„Nevidím inú cestu, ako ísť smerom k silným transatlantickým vzťahom a posilňovaniu NATO, aby sme ukázali, že sme jednotní,“ povedal Budrys v rozhovore pre AFP. Dodal, že „nie všetky krajiny v Európe berú túto zodpovednosť vážne“, pričom narážal na južnú Európu, hoci nemenoval žiadny konkrétny štát.

Litva, ktorá leží na východnom krídle NATO, patrí od začiatku vojny v roku 2022 k najbližším spojencom Ukrajiny. Krajina investuje 5,4 percenta svojho HDP do obrany, čo je viac než päťpercentný cieľ Aliancie, ktorý má byť dosiahnutý do roku 2035. „Je to najviac v celom NATO a v celom slobodnom svete,“ zdôraznil Budrys.

Litva sa zároveň zaviazala k posilňovaniu európskej obrany – ako druhá krajina v Únii po Poľsku podpísala európsky úverový program, ktorý jej umožní vyčleniť viac ako 6,3 miliardy eur na modernizáciu armády, a na svojom území trvalo umiestni brigádu 4 800 nemeckých vojakov.

Budrys však upozornil, že tieto kroky nemôžu nahradiť transatlantické spojenectvo. Európske bezpečnostné iniciatívy sú podľa neho „dôležitým prvkom, doplnkom NATO, ale nie jeho náhradou“. Kritizoval tiež predstavy o „autonómnej Európe“, ktoré podľa neho často prichádzajú z hlavných miest, ktoré robia najmenej pre obranu.

Minister, ktorý stojí na čele rezortu od roku 2024, zdôraznil, že jeho prioritou je NATO a udržiavanie vzťahov so Spojenými štátmi. „Poučením z obdobia studenej vojny je, že odstrašovanie funguje. Sovieti boli odstrašení a Rusko môže byť odstrašené tiež, ale nie rečami,“ dodal.