V spojených voľbách získala strana Hlas-SD 267 primátorov a starostov a tiež 2068 poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, čím sa stáva víťazom volieb, informoval o tom predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

Slová Petra Pellegriniho, že jeho Hlas je víťazom sobotných volieb znejú v čase, keď je dlhodobo väčšina kandidátov i víťazov nezávislá dosť úsmevne. Hlavne pri pohľade na županov a primátorov najväčších miest. Ale samozrejme, ak zoberieme do úvahy len stranícku súťaž o posty primátorov menších miest, starostov a poslancov, tak proti jeho argumentácii sa nedá veľmi namietať.

Dôležitejšie ako nejasný pojem víťaz je však niečo iné. Pellegrini nám ukázal, s akým širokým spektrom strán je schopný minimálne na miestnej úrovni spolupracovať. Treba uznať, že predviedol, že je schopný odhadnúť svoje šance. Tam, kde bol úspech málo pravdepodobný, zbytočne nestrácal čas. Naopak, nerobilo mu problém podporiť iného kandidáta zvlášť, keď to nebol stratený prípad.

„Strana Hlas ukázala svoj koaličný potenciál, čo bol jeden zo zásadných cieľov. Otvorili sme dvere mladým ľuďom, takým, ktorí predtým v politike nepôsobili. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sme dávali priestor novým politickým tváram, pretože politika sa bulvarizuje, je to o urážkach, nenávisti a mnohých šikovných ľudí to odradzuje. Preto musíme aj my pracovať na tom, aby títo ľudia nerezignovali na to, čo sa deje v ich okolí,“ uzavrel Pellegrini.

Do parlamentných volieb to však pre neho nebude takáto pohoda. Strana síce ukázala schopnosť vytvoriť koalíciu s kýmkoľvek, ale práve to môže byť jej Achilovou pätou. Peter Pellegrini ukázal, že chce hrať na dve strany. Niekedy chce byť liberálny, inokedy zas konzervatívny. Nie je to prvý politik, kto to na Slovensku skúša a nebude ani prvý, kto na tom vyhorí. Napríklad prílišný príklon ku PS a SAS nemusí dobre pôsobiť na tretinu voličov Hlasu, ktorí, ako svoju druhú voľbu zvažujú Smer. O vládu s liberálmi nemajú veľký záujem a dúhová agenda im leží v žalúdku. Fico, ktorý s Pellegrinim bojuje o rovnakého voliča, tomu dobre rozumie.

Mnohé mohlo byť inak. Župné voľby o ktoré voliči nejavia veľký záujem, boli prvýkrát spojené s komunálnymi voľbami a aj preto sme niektorí dúfali, že väčšie voličské masy prejavia hnev proti vládnemu establišmentu.

Podmienky na to, aby sa zo župných volieb stalo akési protivládne referendum, boli naplnené: väčšina občanov si podľa prieskumov želá predčasné voľby, nepopulárna vláda stratila po dvoch rokoch neustálych a frustrujúcich konfliktov väčšinu v parlamente, vysoká inflácia už spôsobuje prepad životnej úrovne, navyše ľudia majú obavy zo zimy a z ďalšieho nárastu cien, najmä energií.

Napriek tomu, volebná účasť bola nízka. 46 percent. V niektorých mestách to bolo len okolo 30 percent. Bolo to sklamanie.

Robert Fico už v predošlých dňoch vo svojich vyjadreniach na Hlas naznačil  určitú vinu Petra Pellegriniho, ktorého to podľa vyjadrení Fica ťahá viac k progresívcom a SaS než k Smeru. Pellegrini nepodporil smeráckych kandidátov, Jána Mažgúta v Bratislave, Adriana Polonyho v Banskej Bystrici a Viliama Zahorčáka v Košiciach ani Igora Chomu v Žiline.

„Ponúkali sme určité alternatívy, napríklad aj podporu ich kandidáta na primátora. Napriek tomu k dohode nedošlo. Ale ako som už niekoľkokrát pripomenul, Petra Pellegriniho to vždy ťahalo k Slobode a Solidarite, k Progresívnemu Slovensku, je to jeho legitímne rozhodnutie, ale pre Slovensko je to obrovská škoda,“ povedal Fico.

Podľa Fica, Keby mal Pellegrini rozum, Smer s Hlasom by sa spojili a spoločne by vyhrali voľby vo všetkých krajoch. Smer a Hlas sa nakoniec dohodli iba na jednom spoločnom kandidátovi Michalovi Kaliňákovi v Prešovskom kraji, ktorý od začiatku budil rešpekt, ako silný Majerského súper, aj keď neuspel. Smer prehral s Hlasom v Nitre, kde župana Milana Belicu, porazil Branislav Becík z Hlasu (aj s podporou Sme rodina). Smer, aj Hlas tak budú mať po jednom županovi.

Peter Pellegrini sa vybral na cestu, ktorú pred ním skúšali absolvovať už viacerí slovenskí politici a všetci napokon pohoreli. Na Slovensku dvojtvárna, falošná a pokrytecká politika vedie väčšinou do politického zabudnutia. Aj v tomto volebnom období to dokazujú dve strany. Matovičové OĽaNO a Kiskov projekt Za ľudí. V minulosti napríklad Procházková Sieť. Všetci chceli byť umiernenejší, čo v tomto prípade znamená hrajúci na dve strany. Spomeňte si na ľudí ako Remišová a Šeliga, ktorých konzervatívnejšie prostredie vnímalo ako svojich a na druhej strane ľudí ako Kolíková a Valášek, ktorí mali zaujať liberálnych voličov. Výsledkom bolo, že voliči neuverili ani jednému, ani druhému a napokon, ani Kiskovi.

Voliči, o ktorých sa snaží Pellegrini bojovať, ešte donedávna volili Fica. Ten si ich získal čisto sociálnou, konzervatívnou a národnou politikou. Pellegrini by mohol hovoriť to isté, čo vraví Fico, ešte viac sa usmievať a úspech vo voľbách by mal zaručený. Lenže v tom prípade by mu, ako koaliční partneri ostávali len Smer a Republika. A to Pellegrini očividne nechce. Líder Hlasu, preto koketuje s liberálmi. Lenže to irituje minimálne tretinu jeho voličov.

Slovenská politika síce nie je ani zďaleka dokonalá a má svoju osobitosť, no v jednom je, zdá sa, nepochybná. Dvojtvárnych politikov bez jasných postojov skôr či neskôr voliči vyženú.

Peter Kováč