BRICS a de-dolarizácia

Washington 30. septembra 2023 (HSP/nypost/Foto:Pixabay)

“De-dolarizácia” svetového hospodárstva by mohla mať pre Spojené štáty nebezpečné dôsledky. Aliancia BRICS, ktorú pôvodne tvorili Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, urobila na nedávnom samite v Juhoafrickej republike významný krok k posilneniu svojich spoločných menových síl, píše denník New York Post

Do organizácie vstúpilo šesť nových členov – Saudská Arábia, Irán, Etiópia, Egypt, Argentína a Spojené arabské emiráty – v snahe obmedziť desaťročia trvajúcu dominanciu dolára a ukončiť jeho používanie ako preferovanej platby za jedinú komoditu, ktorá stále dominuje svetovému obchodu: ropu.

Úloha dolára ako kľúčovej svetovej rezervnej meny je základom amerického globálneho vedenia.

A čo je najdôležitejšie, v čase bezprecedentného globálneho konfliktu by zníženie významu dolára umožnilo nečestným krajinám, ako sú Irán a Rusko, aby sa stali imúnnymi voči sankciám v reakcii na zlé geopolitické správanie.

Nižší dopyt po mene by mohol zlacniť vývoz, ale zároveň by znížil kúpnu silu dolára a podkopal dôveru v jeho stabilitu.

Ako jasne ukázal samit BRICS, vplyv tohto bloku na trhu s ropou nebol nikdy väčší.

Vďaka tomu majú bezprecedentnú moc konečne nahradiť dolár na svetových energetických trhoch vlastnými domácimi menami.

Pozrite sa bližšie na selektívny prístup, ktorý aliancia použila na rozšírenie svojho členstva.

Hoci blok neposkytol podrobnosti o konkrétnych kritériách prijímania, výber je jednoznačne zameraný na energetiku.

Tento rok bolo prijatých len šesť z viac ako 40 kandidátskych krajín – pričom veľké ekonomiky ako Turecko a Indonézia boli nápadne vynechané.

V protizápadnej aliancii je teraz šesť najväčších svetových producentov ropy – Saudská Arábia, Rusko, Čína, Brazília, Irán a Spojené arabské emiráty.

Nachádzajú sa v nej aj dvaja najväčší dovozcovia ropy na svete – Čína a India.

Hoci 90 % obchodov s ropou sa v súčasnosti uskutočňuje v dolároch, čoraz viac sa ich realizuje v čínskych jüanoch a ruských rubľoch.

Napríklad India začala platiť za dovoz ruskej ropy v jüanoch a podľa agentúry Reuters začala Čína v prvom štvrťroku tohto roka tiež používať svoje jüany na platenie Ruska za väčšinu svojho dovozu energií.

Saudská Arábia je síce v BRICS nováčikom, ale už sa dohodla s Ruskom na znížení ťažby ropy, čo malo za následok, že ropa tento mesiac dosiahla 10-mesačné maximum.

Na nových účastníkoch BRICS je pozoruhodné, že mnohí z nich sú autoritárske režimy, ktoré dôverne poznajú silu sankcií USA.

Irán s nimi, samozrejme, zápasí už roky.

Saudi – hoci sú dôležitým spojencom USA – sa chcú vyhnúť “dôsledkom”, ku ktorým vyzval Biden v októbri po tom, ako OPEC+ oznámil rozsiahle zníženie produkcie.

V roku 2020 Biden tiež pohrozil, že z kráľovstva urobí “vyvrheľa” v súvislosti so zabitím saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího.

Členstvo v BRICS, ktoré vylučuje Washington z obchodu a diplomacie, umožňuje darebáckym krajinám narušiť našu schopnosť “vyzbrojiť” dolár ako nástroj na potrestanie “zlých ľudí”.

USA už desaťročia používajú sankcie namiesto vojenského zásahu proti autoritárskym režimom, ako sú Irán, Severná Kórea a teraz Rusko.

Biely dom napríklad zabavil ruské aktíva v hodnote 300 miliárd dolárov po invázii na Ukrajinu.

Biden tiež vylúčil Rusko zo systému SWIFT, medzinárodného systému prevodu peňazí, čím vyslal šokové vlny do nezápadných krajín, ktorým hrozí hnev Bieleho domu.

Sankcie, bez ohľadu na to, aké sú prísne, sa však ukázali ako neúčinné. Čína a India – ktoré ešte neodsúdili Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu – udržiavali príjmy Moskvy z energií, čím pomáhali financovať Putinovu vojnovú mašinériu a zdôrazňovali silu spolupráce krajín BRICS.

Krajiny BRICS už majú významné zastúpenie v celosvetovom hospodárstve.

So spoločným počtom obyvateľov viac ako 3 miliardy a 31,5 % svetového HDP sú hrozivým vyzývateľom bloku G7, ktorý tvoria najväčšie svetové hospodárske veľmoci.

Napríklad podiel skupiny G-7 na globálnom HDP je v súčasnosti 30 % a podľa prieskumu spoločnosti Statista sa predpokladá, že v roku 2027 klesne na 27,95 %.

Dominancia dolára prinútila mnohé nezápadné krajiny spojiť svoje sily a vytvoriť protiváhu západnej hospodárskej hegemónii, uzatvára denník New York Post.

Prečítajte si tiež:

• Dolár sa chystá pohltiť ďalší štát