Mierová dohoda nesmie zbaviť Putina zodpovednosti za vojnové zločiny na Ukrajine

Podľa McGratha by akýkoľvek krok smerujúci k „vymazaniu trestov“ pre Rusko v mierovej dohode predstavoval „historickú chybu obrovských rozmerov“. Zdôraznil, že vyjednávači musia zabezpečiť, aby snaha o prímerie neznamenala oslobodenie Moskvy od trestného stíhania.

Jeho vyjadrenia odrážajú obavy viacerých európskych krajín, že pôvodný americký návrh dohody obsahoval prísľub „plnej amnestie za činy spáchané počas vojny“ spolu s plánmi na opätovné začlenenie Ruska do svetovej ekonomiky.

„Nemyslím si, že dejiny budú zhovievavo hodnotiť akýkoľvek pokus vymazať ruské zločiny na Ukrajine,“ povedal McGrath s tým, že umožniť beztrestnosť by znamenalo „zasiať semienka ďalšej agresie a ďalšej invázie“.

Ukrajinské úrady od začiatku vojny vyšetrujú viac než 178-tisíc údajných ruských zločinov. Minulý mesiac komisia OSN konštatovala, že ruské orgány spáchali zločiny proti ľudskosti pri útokoch dronmi na ukrajinských obyvateľov, ako aj vojnové zločiny násilného presunu a deportácie civilistov.

„Nemôžeme obetovať práva obetí ruskej agresie a ruských zločinov,“ povedal McGrath a dodal, že o týchto zločinoch existuje „dostatok dôkazov“.

EÚ spolu s ďalšími partnermi pracuje na zriadení osobitného tribunálu pre zločin agresie s cieľom postaviť ruských lídrov pred spravodlivosť za plnoformátovú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022. V marci 2023 vydali sudcovia Medzinárodného trestného súdu zatykač na Putina, ktorého označili za „údajne zodpovedného za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva [detí]“ z Ukrajiny.