Stala sa strašná nehoda. Úplne zbytočne, kvôli niekoho arogantnej pýche a nezodpovednosti vyhaslo päť mladých, nádejných životov. Niet slov, ktoré by mohli čo len trochu zmierniť zúfalstvo a bolesť rodičov, príbuzných, blízkych.

A ako to už býva v prípade každej udalosti, ktorú verejnosť intenzívne prežíva, hneď sa nájdu politici, ktorí nad tým ronia krokodílie slzy, vyjadrujú ľútosť a prichádzajú s nápadmi ako predísť podobnej situácii v budúcnosti, hoci zdravý rozum hovorí, že žiadny zákon ani hrozba sankciou podobnej tragédii občas zabrániť nemôže.

Taká nehoda tu nebola najmenej tridsať rokov. Vzhľadom na jej detaily sa dá predpokladať, že by sa stala, nech by tresty za opilstvo za volantom boli také alebo onaké. Napriek tomu sa objavil hneď celý rad populistických politikov so svojimi geniálnymi riešeniami.

„Zvolám pracovnú skupinu a následne predložím koaličným partnerom návrh, aby boli nekompromisné tresty pre jazdu pod vplyvom alkoholu. Nevinné ľudské životy pre opitých za volantom nesmú vyhasínať,“ napísal minister vnútra Roman Mikulec na sociálnej sieti hlboko objavný intelektuálny výrok, presne taký, aký by sme od človeka jeho formátu čakali.

Lenže jeho boss ho, aj všetkých ostatných populistov, aj tak opäť tromfol.

Ukrižovať, ukrižovať!

Predstavte si, s čím vyrukoval na pondelkovej koaličnej rade financpremiér Matovič: navrhol, aby každé auto, v ktorom pristihnú vodiča s jedným a viac promile alkoholu, prepadlo v prospech štátu. Rovnako sa má postupovať aj v prípade, ak bude auto požičané. „Zadržané autá pôjdu následne do verejnej dražby a z výťažku sa bude financovať odškodnenie obetí a ich príbuzných,“ povedal šéf vládneho hnutia.

No čo poviete, nie je to geniálne? Neomylne zahral v tejto smutnej chvíli na ten najnižší pud, aký v sebe máme. Áno, zhabať, ukrižovať! hovorí spravodlivý hnev, ktorý teraz pociťuje každý normálne cítiaci človek. Ale je hlas hnevu ten jediný, ktorý máme počúvať? Ak áno, tak potom prečo nezabaviť rovno celý majetok hriešnikovi a celej jeho rodine až do siedmeho kolena a pre istotu aj susedom?

V Európe je povolená rôzne vysoká hladina obsahu alkoholu v krvi vodičov – od nuly až po 0,8 promile vo Veľkej Británii a Írsku a dokonca 0,9 promile na Cypre. Predstavte si neinformovaného vodiča z Anglicka či Cypru, ktorý príde na dovolenku na Slovensko a tak ako zvyčajne, dá si niekoľko pohárikov vína, na to si dá nič netušiac tatranský čaj, bude chcieť len preparkovať auto, zastavia ho policajti s trochu horšie nakalibrovaným testovacím zariadením, namerajú mu jedno promile a zhabú mu jeho Mercedes. Alebo nebol jeho, bol z požičovne? Ako príde požičovňa áut k tomu, že jej štát zhabe úplne nepoškodené auto?

Dobre, je to trochu extrémny príklad. Mal iba ukázať, že takýto návrh zmeny legislatívy nebol od Matoviča opäť ničím iným, než hysterickým nepremysleným výstrelom do tmy, ktorý zrejme ani nemá obdobu v legislatíve iných európskych štátov (viď tu) .

Budeme mať povinne prilby aj pri chôdzi po vonku?

Autor tohto článku je ten posledný, kto by chcel obhajovať nekontrolujúcich sa potenciálnych vrahov za volantom. Dôvod napísania tohto článku je vlastne úplne iný, než je téma alkohol za volantom a opileckí hriešnici.

