V utorok a stredu sa toho dialo v parlamente i pred parlamentom viac než dosť. Pred Národnou radou boli v utorok zorganizované hneď tri protestné zhromaždenia, v rôznom čase, s rôznymi organizátormi. Tentoraz tá roztrieštenosť nevadila, aspoň bol priestor pred parlamentom obsadený väčšiu časť dňa a les slovenských vlajok bol nezvyčajne hustý.

Aj preto ťažko odhadovať počet protestujúcich, lebo ľudia sa počas dňa striedali, jedni prichádzali, druhí odchádzali. Odborníci z istého extrémistického liberálneho denníka veľmi exaktne zrátali, že v jednom momente tam mohli byť nanajvýš cca 4 tisícky ľudí, lenže tento počet treba práve z vyššie uvedeného dôvodu vynásobiť minimálne dvomi. To len pre úplnosť a korektnosť.

Krádež ukrajinskej vlajky?

Zaujímavé bude, ako dopadne kauza blokády rečníckeho pultu. Možno si spomínate: poslanci ĽSNS Peter Krupa a Andrej Medvecký stáli počas schôdze, na ktorej bola schválená vazalská zmluva s USA, v pléne Národnej rady pri rečníckom pulte so slovenskou vlajkou. Tá však tak uráža poslancov SaS Janu Bittó Cigánikovú a Miroslava Žiaka, že oni pred pultom na protest rozvinuli ukrajinskú vlajku (koaliční poslanci ju zrejme bežne nosia na zasadnutia parlamentu). Držali ju síce naopak, ale aspoň dali aj týmto spôsobom najavo, o čom celá zmluva s Američanmi v skutočnosti je.

Lenže potom, ako ich vyššie spomenutí kotlebovci pokrstili minerálkou, im ukrajinskú vlajku vytrhol a odniesol ďalší poslanec ĽSNS Marek Kotleba, ktorý pritom Žiakovi strhol aj respirátor.

Žiak neskôr začal tvrdiť, že Kotleba mu vlajku ukradol (!) a vraj podal v tomto smere aj trestné oznámenie. Ktovie koľko rokov za túto krádež Kotleba mladší od sudkyne Záleskej vyfasuje. (Sused Borovička to vidí tak na 14 rokov a k tomu ešte aj necelých 90 dní, ale on sa tomu nerozumie.)

Nepriateľ číslo jedna: generálny prokurátor Maroš Žilinka

Na schôdzi chcel vystúpiť so svojím vyjadrením k zmluve aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, čo by mu ako jednému z najvyšších ústavných činiteľov prináležalo, ale koalícia mu to neumožnila.

Napriek tomu jeho prejav v Národnej rade predsa len odznel – prečítal ho Juraj Blanár (Smer-SD), ktorému ako podpredsedovi Národnej rady nemohli (zatiaľ) obmedziť jeho vystúpenie. Text Žilinkovho prejavu si môžete v plnom znení prečítať tu. Je to 25 strán exaktných právnických zdôvodnení, prečo vazalskú zmluvu s cudzou veľmocou nepodpísať.

Napriek tomu, že Žilinkovo vyjadrenie mnohí právni odborníci považujú za precízne a kvalitné, minister Naď je iného názoru. Naď na Žilinkov prejav povedal, že to je 25 strán totálnych bludov, na Žilinku za tento prejav nabrýzgal ako na malého chlapca a zopakoval nepodloženú špekuláciu extrémistických médií, že Žilinka týmto začal svoju údajnú prezidentskú kampaň, hoci on takúto ambíciu nikdy ani slovom nenaznačil. Vládna junta na Žilinku (ktorého si sama zvolila za generálneho prokurátora) čoraz zúrivejšie útočí, pretože si dovoľuje zo svojej pozície generálneho prokurátora presadzovať právo, a tým byť čoraz väčšou prekážkou ich totalitnému valcu.

Pravda a nepravda

Extrémistický dezinformačný kanál SME prinášal o udalostiach dňa reportáž minúta po minúte v zaujímavom formáte: pod výrokmi opozičných poslancov bol vždy odstavec s titulkom „Nepravda“ a demagogickým komentárom, aby sa čitateľ ani náhodou nemohol s myšlienkou opozičníka stotožniť. A naopak, pod citátmi ministra Naďa z jeho prejavu, ktorým v Národnej rade vysvetľoval návrh na schválenie zmluvy, zase bol odstavec s titulkom „Pravda“.

