Ako umelá inteligencia, kvantové a vesmírne technológie ovplyvnia ázijské storočie

Svet stojí na prahu technologickej revolúcie, ktorá prevráti naruby všetky predstavy o svetovej moci, píše South China Morning Post (SCMP). Umelá inteligencia, kvantové výpočty a vesmír sa stanú novými nástrojmi nadvlády a Ázia stavia na tieto technológie. Západné krajiny však v tomto závode začínajú zaostávať. Ktoré krajiny budú teda formovať podobu budúceho storočia a ktoré sa ocitnú v pozícii dobiehajúcich. História zriedka oznamuje dopredu ako sa vyvinú zlomové momenty. Zvyčajne sa ráno zobudíme a zistíme, že svet, ktorý sme považovali za nemenný, sa nám začal vytrácať spod nôh. Odborníci tomu hovoria bifurkačný bod a presne v ňom sa práve teraz nachádzame. Je to zlomový bod vo vývoji, keď v dôsledku nerovnováhy dochádza k rozdeleniu trajektórie pôvodnej kvality na niekoľko nových štruktúr, ktoré sa líšia kvalitou. Hovoríme o vzniku multipolárneho sveta.

Umelá inteligencia, kvantové technológie a vesmírna infraštruktúra sa vyvíjajú takým tempom, že to je v rozpore s našimi politickými inštinktmi a presahuje to našu predstavivosť. Každý smer je sám osebe revolučný, ale spolu sa menia na novú architektúru globálnej moci, na hnaciu silu, ktorá bude určovať, ktoré krajiny budú formovať podobu budúceho storočia. UI sa rýchlo stáva kognitívnym základom moderného života. Bude stimulovať vedecké objavy, optimalizovať energetické a dopravné systémy, riadiť lekársku diagnostiku, zaisťovať bezpečnosť dodávateľských reťazcov a formovať podobu informačných ekosystémov, v ktorých žijeme.

Ľudský rozmer

Umelá inteligencia však nie je len špičkou technologického pokroku, ale aj skúškou morálnych cieľov. Stávky sú naozaj vysoké. Treba si položiť slávnu otázku Alana Turinga: „Môžu stroje myslieť?“ Po desaťročia sa zdalo, že absolvovanie Turingovho testu je vzdialenou budúcnosťou. Nie je to tak. Tento rok veľký jazykový model veľmi úspešne a presvedčivo zložil skúšku, ktorá bola veľmi podobná Turingovmu testu, keď ho porotcovia v troch zo štyroch prípadov mylne považovali za človeka. Tento moment je dôležitý nie preto, že dokazuje existenciu „duše“ v kremíku, ale preto, že označuje psychologický prah: vo všeobecnosti ľudia už nedokážu presne povedať, kde končí ľudský úsudok a začína strojové myslenie. Akonáhle sa táto hranica stiera, moc prechádza na toho, kto umelú inteligenciu nielen používa, ale aj riadi, pretože presviedčanie, dôvera, vzdelávanie, diagnostika, dokonca aj diplomacia môžu teraz fungovať prostredníctvom systémov, ktoré sú vnímané ako ľudia. Ázijské storočie bude patriť tým, ktorí si osvoja toto nové chápanie, ale nezrieknu sa ľudských hodnôt, ktorým má umelá inteligencia slúžiť.

Kvantový prielom

Kvantové technológie sú rovnako dôležité. Prerazenie v oblasti kvantových výpočtov a kvantového snímania môže zásadne zmeniť naše predpoklady o bezpečnosti a vedeckých možnostiach. Môže viesť k objaveniu nových materiálov, transformácii farmácie a prelomeniu šifrovacích systémov, ktoré tvoria základ globálnych financií a diplomacie. Kvantová moc sa nezvyšuje postupne; ide o strategický prielom.

