Objavujú sa domnienky, že Čína sa po tomto stretnutí môže zapojiť do otázok mierového urovnania a využiť svoj vplyv na Moskvu.

Avšak, tento scenár je málo pravdepodobný.

Po prvé, hoci sa od začiatku vojny neustále skloňuje téma „Čína, ak bude chcieť, môže vyvinúť tlak na Putina a prinútiť ho zastaviť vojnu“, v skutočnosti je táto otázka zložitá.

Ruská federácia je samozrejme v mnohých ohľadoch (najmä v oblasti ekonomiky) závislá od Číny. Táto závislosť je však obojstranná. Peking je tiež závislý od Ruska, pokiaľ ide o dodávky surovín. A čo je dôležité, po únosoch Madura a uzavretí Hormuzského prielivu sa táto závislosť výrazne zvýšila.

Okrem toho, v podmienkach narastajúcej konfrontácie s USA, hodnota spolupráce s Ruskou federáciou pre Čínu len rastie. Preto je ťažké si predstaviť, že by sa Peking v takejto situácii vzdal nákupov ruských energetických zdrojov alebo uštedril iné citlivé rany v záujme ukončenia vojny na Ukrajine, na ktorej Číňania, mimochodom, veľmi dobre zarábajú dodávaním dronov a ich súčiastok obom bojujúcim stranám.

Po druhé, účasť Číny na mierovom urovnaní na Ukrajine nepotrebuje Trump, ktorý chce tento proces viesť sám. Ak by však mal Peking požiadať o pomoc vo vojne, bolo by potrebné mu za to niečo ponúknuť. A Washingtonu už nezostáva veľa vyjednávacích kariet.

Na priebeh vojny na Ukrajine môže skôr vplývať iný faktor. A to konkrétne – celkový stav vzťahov medzi Čínou a USA.

Čím väčšie je týchto vzťahoch napätie, tým väčší je význam Ruska tak pre Peking, ako aj pre Washington. Pretože pozícia Moskvy v podmienkach takejto nkonfrontácie môže v niektorých otázkach zohrať veľkú úlohu.

A práve z tohto hľadiska budú zaujímavé výsledky Trumpovej návštevy.

Aby sme pochopili, aké môžu byť, je potrebné opísať celkový kontext, v ktorom sa stretnutie uskutoční.

V prvom rade treba povedať, že konfrontácia medzi Čínou a USA má existenčný charakter a vylučuje akékoľvek strategické dohody o „rozdelení sveta“ na sféry vplyvu. Najviac, o čom sa dá hovoriť, sú taktické dohody, aby vzťahy neskončili v špirále, ako aj dočasné (pokiaľ prebieha proces minimalizácie tejto závislosti) zachovanie status quo v otázkach, v ktorých sú obe krajiny na sebe závislé (mikročipy pre Čínu a vzácne zeminy pre USA).

V ostatných veciach je však veľmi málo spoločných bodov a dôvodov na eskaláciu konfrontácie je veľa.

USA čoraz katastrofickejšie zaostávajú za Čínou v oblasti priemyselnej výroby a sú na pokraji straty prvenstva aj v oblasti špičkových technológií.

Aby zastavil tento trend, Trump konal v dvoch smeroch.

Prvý – zavádzaním ciel a vnucovaním nerovných obchodných dohôd iným štátom. Silný úder v tomto smere však zasadil Najvyšší súd, ktorý Trumpove clá uznal za nezákonné.

Druhým smerom bolo, že od začiatku roka Trump prešiel k aktívnej realizácii svojej stratégie „energetického uškrtenia“ Číny prostredníctvom prevzatia kontroly nad jej hlavnými zdrojmi energie, na základe čoho by bolo možné Pekingu klásť podmienky v iných otázkach.

Prvým signálom bola v januári Venezuela. A vo februári Američania zaútočili na Irán s cieľom ovládať jeho obchod s ropou a plynom. A podľa rozšírenej verzie si Trump tento čas na útok nevybral náhodou – tesne pred svojou návštevou Číny, pôvodne naplánovanou na marec.

Washington počítal s tým, že do tej doby „podmaní“ Irán, čo by výrazne posilnilo jeho pozíciu v rokovaniach s Pekingom.

Ale dopadlo to inak. Američania nedosiahli svoje ciele. Ba čo viac – vďaka blokáde Homuzu sa pozícia Iránu posilnila. A Teherán je spojencom Pekingu. Trump bol nútený presunúť svoju návštevu Číny na máj, potom vyhlásil prímerie. Ale doteraz nie je reč o žiadnom urovnaní – rokovania nepriniesli žiadne výsledky.