Mimochodom, prejav ministra Naďa bol naozaj zaujímavý. Dozvedeli sme sa napríklad, že nás okupujú Rusi, lebo na Sliači sú ruskí technici, ktorí opravujú Migy, že zmluva s Američanmi je vlastne rovnaká ako tá s Českou republikou (tá je o tom, že si budeme vzájomne pomáhať pri strážení vzdušného priestoru) a podobné perly. Nejaký konšpirátor, ktorý by náhodou nevedel, že pán Naď je pravdovravný vlastenec, by možno napísal, že jeho prejav sa skladal od začiatku až do konca z arogantných urážok, nehoráznych lží a zákerného zavádzania, lenže my to nenapíšeme, lebo my vieme, kto on je. A vieme, že ani tento týždeň nijako nevybočil zo svojho štandardu euroatlantickej pravdovravnosti.

Nemali by sme zabudnúť ani na jedno pozoruhodné vyjadrenie z jeho prejavu: minister Naď hovorí, že Žilinkov prejav bol zrejme „písaný mimo tejto republiky“, a vraj je „proti základom tejto krajiny“. Nuž, keď to tvrdí on, mali by sme sa nad tým zamyslieť, lebo o tom on určite niečo vie.

Prečo sa tak strašne ponáhľali?

Treba tiež upozorniť na mimoriadny zhon, v akom sa junta ponáhľala zmluvu s Američanmi odhlasovať. Koalícia si schválila, že schôdza Národnej rady venovaná ratifikácii zmluvy bude prebiehať aj v noci, bez prerušenia, až kým sa vec neodhlasuje. Nikto z nich nám zmysluplne neodpovedal na otázku, prečo bolo treba sa s prijatím tej zmluvy tak veľmi ponáhľať. Ak teda za zmysluplnú odpoveď nepovažujeme napríklad odpoveď poslanca Alojza Baránika: „Pretože potrebujeme dať jasne najavo, že nepatríme k Sovietskemu zväzu, ale patríme na západ. To je ten dôvod.“ Teda keby si niekto myslel, že dôvodom je urgentná požiadavka Washingtonu mať v bezpodmienečnej dispozícii v strednej Európe dve slovenské vojenské letiská, tak to určite iba konšpiruje.

Opozícia si všimla zjavnú nervozitu junty a celkom pochopiteľne sa práve preto sústredila na to, aby obštrukciami a diskusnými príspevkami celú vec čím viac natiahla. Je potešujúce, že pritom spolupracovali aj tí, ktorí si inokedy nevedia prísť na meno. Smer-SD akoby sa prestával tak ostentatívne štítiť „pravicovej“ opozície. Akoby konečne uznal, že situácia je natoľko vážna, že pre obranu základných národných záujmov sa jednoducho musia vlastenci pri určitých veciach spojiť, a to aj vtedy, ak v iných veciach patria na úplne opačný koniec politického spektra.

Tak napríklad: v utorkovom večernom prenose z parlamentu sa dalo vidieť, ako kotlebovci začali pískať, keď začal rozprávať Robert Fico. Niektorí diváci si mysleli, že kotlebovci pískajú na Fica. Čo však v zábere nebolo vidieť: tesne predtým prišiel k skupine radiacich sa smerákov predseda ĽSNS Marián Kotleba a o niečom sa s nimi v konštruktívnom duchu rozprával. Fico následne, počas kotlebovského piskotu, sa vehementne dožadoval prerušenia schôdze, lebo mu nebolo umožnené vystúpiť, na čo má zo zákona nárok. Môžeme len hádať, či táto scénka bola jednou z klasických parlamentných hier, ktoré sa v tej budove dennodenne odohrávajú medzi všetkými účastníkmi, a to aj medzi tými, u ktorých by ste to naozaj nepredpokladali…

A keďže obštrukcie a naťahovanie času si junta z nejakého dôvodu tentoraz nemohla dovoliť, predseda Národnej rady SR napokon neskoro večer urobil neuveriteľnú, šokujúcu vec, ktorá sa dá hodnotiť ako poprava demokracie a začiatok totality či fašizmu, ako chcete. Dal hlasovať o predčasnom ukončení rozpravy k zmluve o okupácii Slovenska cudzou armádou. Koalícia si to tesne schválila a tým opozíciu natvrdo umlčala.

