Bratislava 26. júla 2018 (HSP/Foto:Facebook)
Poliológ Eduard Chmelár vysvetlil svoj postoj k súčasnej ekonomike SR v súvislosti s kompetenciami prezidenta, ktorým sa chce stať vo voľbách v roku 2019. Vyzdvihol potrebu rozvíjania ekonomickej diplomacie. Uviedol to vo svojom blogu na portáli Hospodárskych novín.
Základný problém našej ekonomiky vidí Eduard Chmelár v tom, že rozhodovacie páky nie sú v našich rukách: “Sme iba filiálka alebo (ak chcete) kolónia nadnárodných spoločností a bánk, ktoré majú sídla najmä v Nemecku, ale aj iných západných krajinách.”
Od toho sa podľa neho odvíja aj politika štátu, ktorý nemá vlastné záujmy, iba záväzky. “Situáciu zhoršuje stav nášho súdnictva, keď sa kľúčové rozhodnutia kupujú. Európska únia nás proti takýmto praktikám nechráni ani zďaleka tak, ako by mala a ako to sľubovala. Bez nej však nebudeme chránení vôbec. Toto sú možnosti, ktoré v tejto chvíli máme.”
“Vplyv prezidenta republiky na ekonomickú politiku štátu sa môže najefektívnejšie odraziť v štyroch rovinách. Tá prvá spočíva v jasnom a prezieravom pomenovaní trendov, výziev a úloh, ktoré pred nami stoja.”
Chmelár ďalej napísal, že druhá rovina si vyžaduje, aby sa hlava štátu stala takým celospoločenským moderátorom verejnej diskusie o hospodárskej politike, aby táto nemala len krátkodobý účinok na život občanov, nezvýhodňovala len určité skupiny obyvateľstva na úkor iných a aby bola trvalo udržateľná.
Prezident by mal podľa neho dbať na to, aby sa zlepšovanie podnikateľského prostredia nezužovalo len na plnenie želaní vlastníkov kapitálu, aby sa vyzdvihovala skôr celospoločenská funkcia podnikania, na ktorom sa zúčastňujú viacerí aktéri, vrátane zamestnancov, najatých manažérov, verejnej a štátnej správy, bánk, podnikových dodávateľov a zákazníkov.
“Tretia rovina predpokladá posilnenie ekonomickej diplomacie, ktorú si väčšina doterajších prezidentov zjednodušila len na pozývanie podnikateľov na palubu lietadla počas zahraničných ciest. Stačí si porovnať reálne vyčísliteľné výsledky zahraničných ciest súčasného českého prezidenta, popri ktorom vyznievajú návštevy slovenského prezidenta v zahraničí len ako nákladné výlety.”
Dodáva, že štvrtá rovina, ktorú treba začať budovať, je vedecká diplomacia – oblasť, ktorá je u nás prakticky neznáma a v ktorej výrazne zaostávame aj za okolitými štátmi.
Vedecko-technologický rozvoj môže štát podľa Chmelára využiť na to, aby posilnil svoje medzinárodné postavenie. Diplomacia vie v tejto veci pomôcť v troch oblastiach: v získavaní ľudských zdrojov, vo vedeckej spolupráci a v presadzovaní vplyvu. “Napríklad súčasťou maďarskej diplomacie je tím poradcov pre vedu a technológiu, ktorí pôsobia na zastupiteľských úradoch v jedenástich kľúčových krajinách sveta. My nič podobné nepodporujeme. Prezident môže svojím vplyvom a rozhľadom určovať politické trendy vo viacerých oblastiach.”