Môj profil 
Predplatné
Cameron pripomenul, že v súlade s európskymi zmluvami, ktoré ratifikovali národné parlamenty, sú to práve zástupcovia vlád členských krajín EÚ, ktorí navrhujú kandidáta na šéfa EK, aj keď musia brať do úvahy výsledok európskych volieb.
“Ide o jasný proces, zakotvený v Lisabonskej zmluve po náročných rokovaniach medzi národnými štátmi a Európskym parlamentom,” uviedol Cameron. Dodal, že poslanci europarlamentu vymysleli nový proces, pri ktorom sa pokúšajú vybrať i zvoliť šéfa exekutívy EÚ. A to, ako upozornil, nebolo nikdy prijaté na zasadnutí Európskej rady a nebolo nikdy ratifikovaná národnými parlamentmi krajín EÚ.
Britský premiér spresnil, že jeho názor, že voliť šéfa EK podľa výsledkov eurovolieb je nezmysel, nie je útokom proti Junckerovi.
“Juncker nebol na volebných zoznamoch. Nekandidoval nikde a nebol nikým zvolený,” povedal Cameron. Dodal, že Európania, ktorí hlasovali v eurovoľbách, tak robili preto, aby zvolili nových poslancov EP, a nie predsedu Európskej komisie.
Podľa neho ak by EÚ pristúpila na takýto prístup, bolo by to škodlivé pre Európu a mohlo by to ohroziť demokratickú legitimitu EÚ.
“Znamenalo by to prenos moci z národných vlád na Európsky parlament bez súhlasu voličov. Vlastne by to bránilo úradujúcim premiérom alebo prezidentom, aby sa uchádzali o post predsedu Európskej komisie,” vysvetlil svoj postoj.
Briti v minulosti už trikrát zabránili kandidátom na šéfa EK získať tento post, lebo boli príliš “federalistickí”. To isté pripisujú Junckerovi. Výhrady voči Junckerovi má aj Holandsko, Maďarsko a Švédsko. Tieto štyri štáty by mohli zabezpečiť blokovaciu menšinu počas summitu EÚ z 26. a 27. júna v Bruseli, na ktorom by sa európski lídri mali dohodnúť na novom šéfovi EK.
Ak by Junckerova kandidatúra neprešla ani napriek podpore Nemecka, alebo ak sa lídri kompromisne dohodnú, že Juncker získa post predsedu Európskej rady po Hermanovi Van Rompuyovi, v hre sú ďalšie mená, pripomenul európsky týždenník European Voice.
Skloňuje sa najmä meno dánskej premiérky Helle Thorning-Schmidtovej. Jej nevýhodou je, že patrí k sociálnym demokratom a eurovoľby vyhrala Európska ľudová strana (EĽS).
Často skloňovaným menom je aj šéfka MMF Christine Lagardová, ktorá však túto možnosť odmietla. Podľa kuloárnych rečí by francúzsky prezident Francois Hollande ťažko znášal, že tento post získala bývalá ministerka financií jeho politického predchodcu a rivala Nicolasa Sarkozyho.
Do úvahy údajne prichádza ešte poľský premiér Donald Tusk, ktorý však neovláda cudzie jazyky, a litovská prezidentka, bývalá eurokomisárka a europoslankyňa Dalia Grybauskaite. Jej výhodou, okrem toho, že je žena a z novej členskej krajiny, je aj to, že pozná Rusko a v prípade potreby by dokázala s Moskvou rokovať “rozhodným štýlom”.
Severská šanca pre riadenie EK a určovanie politiky, ktorá ovplyvňuje 500 miliónov Európanov, sa volá Jyrki Katainen. Mladý 42-ročný fínsky premiér z tábora EĽS, ktorý v júni opustí premiérske kreslo, bude budúcim fínskym eurokomisárom a podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ má šancu získať vysokú pozíciu v exekutíve EÚ.
Ako reformne orientovaný politik by mohol získať podporu Británie. Londýn si však podľa European Voice vie predstaviť aj podporu pre kandidatúru švédskeho liberálno-konzervatívneho premiéra Fredrika Reinfeldta.
jf
.JPG)
