Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR, podľa ktorých ceny stúpli vo všetkých sledovaných výdavkových skupinách domácností. Najvýraznejšie zdražela doprava, bývanie a energie, pričom analytici upozorňujú, že situáciu začína čoraz citeľnejšie ovplyvňovať aj geopolitické napätie na Blízkom východe.

Najväčší tlak na infláciu naďalej vytvárajú náklady na bývanie a energie, ktoré majú zároveň najvyššiu váhu v spotrebnom koši slovenských domácností. Ceny v tejto kategórii medziročne vzrástli o 6,3 percenta. Výrazný dosah mali najmä vyššie ceny energií na vykurovanie, ktoré boli oproti minulému roku drahšie o takmer 28 percent. V cenách sa stále prejavujú januárové regulačné opatrenia, ale aj rast cien vodného, stočného či imputovaného nájomného.

Výrazný skok zaznamenala aj doprava, kde ceny medziročne vzrástli o 7,2 percenta. Hlavným dôvodom bolo prudké zdraženie pohonných látok, ktoré boli medziročne drahšie o 15,3 percenta. Išlo o najvyšší rast od novembra 2022. Medzimesačne pohonné látky zdraželi o 11,9 percenta, čo podľa analytikov predstavuje najprudší nárast cien benzínu a nafty za približne tri a pol roka.

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozornil, že za rastom cien pohonných látok stojí najmä vývoj cien ropy a zvýšená geopolitická neistota spojená s vojnou na Blízkom východe. Podobne situáciu hodnotí aj analytička Wood & Company Eva Sadovská. Podľa nej sa konflikt najvýraznejšie prejavil práve na cenách palív. „Benzín a nafta zaznamenali najprudší nárast cien za takmer 3,5 roka,“ skonštatovala. Zároveň upozornila, že vyššie ceny energií a pohonných látok sa postupne môžu prenášať aj do cien ďalších tovarov a služieb, keďže predstavujú významný vstup do výroby a logistiky.

Určitým tlmičom inflácie zostali potraviny a nealkoholické nápoje. Ich medziročný rast sa spomalil na jedno percento, čo bola najnižšia hodnota od novembra minulého roka. Samotné ceny potravín vzrástli len o 0,3 percenta. K spomaleniu inflácie prispelo najmä lacnejšie mäso, mliečne výrobky či oleje a tuky. Na druhej strane však ďalej zdražovali obilniny vrátane chleba, zelenina, ovocie alebo hotové jedlá. Nealkoholické nápoje boli medziročne drahšie o 7,8 percenta.

Inflačné tlaky však podľa analytikov zďaleka nekončia. Marián Kočiš upozorňuje, že konflikt na Blízkom východe môže v ďalších mesiacoch ovplyvniť aj ceny potravín. „Potraviny tvoria približne pätinu slovenského spotrebného koša a zostávajú dôležitým inflačným kanálom,“ uviedol. Riziko podľa neho predstavuje aj prudký rast cien dusíkatých hnojív, ktoré sú kľúčovým vstupom v poľnohospodárstve. Časť vyšších nákladov sa môže do cien potravín premietnuť najmä v druhej polovici roka.

Obaja analytici zároveň pripomínajú, že tohtoročnú infláciu ovplyvňuje aj pokračujúca konsolidácia verejných financií a rast miezd, ktorý je na Slovensku stále vyšší ako priemer eurozóny. Vyššie náklady firiem sa následne prenášajú do cien služieb aj výrobkov. Výraznejšie zdražovanie bolo viditeľné napríklad v reštauráciách a hoteloch, kde ceny medziročne vzrástli o 5,5 percenta, ako aj v oblasti rekreácie, športu a kultúry.

Odhad ďalšieho vývoja zostáva mimoriadne neistý. Slovenská sporiteľňa zatiaľ ponecháva prognózu inflácie pre rok 2026 na úrovni štyroch percent, no upozorňuje na riziká smerom nahor. Wood & Company pripúšťa, že v prípade dlhšie trvajúceho rastu cien ropy sa prognózy môžu výrazne zhoršiť. „Niektoré prognózy odborníkov v prípade Slovenska hovoria o potenciálnej úrovni približne šesť percent, objavili sa však už aj odhady okolo siedmich percent,“ upozornila Eva Sadovská.