Tí zo súčasného českého a slovenského vedenia, ktorí si želajú jej premenu na zdvorilostný klub štyroch krajín, ktoré zhodou okolností ležia vedľa seba, a zároveň sa plne hlásia k v súčasnosti dominantnému euroatlantickému prúdu, sa však pri snahe o nové definovanie jej poslania dostávajú do vážnych rozporov.

“Verím, že veľmi dobrá česko-slovenská spolupráca bude pokračovať aj s mojím nástupcom,” povedal odchádzajúci český prezident Miloš Zeman počas svojej rozlúčkovej návštevy Slovenska. Dodal, že hoci Pavla Pavla vo voľbách nepodporil, želá mu, aby bol úspešný v záujme Českej republiky. Jeho slovenská kolegyňa Zuzana Čaputová uviedla, že vníma svoju blízkosť v hodnotách s Pavlom a očakáva dobrú spoluprácu. “Teším sa na spoluprácu,…budeme môcť byť v regióne silným hlasom rozumu, prozápadnej orientácie a rešpektovania európskych hodnôt”.

Český a slovenský prezident rokovali aj o regionálnej spolupráci. Podľa Čaputovej nie je Vyšehradská štvorka jednotná v otázke právneho štátu ani pomoci Ukrajine, čo má byť zjavne nie príliš skrytá výčitka Maďarsku.

Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, čo sa novozvolený český prezident Petr Pavel jasne vyjadril k vláde Viktora Orbána. Napriek tomu, že od hláv štátov sa očakáva, že v politických otázkach zostanú neutrálne a najmä sa vyhnú kritike zahraničných vlád, Pavel cítil povinnosť vyslať odkaz lojality zameraný predovšetkým na EÚ tým, že vyzdvihol ideologického protivníka Bruselu číslo jeden, Viktora Orbána.

Tvrdil, že hoci nikdy nemal negatívny postoj k Maďarsku ako krajine, cíti, že s niektorými názormi a prístupmi Viktora Orbána má problém. V rozhovore pre TASR to novozvolený český prezident vysvetlil v súvislosti s postojom Maďarska ku konfliktu na Ukrajine.

“Viktor Orbán sa nepochybne veľmi zmenil, pretože v čase, keď začínal v politike ako veľmi progresívny mladý liberál, určite nikto ani na chvíľu nepochyboval o tom, že je to správna cesta. Ale obrat, ktorý Viktor Orbán odvtedy urobil, je takmer o 180 stupňov”.

Pavel dodal, že v súčasnosti “celkom objektívne” niektoré názory maďarského vedenia nekorešpondujú s názormi ostatných krajín Vyšehradskej štvorky (V4). “Hovoríme tu predovšetkým o podpore Ukrajiny a o vzťahu k Rusku, čo sú dosť zásadné veci,” zdôraznil.

Nad V4 ako inštitúciou by však nechcel lámať palicu, pretože jej vznik, motivácia a základy, na ktorých stojí, sú podľa neho aktuálne aj dnes. Upozornil však, že ak budú existovať rozdiely v zásadných otázkach, ako je vzťah s Ruskom alebo podpora demokracie, spolupráca nebude úplne bezproblémová. “Mali by sme pracovať na tom, aby sme tieto pozície opäť zblížili, ak je to možné, pretože potom nebudeme mať ako zoskupenie veľký význam,” dodal.

Skutočnosť, že Pavel sa vo svojom hodnotení údajného obratu Viktora Orbána o 180 stupňov cítil pohodlne, keď sa odvážil vrátiť do 80. rokov minulého storočia, prekvapí mnohých, ktorí sledovali nedávny český prezidentský súboj. Bývalý generál bol sám predmetom pokusu o vraždu charakteru, keď ho obvinili, že nehovoril pravdu o svojej kariére pred rokom 1989. Na internete koluje video, v ktorom advokát a bývalý vojenský prokurátor Miroslav Kříženecký kritizoval vtedajšieho prezidentského kandidáta Petra Pavla.

Počas 15-minútového monológu sa venuje najmä Pavlovej komunistickej minulosti. Advokát Kříženecký, ktorý bol sám členom Komunistickej strany Československa a za minulého režimu hlavným vojenským prokurátorom, hovoril o Pavlovej komunistickej minulosti. Je faktom, že Pavel podal kandidatúru na členstvo v Komunistickej strane Československa v roku 1983 a v roku 1985 mu bolo členstvo udelené, po čom rýchlo stúpal v jej radoch. V neskoršom rozhovore generál Pavel tieto tvrdenia potvrdil a vysvetlil dôvody svojho vstupu do komunistickej strany.