A súčasná návšteva amerického prezidenta prebieha v situácii, keď Američania vyzerajú ako porazená strana vo vojne, čo ich pozíciu pri rokovaniach s Číňanmi zjavne neposilňuje.

Je pravda, že Washington začal námornú blokádu Iránu, čo by v teoretickej rovine malo vyvíjať tlak aj na Čínu, keďže obmedzuje dodávky energetických surovín do tejto krajiny. Ale zatiaľ pre Číňanov, ktorí nahromadili veľké zásoby ropy, nie je tento problém kritický. O to viac, že Rusko opäť pokračuje v dodávkach.

Preto celkovo nie sú Trumpove pozície v čase začiatku návštevy zďaleka najlepšie.

Celkovo bude jeho hlavný program pozostávať z niekoľkých bodov.

Prvý – urovnanie sporných obchodných otázok súvisiacich s vyššie spomenutou vzájomnou závislosťou (vzácne zeminy, čipy a podobne). Keďže tu existuje obojstranný záujem, môžu sa dosiahnuť určité dohody, ale budú mať, opakujeme, dočasný charakter – dovtedy, kým sa táto závislosť nezníži na minimum.

Druhý bod – Irán. Trump sa pokúsi zapojiť Peking do dosiahnutia dohôd s Teheránom výmenou za zrušenie americkej námornej blokády.

Tu je však situácia zložitá, pretože konečné ciele Washingtonu a Číny v súvislosti s Iránom sú diametrálne odlišné. Američania chcú získať kontrolu nad iránskou ropou a plynom, aby mohli vyvíjať tlak na Čínu, a akékoľvek dohody považujú len za taktické kroky na dosiahnutie tohto cieľa.

Čína má naopak priamy záujem na tom, aby sa tak nestalo, a preto pravdepodobne nebude podporovať žiadne dohody, ktoré by oslabili Irán. Naopak – Pekingu vyhovuje posilnenie pozícií Iránu a oslabenie pozícií USA v Perzskom zálive, keďže to vytvára predpoklady pre prechod od „ropného dolára“ k „ropnému juanu“. Preto je tu ťažké nájsť kompromisy. Ale diskusie budú.

Tretí – Taiwan. Napriek tomu, že sa už hovorí o tom, že „Trump odovzdá ostrov Číne výmenou za niečo“, pravdepodobnosť toho nevyzerá veľká. Samotné USA nemajú záujem na prudkom posilnení Pekingu prostredníctvom odovzdania mu kontroly nad Taiwanom.

Okrem toho, ak súčasný trend oslabovania vplyvu Ameriky vo svete pretrvá, ostrov sa časom sám, aj bez súhlasu Američanov, vydá na cestu zjednotenia s Čínou podľa „hongkonského“ princípu – „jedna krajina, dva systémy“.

Preto môže Peking vo všeobecnosti skepticky hodnotiť vyhliadky akýchkoľvek „dohôd“ s USA týkajúcich sa Taiwanu.

Vzhľadom na veľmi vysoké stávky v hre s Pekingom však nemožno vylúčiť určité neočakávané rozsiahle kroky zo strany Trumpa. Či k nim dôjde a aké presne budú, sa dozvieme už v priebehu najbližších dní.

Zelensky spojil dnešný rozsiahly útok Ruska na Ukrajinu prostredníctvom dronov s Trumpovou návštevou v Číne.

„Určite nemožno nazvať náhodou jeden z najdlhších masívnych ruských útokov proti Ukrajine práve v čase, keď prezident Spojených štátov pricestoval na návštevu do Číny – na návštevu, na ktorú mnohí netrpezlivo čakajú. V tomto zložitom geopolitickom momente sa Rusko zjavne snaží pokaziť celkovú politickú atmosféru a upriamiť pozornosť na svoje zlo – snaží sa o to na úkor ukrajinských životov a ukrajinskej infraštruktúry,“ píše Zelenskyj.

Taktiež sa domnieva, že cieľom takého mohutného útoku je preťažiť ukrajinský systém protivzdušnej obrany.

Prečítajte si tiež:

• Kyiv Independent píše o myšlienke dočasnej dohody medzi Kyjevom a Ruskom. Existujú tri hlavné problémy
• Zásadné vyhlásenie Peskova