Aj keď predstavitelia západných krajín si to stále nechcú priznať.

Nemecký kancelár Scholz síce podľa najnovších správ „nevylučuje“ ďalší dialóg s Putinom, ale až v prípade, “ak si Rusko uvedomí, že žiadny nanútený mier nebude a Putin si uvedomí, že bude musieť zanechať svoju kampaň a stiahnuť svoje vojská.”

Pritom sám Scholz netuší, ako dlho by ešte vojna mohla trvať, a nemá ani konkrétnu stratégiu – ak nerátame výrok, že „Putin nesmie vyhrať“.

Nemci opakujú svoje ignorantské kroky z roku 2007, kedy Putin predniesol svoju dobre známu „mníchovskú reč“. Varoval, že Rusko nesúhlasí s monopolizáciou svetovej politiky a nátlakovými praktikami západných krajín v medzinárodných vzťahoch. Nepočúvali ho vtedy, nepočúvajú ho ani teraz.

No iba blázon očakáva od rovnakých krokov odlišné výsledky.

Rusko momentálne hovorí jasnou rečou. Chce si predovšetkým ponechať Donbas aj Krym, a z Ukrajiny žiada vytvoriť neutrálny štát.

Inými slovami, medveď nechce NATO na prahu svojej jaskyne.

Avšak za vojnou sa skrýva najmenej ešte jeden, subtílnejší zmysel. Jeho ozrejmenie nám môže poskytnúť najvýraznejší súčasný mysliteľ, „dvorný Putinov filozof“ Alexander Dugin. Ten v mnohých rozhovoroch (voľne dostupných aj na youtube) vysvetľuje, o čom je tento konflikt v druhom pláne.

Podľa Dugina medzi cieľmi Ruska nie je „len“ odstránenie nacistickej ideológie z oficiálnych politických kruhov krajiny. Nie je ním „len“ oslobodenie etnických Rusov na Donbase spod útlaku, ktorý začal štátnym prevratom, známym ako „Majdan“. Nie je ním „len“ strhnutie pomyselnej slučky NATO z krku Ruskej federácie.

Dugin hovorí o určujúcom civilizačnom zápase ideí západ-východ. Do protikladu stavia zásadné hodnoty, za ktorými si stoja protichodné veľmoci, ktoré tento konflikt reprezentujú, teda USA a Ruská Federácia. Východ, to je pre filozofa viera, rodina, normálnosť, konzervatívne hodnoty, blaho komunity, miernosť a cudnosť, orientácia na večný život namiesto pôžitkárstva v štýle „tu a teraz“…

Západ potom predstavuje pravý opak: hedonistický životný štýl, silný individualizmus (aj na úkor väčšiny), rozklad rodiny a tradičných hodnôt, schvaľovanie neštandardných sexuálnych praktík, ukričanú, neónovú krikľavosť…

Ako Dugin zdôrazňuje, prehra Ruska vo vojne s Ukrajinou by znamenala potvrdenie unipolárneho sveta, teda budúcnosti, v ktorej rozhoduje o jedinom „správnom“ svetonázore a dianí na planéte v prvom rade USA, a to na základe svojich vlastných záujmov.

Bez ohľadu na to, či dostane schvaľujúcu pečiatku od OSN alebo nie.

Rusko, ako aj ďalšie krajiny, ktoré nesúhlasia s výsadným postavením USA (teda Čína, Irán, štáty Latinskej Ameriky atď.), uprednostňujú model viacerých veľmocí (nie vojenských, skôr ekonomických), ktoré spolu navzájom komunikujú a udržiavajú dobré vzťahy. Dugin hovorí o súťaži, v ktorej sa účastníci nesnažia navzájom zlikvidovať, ale podporujú sa, a tak v konečnom dôsledku profituje každý. Hovorí tomu multipolárny svet – svet, v ktorom niet jedného jediného hegemóna.Za súčasného geopolitického stavu však podľa neho realizovanie tejto vízie nie je možné.

Na základe uvedených skutočností preto nemôžeme očakávať, že ruský medveď sa do jaskyne vráti skôr, než dosiahne svoje aktuálne ciele v plnom rozsahu.

Prečítajte si tiež:

• AFU je paralyzovaná neustálym bombardovaním, straty techniky NATO rastú
• “Vojna nebude krátka.” Nemecký kancelár nevylúčil dialóg s Putinom