Počas súdneho procesu minulý týždeň správy z WhatsAppu odhalili, že hlavnými dôvodmi nespokojnosti rodiny bolo to, že odmietla dohodnuté manželstvo, mala priateľa a prestala nosiť šatku na hlave. „Neexistuje iné riešenie,“ napísal jeden z jej bratov v správe. Matka dievčaťa povedala, že je „hanbou rodiny a zaslúži si smrť“ a mala by byť „zabalená do rubáša“. V tajne nahratom rozhovore jeden z bratov povedal, že verí, že rodina bola ponížená správaním dievčaťa a jediným východiskom je jej smrť.

Toto sa nestalo v Nigérii, Pakistane ani Iráne, ale v Holandsku. Ryan Al Najjarovú údajne zavraždil 23-ročný Mohamed Al Najjar a 25-ročný Muhanad Al Najjar v prírodnej rezervácii Oostvaardersplassen vo Flevolande, asi 120 km od ich domu v Joure v provincii Frízsko. Vraždu údajne nariadil ich otec, ktorý po smrti svojej dcéry ušiel späť do rodnej Sýrie a odvtedy sa znovu oženil.

Polícia sledovala Ryan na základe predchádzajúcich hlásení, že je v nebezpečenstve, ale táto ochrana skončila krátko pred jej vraždou. V roku 2023 ušla z rodinného domu bosá a susedom povedala, že si myslí, že ju otec zabije. V dôsledku toho jej bola poskytnutá policajná ochrana a odviezli ju na tajné miesto, ale nakoniec sa musela vrátiť domov.

Holandská prokuratúra formálne opísala Ryaninu smrť ako „vraždu zo cti“. Táto barbarská praktika je typicky páchaná členmi rodiny obete, keď obeť – takmer vždy žena alebo dievča – vykonala nejakú činnosť, ktorú ich kultúra považuje za hanebnú alebo tabu. Táto pokrivená logika považuje smrť za jediný spôsob, ako rodina môže znovu získať svoju česť a miesto v spoločnosti. Hoci vraždy zo cti sa môžu stať a v minulosti sa stali v rôznych kultúrach a komunitách, dnes sa vyskytujú prevažne v moslimskom svete.

V dôsledku masovej migrácie a nedostatočnej integrácie sa rozšírili aj do Európy. Prípad Ryan Al Najjarovej nie je v žiadnom prípade ojedinelý. Minulý týždeň 50-ročný afganský muž údajne napadol svoju 15-ročnú dcéru kuchynským nožom uprostred ulice vo Viedni v Rakúsku. Našťastie útok prežila, keď jej výkriky počul svedok a pribehol jej na pomoc. Letecky ju previezli do nemocnice so život ohrozujúcimi zraneniami hornej časti tela a krku. Hoci motív nie je v súčasnosti známy, úrady vyšetrujú možnosť, že išlo o pokus o vraždu zo cti – dievča prezradilo, že jej rodina prísne odsudzovala jej vzťah s priateľom.

Vo Francúzsku sme boli svedkami podobne desivých príbehov. V marci tohto roku odsúdili 48-ročného francúzsko-alžírskeho muža Mounira Boutaa za upálenie svojej manželky zaživa. V roku 2021 začal Boutaa po rozchode prenasledovať 31-ročnú Chahinez Daoudovú, matku svojich troch detí. Strelil jej do nôh puškou, polial ju benzínom a zapálil, pričom incident čiastočne natočil. Ona zomrela na následky zranení. Predtým bol odsúdený na trest odňatia slobody za škrtenie Daoudovej a ohrozovanie nožom, ale na konci roka 2020 bol prepustený. Mesiac a pol pred jej smrťou Daoudová podala ďalšiu sťažnosť na Boutaa, ktorú vybavil policajt, ktorý bol sám uznaný vinným z domáceho násilia. To vyvolalo otázky nielen o nečinnosti polície, ale aj o rastúcom počte vrážd zo cti a feminicíd (feminicída je definovaná ako úmyselná vražda žien z dôvodu ich pohlavia) v západnej Európe. Takmer identický prípad sa odohral tento rok v lete v Belgicku, kde kosovský moslim údajne podpálil svoju manželku po tom, čo bol predčasne prepustený z väzenia kvôli preplnenosti väzníc.

V rokoch 2022 až 2024 bolo v Nemecku zaznamenaných 12 prípadov vrážd zo cti. V Anglicku sa počet prípadov „násilia na základe cti“ v piatich rokoch pred rokom 2021 zvýšil o 81 %. Podobné prípady sa vyskytli aj v Taliansku.

Reakcia na takéto vraždy bola veľmi nedostatočná. Niektoré krajiny zaviedli feminicídu ako osobitný trestný čin. Taliansko bolo posledným štátom Európskej únie (EÚ), ktorý tento mesiac doplnil do svojho Trestného zákonníka právnu definíciu tohto pojmu, čím sa pripojilo k Cypru, Malte a Chorvátsku. Zatiaľ však neexistuje žiadne vysvetlenie samotných príčin vrážd zo cti a feminicíd. Hoci sa veľa diskutuje o mizogýnii (mizogýnia je nenávisť, pohŕdanie alebo silná predpojatosť voči ženám pre ich pohlavie) a násilí páchanom na ženách, menej sa hovorí o veľkom počte moslimských migrantov a neschopnosti začleniť týchto nových prisťahovalcov do hostiteľskej kultúry.

Rigidita, teda pevné dodržiavanie zvykov a tradícii, mnohých islamských kultúr znamená, že aj keď sa migranti – najmä ženy – začínajú integrovať do života na Západe, hrozí im násilie alebo dokonca smrť. Keď sa ženy a dievčatá začnú priateliť s miestnymi obyvateľmi, obliekať sa viac západným spôsobom alebo chodiť na rande s ľuďmi iného náboženstva, alebo etnickej príslušnosti, stávajú sa potenciálnymi obeťami zločinov zo cti. Tento cyklus sa sám posilňuje, pričom komunity sa stále viac izolujú od západných kultúr, v ktorých žijú. V niektorých prípadoch sa atmosféra v týchto izolovaných moslimských populáciách v Európe stáva represívnejšou ako kultúra väčšinových moslimských krajín, ktoré opustili.

Neochota riešiť základné príčiny vrážd zo cti je do určitej miery pochopiteľná. Znamenalo by to totiž ostrú verejnú kritiku určitých aspektov moslimských komunít na Západe, čím by sa vystavili riziku nevyhnutných obvinení z rasizmu alebo „islamofóbie“ – nehovoriac o možnej negatívnej reakcii samotných komunít.

Vzhľadom na rastúci vplyv radikálnych islamistov v krajinách ako Francúzsko, Belgicko, Rakúsko a Holandsko nie je snáď prekvapujúce, že úrady váhajú s pomenovaním tohto obzvlášť odporného problému a s jeho priamym riešením. Ale kým tak neurobia, bude existovať mnoho ďalších hrôzostrašných príbehov, ako je ten Ryany Al Najjarovej, ktoré zabijú za ich pokusy začleniť sa do západnej kultúry a za ich želanie, že ich budú považovať za viac ako len občanov druhej kategórie.

Toto stredoveké správanie nemá na Západe žiadne miesto. Ale bude sa naďalej šíriť, pokiaľ to budeme tolerovať.

Prečítajte si tiež:

• Nočná mora z Ríma: Dievča znásilnili migranti, partner sa na to musel pozerať
• Mníšku v Záhrebe dobodali pri útoku, ktorý môže mať náboženské motívy