Celá agenda nemecko-čínskych rokovaní je čisto ekonomická a veľmi zložitá.

Kancelár si so sebou nevzal ani ministerku zahraničných vecí Annalenu Berbockovú, ale sprevádza ho impozantná delegácia nemeckých podnikateľov a manažérov veľkých spoločností. Návšteva bola vopred naplánovaná a mala presný časový program, čo je dôležité najmä vzhľadom na krátkodobý charakter pobytu nemeckého kancelára v obrovskej Číne. Veci sa však hneď na začiatku zvrtli a program návštevy bol narušený od prvého okamihu.

V prvý deň mal Scholz pricestovať do Čchung-čchingu, metropoly s viac ako 32 miliónmi obyvateľov, v ktorej sa nachádzajú obrovské a rôznorodé továrne vrátane tých “nemecky orientovaných”. V Čchung-čchingu sa nachádza závod spoločnosti Bosch, ktorý vyrába vodíkové motory.

Podľa programu návštevy sa mal Scholz stretnúť s prvým tajomníkom regionálneho výboru Čchung-čchingu (regionálnym straníckym lídrom) Jüanom Ťia-čchunom, potom navštíviť závod Bosch, z nejakého dôvodu hovoriť s čínskymi študentmi o mestskom plánovaní a ako apoteózu – zakončiť deň plavbou na jachte po rieke Jang-c’-ťiang v spoločnosti nemeckých podnikateľov a manažérov pracujúcich v Číne a s Čínou a miestnych úradníkov. Nič z toho sa nestalo.

Začalo sa to tým, že nemeckého kancelára Scholza na letisku v Čchung-čchingu nečakal a nevítal ani starosta mesta, nie to ešte nejaký štátny predstaviteľ, ale iba zástupca primátora. Áno, Scholzova návšteva nemá štátny charakter, ktorý si podľa diplomatického protokolu vyžaduje čestnú stráž, koberec, orchester hrajúci hymny a vysoké postavenie tých, ktorí vítajú hostí. Ide o tzv. pracovnú návštevu s obmedzenými cieľmi rokovaní, ktoré sú vopred dohodnuté.

Ale aj v tomto prípade mal hlavu významného európskeho štátu prijať nie zástupca primátora provinčného, hoci veľmi veľkého mesta, ale aspoň námestník ministra zahraničných vecí. To je presne to minimum.

Čína je v dodržiavaní takýchto formalít dôsledná. Samotná filozofia čínskeho štátu a čínskeho masového vedomia je založená na demonštrácii mnohých rôznych znakov a symbolov, ktoré musia ľudia s európskou mentalitou dešifrovať za pochodu. Tento druh “diplomacie symbolov” sa praktizuje v mnohých východných krajinách, od Japonska až po arabský svet.

Ale kritické zníženie úrovne a postavenia úrovne vítajúcej strany na mizernú nie je už ani znak, ale očividne demonštrovaná ignorácia.

Zdá sa, že nejde ani tak o Scholza osobne, ako skôr o chápanie úrovne rokovacieho procesu zo strany Číny. Nemeckej strane bolo dané jasne najavo, že pokiaľ ide o ekonomické otázky, prinajmenšom v procese týchto rokovaní majú hlavné slovo Číňania.

Z pohľadu Pekingu prišiel Scholz Čínu o niečo požiadať. A čínska strana nič nepotrebuje, len umožňuje Berlínu, aby vyjadril svoj názor. Scholz na jednej strane potrebuje čínsky tovar a investície (aj v automobilovom priemysle), ale na druhej strane musí lavírovať medzi záujmami nemeckých priemyselníkov a všeobecnou líniou Európskej únie o minimalizácii “závislosti od Číny”.

Z čínskeho pohľadu sú to všetko osobné problémy Scholza ako hlavy Spolkovej republiky Nemecko. Prejavilo sa to nerešpektovaním klasického diplomatického protokolu.

Vo všeobecnosti bola protokolárna stránka Scholzovej návštevy v Číne od začiatku postavená tak, že je v podstate nútený navštíviť čínskych vedúcich predstaviteľov na tých miestach, kde pôsobia. Zajtra odcestuje do Šanghaja, finančného hlavného mesta Číny, kde bude rokovať s čínskymi finančnými predstaviteľmi, a v posledný deň svojej návštevy odletí do Pekingu, kde ho srdečne prijmú prezident Si a premiér Li Čchiang zo Štátnej rady. Takto sa čínsky cisár stretával so zahraničnými veľvyslancami v stredoveku – postupne prechádzali jednotlivými, od najnižších po najvyššie, stupne čínskej moci.

Zjednodušene povedané, nemecká strana mala toto všetko už na úrovni prípravy návštevy vidieť, vyhodnotiť a pokúsiť sa urobiť príslušné zmeny v protokole návštevy. To sa zvyčajne robí na úrovni komunikácie medzi ministerstvom zahraničných vecí a veľvyslanectvom hostiteľskej krajiny. Protokolárna služba diskutuje o najmenších detailoch až po jedálny lístok a niekedy dokonca aj o farbe tapiet v rezidencii, kde bude hlava štátu počas návštevy bývať. Vyskytli sa prípady, keď sa vopred prerokoval dokonca aj výhľad z okna.

Potreba tejto návštevy Číny pre SRN však bola zrejme taká veľká, že si nemecká diplomacia ani vo fáze príprav radšej nevšimla pripravené poníženie.

Scholz však tiež prispel svojím dielom k zničeniu etikety aj dohodnutého programu návštevy. Po príchode do Čchung-čchingu, ako uvádza nemecký Bild, sa obmedzil na stretnutie s novinármi a odišiel do hotela, kde sa pripojil k videokonferencii s lídrami G7, ako aj so svojimi ministrami: Annalenou Berbockovou z ministerstva zahraničných vecí, Nancy Fraserovou z ministerstva vnútra a Borisom Pistoriusom z ministerstva obrany. Týkala sa situácie na Blízkom východe. Nebolo to súčasťou vopred dohodnutého plánu návštevy, a teda išlo o porušenie protokolu.

Prechádzka po rieke Jang-c’-ťiang, ktorá bola v skutočnosti najdôležitejšou, nie protokolárnou, ale skutočnou udalosťou Scholzovej návštevy v Čchung-čchingu, bola tiež narušená. Práve tam sa mali neformálne riešiť otázky čínskych investícií do automobilového priemyslu a prevádzky nemeckých tovární v Číne.

Možno nasledujúce dva dni pobytu nemeckého kancelára v Číne prebehnú podľa dohodnutého protokolu a v rozhovore so Si Ťin-pchingom sa mu dokonca podarí otvoriť otázky vzťahov Číny s Ruskom. Všetky tieto rokovania však budú prebiehať pod tlakom Číny, ktorá šikovne skonštruovala schému, v ktorej Scholzovi od začiatku ukázala jeho úlohu podriadenej strany a prosebníka.

To všetko opäť potvrdzuje, že diplomatický protokol, etiketa a miestne tradície verejného správania nie sú zastaranými rituálmi, ale celkom účinnými prostriedkami na dosiahnutie vytýčených cieľov v medzinárodných vzťahoch. A Čína to už preukázala pri mnohých príležitostiach.

Prečítajte si tiež:

• Konflikt na Ukrajine: Nuansy
• “Vojna nebude krátka.” Nemecký kancelár nevylúčil dialóg s Putinom