Koniec demokracie v priamom prenose

Tu treba zdôrazniť, že zakázať poslancom v parlamente sa vyjadriť k prejednávanej veci, naviac tak jednoznačne chúlostivej, to je naozaj hrubo fašistický krok, ktorý otvorene mení pomery v parlamente na plnokrvne totalitné. Na predošlé vlády sa dá pozerať krivo, ale faktom je, že vždy rešpektovali právo opozície na názor a jeho presadzovanie všetkými povolenými spôsobmi, vrátane parlamentných obštrukcií – jednoducho, to je niečo, na čo má opozícia v demokracii právo a dnešní koaličníci toto právo v minulosti, keď boli v opozícii, vždy bohate využívali.

Len si v tejto súvislosti pripomeňme, že slovo parlament je odvodené od slova parler, to po francúzsky znamená rozprávať. Táto inštitúcia, najzákladnejší fyzický nástroj demokracie, je postavená na tom, že sa zástupcovia ľudu navzájom rozprávajú – pretože kde sa nerozpráva, tam zvyčajne prídu k slovu iné nástroje: vidly, palice alebo zbrane.

A to ešte nie je všetko. Aby opozícia nemohla v parlamente robiť obštrukcie a protestovať, čo je základom parlamentarizmu, koaličná junta navyše chce v parlamente zaviesť parlamentnú políciu, ktorá by s neposlušnými poslancami v prípade potreby „zatočila“.

Stihli to schváliť, zábava sa môže začať

V stredu dopoludnia, tesne pred hlasovaním o inkriminovanej zmluve, okolo jedenástej hodiny cez vestibul Národnej rady prešla zvláštna skupinka (vyzeralo to, že odchádzajú). Boli to urastení junáci s horolezeckými prilbami, veľkými batohmi a nejakým špeciálnym výstrojom. Prítomní zamestnanci Národnej rady nevedeli podať informáciu, kto to bol, avšak podľa toho, že sem-tam sa na ich výstroji objavil nápis Polícia, sa dalo usudzovať, že to bola nejaká špeciálna jednotka. Bola to bezpečnostná poistka pre prípad ľudového povstania?

Samotné hlasovanie prebehlo expresne: najprv boli v rýchlom slede odmietnuté pozmeňovacie návrhy opozície spočívajúce v tom, aby sa hlasovanie odložilo a vec sa ešte prejednala s verejnosťou, a potom sa hlasovalo o schválení samotnej „Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických“.

Ihneď po hlasovaní v parlamente zrejme utekal rýchly posol do Prezidentského paláca, aby to rýchlo podpísala aj americká prepáčte, to bol preklep, samozrejme, slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. A tak môžeme konštatovať, že letiská sú k dispozícii, americké vojenské lietadlá už môžu kedykoľvek, hoci aj v najbližších hodinách priletieť. V Stredozemnom mori sú už rozmiestnené lode USA aj Ruska, v Poľsku a Rumunsku sú nastúpené nové americké kontingenty, na Ukrajine je tiež všetko hotové, americká vláda vyzvala včera svojich občanov, aby Ukrajinu okamžite opustili (ako prezradil včera senátor Tom Cotton, je ich tam vyše 30 tisíc!) – skrátka, všetko je konečne pripravené, aby Rusi urobili na Ukrajine nejakú provokáciu (obľúbené chemické zbrane tentoraz možno vystrieda nejaký výbuch v chemickej továrni alebo tak) a naši partneri konečne budú môcť priletieť na Sliač a do Kuchyne a začať na Donbase brániť Slovensko.

Čo ďalej?

Môže mať táto nešťastná záležitosť aj nejaké pozitívne aspekty? Jedným z nich teoreticky je, že by možno mohla trochu pomôcť k oživeniu umŕtvenej vlasteneckej politiky. Ak národu nepomôže ani takáto resuscitácia, tak potom ho vzkriesi už jedine kýbel studenej svätenej vody v podobe drastického úpadku životnej úrovne alebo iné dramatické udalosti, ktoré si však nikto z nás neželá. A tiež to už môže byť príliš neskoro.

Na záver tohto textu sa nám tak akosi hodí sem dať článok 32 Ústavy Slovenskej republiky: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

Ivan Lehotský

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.