Toto je totiž krásny príklad situácie, kde intuitívny cynický bezcharakterný politik, vytušiac v spoločenskej atmosfére vlnu negatívnej energie, sa okamžite vrhne, aby na tej vlne surfoval. Bez rozmýšľania, bez zváženia súvislostí a dôsledkov – vnímajúc iba momentálne vzniknutú spoločenskú atmosféru, ktorá sa dá využiť na získanie politického profitu. A toto je jav, ktorý si zasluhuje pozornosť, pretože je širší a závažnejší, než sa môže zdať na prvý pohľad.

Viete koľko ľudí ročne zahynie pri obyčajnej chôdzi na chodníku v dôsledku pošmyknutia či iného úrazu? Viete koľko životov ročne by sa dalo zachrániť, keby povinnou výbavou každého chodca doma, vonku, na schodoch, skrátka vždy, keď práve nesedí alebo neleží, by bola prilba? Nejaký snaživý politik by teda vcelku logicky mohol prísť s návrhom, aby každý človek na ulici musel mať bezpečnostnú prilbu.

Myslíte, že by to bolo už príliš prehnané? Že to už je príliš? To isté ľudia vraveli, keď sa zavádzali povinné prilby pre cyklistov, pre lyžiarov, povinné hlavové opierky, airbagy… Ako odpoveď by ste aj tentoraz počuli ten istý argument ako vždy: že si zvyknete, a že by to za tie stovky zachránených životov ročne stálo.

Cyklista či motorista povedzme spred päťdesiatich rokov, keby sa strojom času preniesol do dnešných čias, asi by len krútil hlavou, vidiac všetky tie dnešné bezpečnostné predpisy a zariadenia, ktoré bezpečnostní experti a úradníci za ten čas stihli schváliť ako povinné. A iste aj my sa budeme ešte veľakrát začudovane pozerať, čo na nás úradníci, odborníci a politici ešte vymyslia…

Prekliatie civilizácie: alibistické vyčíňanie úradníkov a politikov

Prečo to tí úradníci urobili? Isteže preto, lebo to pomáha ľuďom, poviete. Ale tiež sa dá povedať, že to urobili preto, lebo jednoducho mohli. Občan sa reálne nemá ako úradníckej svojvôli brániť, všetky tie demokratické mechanizmy sú síce pekné, ale v praxi príliš nefungujú. A napokon, ako sa dá protestovať proti snahe zachraňovať životy?

A tak úradníci vždy idú cestou menšieho odporu: aby ukázali, že právom majú taký vysoký plat, aby zdôvodnili svoju pracovnú pozíciu, aby neboli kritizovaní nadriadenými či médiami, vymyslia nejaký nový, skvelý zákon či iný predpis. Už ich je toľko, že nikto ich nepozná všetky. Legislatíva EÚ vytlačená na štandardné A4-ky by sa údajne nezmestila ani do priemerne veľkej telocvične.

No samozrejme, to všetko je tu len pre naše dobro, pre naše zdravie, pre našu ochranu. Lenže… akosi čoraz viac to pripomína farmárčenie s ľuďmi. Máme občianske preukazy, sme údajne dostatočne spôsobilí, aby sme chodili k voľbám, aby sme platili dane, ale zdá sa, že „farmár“ nás nepovažuje za dostatočne spôsobilých, aby sme sami rozhodovali o tom, čo je pre nás dostatočne bezpečné.

No samozrejme, niekedy naozaj nie sme dostatočne spôsobilí. Napríklad ako človek, ktorý si sadol do auta opitý a zabil päť mladých ľudí. Lenže povedzme si to otvorene: zmenil by ďalší zákaz, ďalší paragraf, ďalšie plošné, verejnosť obťažujúce opatrenie niečo na hroznej udalosti, ktorá sa stala? Odstrašila by hrozba takej či onakej vyššej pokuty a sankcie arogantného papaláša od toho, aby si sadol opitý za volant? Všetci vieme, že nie. A že fatálnych nehôd za volantom napriek všetkým opatreniam, pokutám a hrozbám od čias vzniku automobilizmu aj tak príliš neubúda.

A tak treba aj v takejto smutnej chvíli rozlišovať realitu a zdravý rozum od populistického konania politických hyen, ktoré z ľubovoľne smutnej udalosti dokážu vytrieskať politické body.

Ivan Lehotský