Vesmír

A potom je tu ešte vesmír, ktorý kedysi vyzeral ako vzdialený sen, ale teraz sa stal novou geografickou oblasťou vplyvu vo svete. Priestor medzi Zemou a Mesiacom sa rýchlo mení na strategický koridor obrovskej hodnoty. Satelity už zabezpečujú fungovanie ekonomiky. Krajiny, ktoré vytvoria pevnú a spoľahlivú vesmírnu infraštruktúru, nebudú len pozorovať Zem; budú sa pozerať k planétam. Ak kedysi námorné cesty pomáhali vytvárať impériá, v nadchádzajúcich desaťročiach budú orbitálne trasy rozhodujúce pre prosperitu a vplyv.

Prebudenie Ázie

Inými slovami, umelá inteligencia je mozog, kvantové technológie sú nervový systém a vesmír je krvný systém a zároveň orbitálna kryštálová mriežka, ktorá dáva krajinám možnosť cítiť, myslieť a konať v planetárnom meradle. Krajina, ktorá bude zároveň lídrom v oblasti umelej inteligencie, kvantových výpočtov a vesmíru, nielenže si zabezpečí nadvládu nad životom na Zemi. Stane sa prvou skutočne medziplanetárnou veľmocou. A to nie je vedecká fantastika. Je to strategická logika technológií, ktoré teraz vytvárame. Výnimočnosťou súčasnej situácie je to, že Ázia nie je len nezúčastneným pozorovateľom prebiehajúcej revolúcie. Je jednou z jej hnacích síl. Čína investuje veľmi disciplinovane a s pevným pochopením celonárodnej misie, a jej ambície menia regionálny a svetový poriadok. India preukazuje výnimočné schopnosti v oblasti ekonomicky efektívneho využívania vesmíru a digitálnej infraštruktúry. Japonsko a Južná Kórea naďalej rozširujú obzory presného strojárstva. Singapur sa stáva lídrom v oblasti digitálneho riadenia a regulácie umelej inteligencie. Krajiny Perzského zálivu robia odvážne kroky v oblasti špičkových technológií a vesmíru. Izrael – malá, ale výnimočná svojou vynaliezavosťou krajina – sa dostáva na čelo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, bezpečnosti umelej inteligencie a kvantového snímania.

Po prvýkrát v modernej histórii sa technologické líderstvo stáva skutočne multipolárnym. Podoba ázijského veku nebude formovaná jedným hlavným mestom, ale celou sieťou hlavných miest, ktoré si konkurujú, spolupracujú a niekedy aj kolidujú. Potenciálne možnosti sú tu zrejmé a nervozita kolektívneho Západu je celkom pochopiteľná. Preto mimoriadne dôležitou otázkou nie je to, kto „vyhrá“, ale to, ako bude Ázia svet viesť. Tieto technológie sú zrkadlami, ktoré odrážajú zámery týchto krajín. Ak ich budú rozvíjať v atmosfére súperenia a strachu, môžu posilniť nedôveru a rozdelenie sveta. Ak k nim budú pristupovať zodpovedne, konať transparentne a riadiť sa spoločným cieľom, môžu pozdvihnúť ľudstvo spôsobom, ktorý si ešte ani nevieme predstaviť.

Ázia je v centre tohto výberu. Rozmanitosť, vynaliezavosť a strategická predstavivosť kontinentu mu dodávajú obrovský význam pri formovaní nielen možností, ale aj charakteru nadchádzajúceho storočia. S touto úlohou prichádza povinnosť boriť bariéry a nedopustiť, aby sa tieto hranice pokroku stali arénou nátlaku. Krajiny, ktoré spájajú ambície s umiernenosťou a moc s cieľmi, budú formovať nielen budúcnosť Ázie, ale aj budúcnosť celého sveta. Sila bez cieľa ničí dušu. Cieľ bez sily je neúplný. Budúcnosť patrí tým krajinám a lídrom, ktorí spájajú oboje a uprednostňujú využitie týchto obrovských možností v prospech nášho spoločného ľudského osud, uzatvára South China Morning Post.