„NATO je obranné zoskupenie a na to nesmieme zabúdať. Veľký vplyv na to, ako sa v rámci Aliancie budeme správať, bude mať práve vývoj vojny na Ukrajine, pretože táto vojna sa nemala nikdy začať. Jednoznačne bolo potrebné rokovať a predísť obetiam na jednej aj druhej strane. Túto vojnu je potrebné ukončiť čím skôr mierovými rokovaniami,“ vyhlásil Blanár.

Slovenská diplomacia v tomto kontexte privítala ohlásené ukrajinsko-ruské rokovania v tureckom Istanbule. Blanár deklaroval v Antalyi podporu mierovým diskusiám a ich pokračovaniu priamo americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi. „Od začiatku podporujeme mierovú iniciatívu administratívy prezidenta Donalda Trumpa a dôležité dnes je, že Spojeným štátom sa podarilo to, čo nebola schopná urobiť EÚ – vôbec otvoriť diskusiu o mierovom ukončení vojny na Ukrajine,“ povedal slovenský minister a ocenil vytrvalosť americkej strany v tejto veci. Diplomacia SR je podľa neho v prípade potreby ochotná spolupracovať a poskytnúť súčinnosť pri mierovom procese.

Neformálnemu zasadnutiu ministrov dominovala príprava nadchádzajúceho samitu lídrov NATO v holandskom Haagu, ako aj otázky súvisiace so zvyšovaním výdavkov na obranu, s kapacitnými možnosťami obranného priemyslu, budúcnosťou transatlantických vzťahov a so spoluprácou s partnermi.

Podľa Blanára si SR uvedomuje zodpovednosť za vlastnú obranu a rozvíjanie národných obranných kapacít. „Diskutuje sa o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu v horizonte siedmich až desiatich rokov, pričom je potrebné garantovať takú postupnosť a flexibilitu zvyšovania obranných výdavkov, ktorú sú schopné zvládnuť tak národné rozpočty, ako i kapacity obranného priemyslu,“ uviedol minister. „Z tohto dôvodu budeme presadzovať, aby sme mohli zvýšené finančné prostriedky v oblasti obrany použiť na projekty duálneho využitia, a teda aj na civilné účely, akými sú napríklad pripravované vojenské nemocnice v Prešove a vo Vajnoroch, investície do dopravnej infraštruktúry či podpory obranného priemyslu,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.

Do júnového samitu je podľa Blanára potrebné zodpovedať otázky členských krajín, aké investície sa budú alebo nebudú započítavať do celkových obranných výdavkov.