Chmelár upozornil, že to, čo napáchali všetky doterajšie vlády na niekdajšej pýche Košíc, Východoslovenských železiarňach, je doslova ekonomická vlastizrada.

“Mečiarovskí privatizéri Rezešovci rozkradli, čo sa dalo a zanechali fabriku v obrovských dlhoch. Dzurinda sa odvďačil Američanom za podporu vo voľbách tým, že im doslova daroval strategický podnik za smiešnu sumu, a to napriek tomu, že sa núkali aj výhodnejší záujemcovia,” uviedol.

Chmelár zároveň upozorňuje, že U. S. Steel sa potom správal k podniku ako k dojnej krave. “Napriek desaťročným daňovým prázdninám, napriek úľavám na cenách energií, napriek výnimkám z environmentálnych predpisov a napriek neustálemu zisku, firma za 19 rokov na slovenskom trhu prepustila polovicu zamestnancov, vytvorila miliardový investičný dlh a neustále sa usilovala fabriku predať.”

“Príbeh slovenských oceliarní v amerických rukách je príbehom drsného koristníckeho kapitalizmu, v ktorom majitelia pozbierajú zlaté vajcia, slovenskú dcérsku firmu chápu ako lacnú dielňu, z ktorej vyžmýkajú zisk, a ten namiesto investícií do nových technológií putuje do USA na zvýšenie platov amerických oceliarov, vykrývanie ich strát a financovanie ich projektov.”

“Nehovoriac o tom, že systém riadenia rozvetvili do absurdných rozmerov, vytvorili množstvo veľmi dobre platených funkcií manažérov, riaditeľov, viceprezidentov atď. Ak po všetkých tých šialene nadštandardných výhodách, ktoré Američanom dali Dzurindove i Ficove vlády, uvažujú Američania o ďalšom hromadnom prepúšťaní zamestnancov, treba dať takýmto nezodpovedným hospodárom jasne najavo, čo si o ich počínaní myslíme. Kým si premiér Pellegrini s exprezidentom Kiskom vyhadzujú na oči, kto za to môže, aby prehlušili fakt, že maslo na hlave majú všetci, od vlády očakávam razantnejší vstup do riešenia problému,” dodáva Chmelár.

Ponuka Košického samosprávneho kraja

Košický kraj teraz prišiel s prekvapivou ponukou. “Vzhľadom na predchádzajúcu diskusiu o investičnom dlhu a ekonomických problémoch, s ktorými U. S. Steel bojuje, sme vedeniu spoločnosti ponúkli pomocnú ruku. Aby sme predišli následným problémom a uchránili zamestnanosť v kraji, zatiaľ neoficiálne sme ponúkli odkúpenie závodu U. S. Steel Košice za obdobných podmienok ako v srbskom Smederevo, kde prešli oceliarne do rúk verejného sektora za jeden dolár,” uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.

Ako dodal, košický manažment o predaji rozhodnúť nemôže, americké vedenie korporácie sa však bude touto ponukou zaoberať, keď bude doručená oficiálne.

Podľa Chmelára však uvedená ponuka znie absurdne, najmä od župana, ktorý zatvára školy, lebo na ne nevie zohnať peniaze.

Sme kolónia?

Rovnako nehorázna Chmelárovi pripadá aj reakcia ministra hospodárstva Petra Žigu, ktorý označil návrh za nezodpovedné zosmiešňovanie seriózneho investora.

“Mám pocit, že pán minister žije na nejakej inej planéte. Označiť nezodpovedného majiteľa firmy, ktorý investoval do nových technológií menej ako Rezešovci, vyžmýkal z nej všetok zisk a dnes chce dlhoročných poctivých zamestnancov podniku, ktorý živí celý košický región, jednoducho vyhodiť na dlažbu, označiť takéhoto zbojníka za seriózneho investora, je výsmech všetkým pracujúcim. Zvlášť, ak takéto slová zaznejú z úst ministra prepytujem ‘ľavicovej“ strany’,” uviedol.

Dodal, že od ľavicovej vlády očakáva politiku, ktorá sa nebudú scvrkávať len na chaotické riešenie nahromadených problémov, ale ktorá ponúkne systémové zmeny v organizácii a riadení podnikov v problémoch, v akých sa nachádza U. S. Steel Košice. “Socialisti.sk sú presvedčení, že túto situáciu treba využiť na zavádzanie modelu ekonomickej demokracie, v ktorej výrobné podniky kontrolujú tí, ktorí v nich pracujú.”

“Vo firmách, ktoré majú zamestnaneckú samosprávu, zodpovedajú zamestnanci za nerušený chod celej fabriky: za organizáciu práce, pracovnú disciplínu, ale aj za to, čo a ako sa vyrába, aké sú výrobné náklady a ako sa rozdelí čistý zisk. Jeden z najvplyvnejších ekonómov sveta Thomas Piketty dokonca navrhuje, aby zamestnanci podnikov mali mať právo obsadiť až 50 percent kresiel v ich správnych radách a aby hlasovacie právo aj tých najväčších akcionárov bolo obmedzené na 10 percent,” vysvetlil.

“V každom prípade časy, keď premiér nabehol k manažmentu U. S. Steel ako poslušný pudlík a škandalózne im sľúbil (a presadil) zmenu zákonov, ktoré mali za následok zníženie environmentálnych štandardov a obmedzenie sociálnych výdobytkov, sa musia skončiť. Štát by mal prevziať iniciatívu do vlastných rúk a ochrániť zamestnancov aj za cenu zákonov, ktoré im tentoraz nenadiktuje americký manažment. Ak sme ešte stále suverénnym štátom, a nie kolóniou,” skonštatoval vo svojom komentári Eduard Chmelár.

Jaroslav Zajac