Politika “humánnej migrácie”: V tieňoch čaká pol milióna cudzincov

Španielsko bolo kedysi krajinou migrantov, a dnes chce byť krajinou „príležitostí”, hovorí tamojšia ministerka pre migračné záležitosti Elma Saiz. Znamená to uvoľňovanie migračných politík, ktoré začali už nedávnymi reformami v prospech cudzincov žijúcich v Španielsku, no pracujúcich často nelegálne, resp. žijúcich v „tieňoch”.

Ich život má byť „zlegalizovaný”, keďže krajina čelí nepriaznivému demografickému vývoju (ako napokon celý Západ) a trpí nedostatkom pracovnej sily v oblastiach poľnohospodárstvo-stavebníctvo či starostlivosť o starších. Celková „migračná amnestia” sa má odhadom úradov týkať až pol milióna ľudí.

Prijať a či deportovať? A podľa akého kľúča?

Táto zhovievavosť ľavicovej vlády premiéra Pedra Sancheza rozdeľuje spoločnosť. Pohľad pravice je totiž opačný a v krajine cítiť silný antimigračný sentiment. Líder opozičnej Ľudovej strany Albert Nunez Feijo sa vyslovil, že aktuálny model je „nehumánny, neférový, nebezpečný a neudržateľný.”

Podľa štatistík sa až jeden z piatich rezidentov 50-miliónového južného štátu narodil mimo jeho hraníc. Do Španielska utekajú predovšetkým obyvatelia Kolumbie, Venezuely či Maroka, a to pred chudobou, násilím alebo politickou nestabilitou. Situácia teda nie je veľmi odlišná od tej, akú zažívajú napríklad Francúzi alebo Nemci (napriek správam, že migračná krivka od roku 2023 klesla).

Práve druhí menovaní teraz zažili ďalšie ohrozenie na verejnosti – v nedeľu sa strieľalo v centre mesta Giessen, pričom podozriví sú občania tureckého pôvodu, podľa všetkého dlhodobo zapletení do kriminálnej činnosti.

Stratégie VS realita

Všeobecný strategický plán EÚ pracuje s ideou akoby humanistickej migrácie, to znamená príjem tých utečencov, ktorým ide o život a zdravie, a zároveň s vylúčením pašeráckych sietí. Medzi humanitárnym azylom a pracovnou migráciou je pritom zásadný rozdiel. Je bezpochyby strašné, koľko ľudí sa ocitá v ohrození života v dôsledku vojen, konfliktov či chudoby – otázka znie, či ich EÚ dokáže úspešne integrovať do vlastného civilizačného rámca s tým, aby sa postupom času zapojili do riadneho pracovného procesu.

Napokon, sú známe prípady „špekulantov”, ktorí chodili na západ s vidinou, že ich bude vydržiavať štát (do Európy utekajú predovšetkým obyvatelia afrických krajín, ale zastúpený je aj Afganistan). Nemôžeme čerpať len práva a využívať služby bez toho, aby sme mali nejaké povinnosti. Navrhovaný rozpočet na zvládanie migrácie na roky 2028-2034 je pritom 81 miliárd eur. Bez regulácie a riadenia, medzinárodnej i vnútroštátne-medzirezortnej spolupráce však žiaden otvorený, „osvietený” model á la Espana nemôže optimálne fungovať.

Slovenská republika prijala vlastnú Národnú stratégiu riadenia azylu a migrácie vlani, a hoci máme suverenistický, teda odmietavý postoj k európskej politike „solidarity” (povinná relokácia osôb, resp. penále za ich odmietnutie), evidentne nemôžeme ani my ísť úplne proti prúdu. Podľa prijatej stratégie sa to javí tak, že prijatí migranti budú začleňovaní na trh práce, aby vlastnou činnosťou prospeli k celospoločenskému rozvoju. (Podrobnejšie sme sa týmto aspektom venovali TU).

Iba prax však ukáže výsledky.

Prečítajte si tiež:

• Vyhostíme? Taliban sa chystá do Bruselu, Slovensko prijalo novú migračnú stratégiu
• EÚ sprísňuje migračnú politiku. Slovenskí europoslanci prezradili viac