Čo nevieme o Cyrilovi a Metodovi. Najstarší nápis v cyrilike pochádza z roku 931

Bratislava 17. júna 2023 (HSP/Foto:Screenshot)

Pravoslávni kresťania slávia 11. mája v Rusku a 24. mája v Bulharsku Deň pamiatky svätých apoštolov Cyrila a Metoda

24. máj je v Bulharsku aj Dňom slovanského písomníctva a kultúry. Autor článku bulharského portálu Fakti.BG pripomína, že v tento deň sa slávi vytvorenie hlaholiky solúnskymi bratmi Cyrilom a Metodom, ktorá bola predchodcom cyriliky. Uvádza zaujímavosti z histórie vzhľadu a premeny známej abecedy.

Hlaholika prešla mnohými zmenami, kým sa zmenila na cyriliku – abecedu bulharčiny, ruštiny, ukrajinčiny, macedónčiny, srbčiny a ďalších jazykov. Cyrilika sa používa aj v Mongolsku a niektorých bývalých sovietskych republikách a v Rumunsku sa používala až do 19. storočia.

Deň svätých Cyrila a Metoda sa prvýkrát slávil v roku 1851 v Plovdive. Neskôr sa tento deň začal oslavovať ako Deň bulharskej osvety, kultúry a slovanskej literatúry. V roku 1975 bol pred Národnou knižnicou v Sofii odhalený pomník solúnskym bratom.

Cyrilika je zjednodušená verzia hlaholiky. Hlaholiku vytvorili svätí Cyril a Metod počas prvého bulharského kráľovstva v 9. storočí. Predpokladá sa, že cyrilskú abecedu vytvoril svätý Klement Ochridský, jeden zo žiakov Cyrila a Metoda a pomenoval novú abecedu po svojom učiteľovi.

V pôvodnej verzii azbuky je 44 písmen pre 44 zvukov, no teraz má bulharská abeceda 30 písmen. Hlaholika, a teda aj cyrilika, prevzala abecedný systém z egyptských hieroglyfov, protosinajského písma a gréckej abecedy.

Najstarší cyrilský nápis pochádza z roku 931 – bol nájdený v jaskynnom kláštore v severnom Bulharsku (dedina Krepča). Najstarší rukopis písaný azbukou, Savvinova kniha, pochádza z 10. až 11. storočia.

Slovo „azbuka“ pochádza z výslovnosti prvých dvoch písmen hlaholiky – „A“ a „B“, podobne ako latinské slovo „alfabet“ – z prvých písmen gréckej abecedy („alfa“ a „beta“ ).

Azbuka sa používa aj v neslovanských jazykoch, ako je kazaština, mongolčina, osetčina, tatárčina, tadžičtina a v časti Aljašky.

Azbuka bola opakovane upravovaná a zjednodušovaná, až kým nedosiahla súčasnú podobu. Spočiatku sa používala iba v staroslovienčine, ktorá bola napísaná v cirkevnej literatúre v Rusku a častiach východnej Európy.

Cyrilika je po latinke a gréckej abecede treťou oficiálnou abecedou Európskej únie. Každé písmeno v azbuke malo svoje meno, ktoré niečo znamenalo. Napríklad A – „az“ (bulharsky „ja“), B – „buky“ (písmená), V – „vedieť“ (poznať), G – „slovesá“ (slová, hovoriť), D – „dobro“ (láskavosť, dobrota) atď. Tieto názvy uľahčovali žiakom zapamätať si poradie písmen.

Veľké neznáme

Cyril a jeho brat Metod sú v pravoslávnej cirkvi uctievaní ako učitelia Slovanov. Katolíci ich nazývajú patrónmi Európy. V deviatom storočí sa však osvietenci javili ako ničitelia stáročných základov. Súčasníci ich dokonca obviňovali z kacírstva.

O svätých bratoch sa vie len málo. Nikto nevie, ako boli pomenovaní pri svojom krste. Podľa ich hagiografie sa v mladosti stali mníchmi a prijali mená Konštantín a Metod. Prvý z nich krátko pred smrťou prijal odev zvaný schima (vyššie mníšstvo), pričom si opäť zmenil meno – na Cyril.

Bratia sa narodili v meste Solún v severovýchodnej časti dnešného Grécka. Akej boli národnosti, nie je jasné. Niektorí historici hovoria, že sú rodom zo slovanského kmeňa Dragovcov, možných predkov dnešných Macedóncov. V prospech tejto verzie hovorí to, že bratia brilantne ovládali slovanský jazyk.

Iní bádatelia ich považujú za Bulharov. Tento národ vznikol zmiešaním rovnomenného turkického kmeňa z oblasti Azovského mora s miestnymi Slovanmi. Nové etnikum vytvorilo Bulharské kráľovstvo, ktoré dosiahlo svoj rozkvet práve v IX. storočí.