Vo vojenskom archíve v Olomouci sa údajne nachádza rozsiahlejší osobný spis generála Petra Pavla za celú jeho kariéru v armáde. Prezidentský kandidát ich nemieni sprístupniť, okrem iného aj preto, že podľa neho obsahujú čisto osobné informácie.

Kříženecký vo videu tiež odsúdil Pavla, pretože ako generál kritizoval súčasného prezidenta Miloša Zemana – vrchného veliteľa ozbrojených síl. “To sa jednoducho nerobí,” zdôraznil právnik.

Napriek tomu, že je ťažké prehliadnuť iróniu, keď bývalý komunista, ktorý sa stal oddaným eurofilom a prezidentom demokratickej krajiny, kritizuje maďarského premiéra za údajný obrat, dešifrovať, čo myslel zásadnými rozdielmi v “presadzovaní demokracie”, sa ukazuje ešte ťažšie. Zatiaľ čo Česko sa popri Poľsku a Spojenom kráľovstve ukázalo ako jedna z jastrabejších krajín, pokiaľ ide o vojenskú podporu Ukrajiny, a Maďarsko si zjavne zvolilo úplne inú cestu, je záhadou, na akom právnom alebo morálnom základe Pavel stavia do protikladu demokratické normy Českej republiky a Maďarska.

Táto námietka je ešte ostrejšia v súvislosti s výrokmi slovenskej prezidentky, v ktorých vyzýva na rešpektovanie európskych hodnôt v regióne v jasnej narážke na Maďarsko. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2018 bol v krajine zavraždený mladý investigatívny novinár spolu so svojou priateľkou, že v tom istom roku, ako aj v roku 2019 boli v hlavnom meste Bratislave zavraždení dvaja cudzinci rasistickými hrdlorezmi, že v roku 2022 boli na Slovensku zastrelení dvaja členovia homosexuálnej komunity, sa natíska otázka, prečo sa Zuzana Čaputová cíti oprávnená volať maďarskú vládu na zodpovednosť za porušovanie európskych hodnôt a právneho štátu. V Maďarsku neboli v posledných rokoch zaznamenané žiadne takéto incidenty, a to od nástupu Orbánovej vlády v roku 2010.

Aj vzhľadom na výsledky Slovenska, kde bol bývalý minister vnútra zatknutý kvôli údajným väzbám na organizovaný zločin, kde bývalý guvernér centrálnej banky čelí obvineniu z korupcie, kde šéf polície skončil v putách za zneužitie právomocí, a dokonca špeciálny štátny prokurátor, ktorý mal vyšetrovať väzby medzi zločineckými subjektmi a politikmi, sám skončil na lavici obžalovaných, sa posmešné poznámky Čaputovej na účet maďarského vedenia zdajú byť dosť prehnané.

Každý si môže urobiť vlastný názor na to, ktorej z krajín Vyšehradskej štvorky sa od pádu železnej opony podarilo lepšie realizovať demokratické reformy, ale je nesporné, že maďarskí konzervatívni politici pri riešení otázok právneho štátu v partnerských krajinách Vyšehradskej štvorky uplatňovali väčšiu diplomatickú rozvahu. Zdržali sa kritiky českej vlády za vývoz zbraní do Ruska aj po anexii Krymu v roku 2014, ani sa nesťažovali, keď Orbánovho spojenca Andreja Babiša odstavila mediálna kampaň s názvom Pandorine papieriky, ktorú len týždeň pred parlamentnými voľbami spustil medzinárodný mediálny syndikát financovaný USA.

Orbánova vláda prejavila zdržanlivosť, keď sa na Slovensku pokúšali etnickým Maďarom skonfiškovať ich súkromný majetok na základe Benešových dekrétov z obdobia po druhej svetovej vojne. Takáto zdržanlivosť je nepochybne predpokladom prežitia a úspechu aliancií V4 v budúcnosti. Ohromujúce množstvo postojov, ktoré prichádza zo strany Maďarska, takmer znemožňuje regionálnu spoluprácu, a to napriek ušľachtilým vyhláseniam, ktoré prichádzajú z novej česko-slovenskej “entente cordiale” (srdečná dohoda).