Na informačnej tabuli pri pamätníku sme sa dočítali, že na tomto mieste bolo v čase od 5.11.1944 do 5.3.1945 zavraždených fašistami 747 ľudí a z tohto počtu bolo 211 žien a 58 detí a že ide o najväčší masový hrob na Slovensku z obdobia druhej svetovej vojny. No neviem, či je táto informácia celkom presná, keď to porovnáme z miestami, ako Svidník, Zvolen, Štúrovo alebo Slavín v Bratislave, kde sú v masových hroboch pochované desaťtisíce vojakov Červenej armády.
Čo bolo ešte zarážajúce, na vstupnej bráne bola pripevnená tabuľa s fotografiou jednej obete z jednej obce na Slovensku. Zrejme jej život mal väčšiu hodnotu, ako životy iných, tam pochovaných obetí. Po pietnej spomienke sme sa už vydali k pripraveným člnom pri Táborisku Iliaš a spustili sme sa tam do vôd rieky Hron.
Asi tridsať účastníkov Splavu vďaky po prvom dni dorazilo do Vodáckeho tábora v Budči, kde sa utáborili a prenocovali do druhého dňa. Ráno, po výdatných raňajkách, sme sa už vybrali do cieľového prístavu v Hliníku nad Hronom. Pôžitok z plavby pod Šášovským hradom a krásnymi meandrami narušil len hustý dážď, ktorý ale našťastie netrval dlho.
Unavení, niektorí aj mokrí, sme asi okolo šiestej hodiny poobede dorazili do cieľa. Tam nás už čakal starostlivý organizátor s porciami dobrého jedla a občerstvenia. Splav sa niesol aj v duchu pomoci rieke Hron pred znečisťovaním a necitlivým budovaním súkromných malých vodných elektrárni. Už teraz sa tešíme na 46. ročník Splavu vďaky na Hrone, na dobrú náladu a nových kamarátov.
Miloš Zverina