Kráľovstvo bolo v úzkom kontakte s Byzantskou ríšou. A tam dobre poznali bulharský jazyk. Preto vznikla tretia verzia: Konštantín a Metod boli Gréci. K tejto verzii sa prikláňa väčšina bádateľov. Absolútna istota však neexistuje – údajov je príliš málo.

Pošlite nám učiteľov

Budúci svätci boli obvinení z kacírstva, pretože hrubo porušili nevyslovené pravidlo. V kontinentálnej Európe sa dlho myslelo, že Božie slovo sa môže vyslovovať len v hebrejčine, gréčtine alebo latinčine. V týchto troch jazykoch bol nápis na tabuľke pribitej na Pánovom kríži: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“.

Pred Cyrilom a Metodom sa tento zákaz odvážil porušiť iba mních Wulfila. V IV. storočí vytvoril písmo pre starogermánsky kmeň Gótov. Jeho dielo však nemala dlhé trvanie. Na rozdiel od diela bratov Konštantína a Metoda – abecedy pre slovanské kmene.

Do IX. storočia Slovania obsadili strednú a východnú Európu a tiež polovicu Balkánu. Založili si vlastné štáty vrátane Veľkej Moravy (na území dnešných Čiech, Maďarska, Slovenska a Poľska).

Tieto krajiny sa považovali za sféru vplyvu Ríma. Vatikánska misia však zlyhala. Pravdepodobne preto, že nemeckí mnísi dobre nepoznali miestne zvyky a jazyk. A tak v roku 862 knieža Rastislav požiadal byzantského cisára, aby mu poslal „pastiera a duchovného vodcu“.

„Náš ľud zavrhol pohanstvo a nasledoval kresťanské učenie, ale nemáme takého učiteľa, ktorý by nám vysvetlil kresťanskú vieru v našom jazyku, aby ostatné krajiny, keď to uvidia, boli ako my. Pošli nám, ó, Pane, biskupa a takého učiteľa. Veď z teba vždy vychádza dobrý zákon pre všetky krajiny“, cituje Rastislavov list autor jedného z hagiografických spisov o svätom Cyrilovi.

Byzancia bola mnohonárodnostná. V pohraničí žilo veľa Slovanov, ktorí vyznávali kresťanstvo a prijali grécku kultúru.

Cisár poslal Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Vypracovali abecedu a začali prekladať Sväté písmo. Tak sa v roku 866 objavila Biblia v slovanskom jazyku.

Bratia vlastne vytvorili umelý jazyk – staroslovienčinu. V každodennom živote sa nepoužívala. Vychádzali z nárečia, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna, a pridali k nemu prvky gréckej syntaxe.

Neskôr sa staroslovienčina vyvinula do cirkevnej slovančiny, ktorá sa dodnes používa v ruskej aj bulharskej pravoslávnej cirkvi.

Talentovaný žiak

Niekoľko sto rokov Slovania používali dva systémy písma. Jedným bola cyrilika, druhým hlaholika. O tom, ktorá z nich je starobylejšia, sa dlho viedli spory.

Hlaholiku nazývali „pravým jazykom Slovanov“: údajne vychádza zo stratených rún – „čerty i rezy“. Vedci však túto teóriu vyvrátili.

V 20. storočí bádatelia predpokladali, že hlaholika sa objavila až po cyrilike. Nálezy archeológov a výskumy jazykovedcov túto hypotézu nepotvrdili.

Mnohí si myslia, že práve Cyril a Metod vytvorili slovanskú abecedu, cyriliku. Vedci však majú podľa portálu RIA Novosti  iný názor. Dnes sa predpokladá, že Konštantín a Metod nevymysleli cyriliku na základe gréckej abecedy, ale hlaholiku s vlastnými písmenami. Ich pôvod je nejasný. Existujú štúdie, ktoré poukazujú na podobnosť s gréckym krátkym písmom, ako aj s hebrejským, samaritánskym a gruzínskym písmom.

Za autora cyriliky sa považuje svätý Klement Ochridský, ktorý bol jedným z Konštantínových žiakov. Vypracoval oficiálny, slávnostný variant slovanskej abecedy, schopný konkurovať najlepším vzorom byzantského listinného písma. Nie však, ako sa hovorí, na široké použitie.

Časom sa však toto „písmo“ stalo bežným. Do Ruska prišlo v X. storočí spolu s bulharskými misionármi. Počas tisíc rokov sa cyrilika rozšírila v 108 jazykoch. Na hlaholiku sa však zabudlo. Na rozdiel od jej tvorcov Cyrila a Metoda, ktorí položili základy osvety slovanských národov.