USA dlho odmietali predať Turecku Patrioty, nehľadiac na záujem z tureckej strany. Uvádzali sa rôzne dôvody tohto odmietnutia. S čím teda súvisí taká náhla zmena prístupu americkej vlády k dodávkam PRO Turecku?
Bývalý príslušník jednotky špeciálneho určenia tureckej armády Abdulláh Agar zdôraznil v rozhovore pre Sputnik, že “Turecko v poslednej dobe stále viac posilňuje zahraničnopolitickú a obrannú samostatnosť. Nie je to samozrejme po chuti Washingtonu, pretože to v sebe skrýva vážne geopolitické a strategické riziká pre USA“.
“Na území od Barentsovho mora po Suezský prieplav vzniká mohutný štít z ruských obranných systémov S–300 a S–400, ktorý má za cieľ zastavenie USA. Preto podnikajú Američania tieto kroky. Turecko zároveň kupuje za oveľa výhodnejších podmienok obdobu amerických Patriotov, ktoré sú dokonca ešte účinnejšie. Turecko podniká aktívne kroky v pátraní po alternatívnych variantoch. Je jasné, že dnes, keď sú turecko–americké vzťahy z mnohých ohľadov v krízovom režime, nechce Amerika definitívne prísť o možnosť získania dividend z dodávok svojich obranných systémov. Preto americké MZV schválilo eventuálny predaj Turecku systémov PRO Patriot,” povedal Agar.
Námestník predsedu obranného výboru Štátnej dumy Jurij Švytkin v rozhovore pre Sputnik vyhlásil, že rozhodnutie o nákupe amerických systémov PRO je vnútorná záležitosť Turecka.
“Považujeme to v každom prípade za vnútornú záležitosť Turecka, kupovať Patrioty, alebo nekupovať. Turecko sa musí rozhodnúť samo. Je to vnútorná záležitosť štátu, ktorú rešpektujeme. Je ale jasné, že naše systémy PRO, najmä S–400, predstiujú systém Patriot v početných takticko–technických parametroch,” povedal.
Čo sa týka náhleho rozhodnutia USA schváliť dodávky Patriotov Turecku, Švytkin zdôraznil, že sa zmluva o dodávke S–400 už realizuje, ale USA sa podobnými krokmi len snažia niekomu vnútiť vlastnú vojenskú techniku: “Je tu znovu očividná nezdravá konkurencia vo vojensko–technickej spolupráci s mnohými štátmi. Ide dokonca o určitý nátlak s ohľadom na to, že Turecko je členom NATO. Jednou z príčin toho nátlaku a nútenia je predovšetkým skutočnosť, že Turecko je členskou krajinou NATO. Jednou z úloh USA je nestratiť štát, ktorý je členom Aliancie.“
Predseda výboru Štátnej dumy pre obranu zároveň zdôraznil, že Rusko je ochotné spolupracovať s Tureckom na vzájomne výhodných podmienkach: “Sme vždy pripravení na dialóg, na vojensko–technickú spoluprácu vo vzájomne výhodných podmienkach pre Turecko a Rusko. Máme dosť zhodných, spoločných záujmov, vrátane blízkovýchodného regiónu. Myslím, že zmluva o S–400 nebude len upevnením bilaterálnych vzťahov, ale stimulom pre vzájomne výhodnú spoluprácu v tomto regióne.“