov netrhovými prostriedkami, obchodné vojny, atď.
Ako príklady Putin uviedol výstavbu plynovodu Severný prúd 2 a americký boj proti čínskej korporácii Huawei. Hoci Severný prúd 2 je v záujme všetkých jeho účastníkov, ale napriek tomu je proti nemu vedená zúrivá kampaň, pretože nie je v záujme „tých, ktorí si zvykli na výnimočnosť a na to, že je im dovolené všetko“. V prípade Huawei vidíme zase bezprecedentné kladenie prekážok technologickému rozvoju čínskej firmy, čo je možné označiť za obchodnú vojnu.
Takýto vývoj udalostí podľa Putina mení systém na karikatúru seba samého, keď sa jedna krajina pokúša rozširovať svoju jurisdikciu na celý svet. V multipolárnom svete však niečo také fungovať nemôže, potrebné sú pravidlá, ktoré budú platiť pre všetkých, a ktoré umožnia všetkým reálne súťažiť, inak tu budú nekončiace konflikty bez pravidiel.
Podľa Putina je dolárový systém v kríze, pretože sa stal nástrojom nátlaku USA na ostatné krajiny. Treba hľadať riešenia založené na reálnych podmienkach a dobrým začiatkom by mohlo byť zrieknutie sa sankčných vojen, ktoré nikomu neprispievajú, zato znamenajú utrpenie pre ľudí v niektorých krajinách. Putin tiež hovorí, že Rusko má významné vedecké zdroje pripravené hľadať technologické riešenia ako je umelá inteligencia, genetika, energetika, náuka o materiáloch a i.
Pôjde však naozaj o zmenu ruskej a čínskej politiky voči svetovládnej ríši Západu? V princípe asi nie, doterajšia trpezlivá, ale cieľavedomá politika bola nepochybne správna. Na druhej strane, určité zmeny nastať môžu: v niektorých situáciách, kde doterajšia prílišná ústupčivosť a zmierlivosť Ruska a Číny mnohých prekvapovala, sa správanie tohto bloku môže naozaj trochu zmeniť k otvorenejšiemu odmietaniu západného modelu fungovania svetovej ekonomiky a politiky. Je možné, že doba už k tomu dozrela.
Ostáva nám iba dúfať, že rastúca nezávislosť a rozhodnosť Eurázie nevyprovokuje šialených jastrabov vo Washingtone k nejakým hysterickým krokom, ktoré by spustili to, čoho sa všetci obávame najviac.
A čo zo zmenenej situácie môže vyplývať pre nás? S rastúcou suverenitou bloku Rusko-Čína narastá aj trúfalosť ďalších krajín. Už dnes sme svedkami nevídane suverénnych postojov zo strany Turecka, Iránu, či dokonca samotných častí jadra ríše z Európskej únie.
V tomto kontexte treba vnímať snahy Američanov vybudovať svoje základne vo východnej Európe ako pokus uchovať si svoje panstvo nad Európou a zabrániť jej opätovnému vzniku ako samostatného mocenského pólu za každú cenu.
A v tomto kontexte treba vidieť aj pripravovanú zmluvu o odovzdaní slovenských vojenských letísk a suverenity vojenského pôsobenia na Slovensku zaoceánskemu predátorovi za to, že si za vlastné prostriedky tieto letiská upraví pre svoje potreby. Zmluva bola načas zmrazená, pretože sa blížia voľby a občania by v nich podpis tejto zmluvy judášom náležite zrátali. Nastupujúca pani prezidentka a črtajúca sa liberálna koalícia sa však už teraz tešia na to, ako s Američanmi a ich ponukou zatočia po voľbách.
Ivan Lehotský