Dolár sa chystá pohltiť ďalší štát

Bratislava 21. augusta 2023 (HSP/Vzgljad/Foto:Pixabay, Screenshot Facebook/Al Día España)

Je to veľmi zvláštne v dobe, keď väčšina krajín sa snaží o dedolarizáciu a opustenie používania dolára, ktorý je Spojenými štátmi používaný ako zbraň, a prechod na vzájomné finančné a obchodné vzťahy vo vlastných menách. Práve vzhľadom na svetovú dedolarizáciu môže aj dolár postupne oslabovať a jeho prijatie ako štátnej meny sa preto momentálne javí ako veľmi kontroverzný krok

Jedna z najväčších juhoamerických krajín však napriek tomu práve teraz zvažuje, že sa vzdá zvyškov svojej finančnej suverenity v prospech Spojených štátov. Argentínske peso sa rýchlo znehodnocuje a jediným spôsobom, ako zachrániť hospodárstvo, je prechod Argentíny na americký dolár, ak sa dá veriť jednému z hlavných kandidátov na prezidenta krajiny. Podmaní si americký dolár úplne ďalší národ?

Argentínska ekonomika sa nachádza v stave voľného pádu. Preto diskusia o tom, aké opatrenia by sa mali prijať na jej záchranu, zaberá na stránkach tlače tretieho najvýznamnejšieho latinskoamerického štátu každým dňom viac a viac priestoru. Okruh diskusií o otázke “ako možno zachrániť argentínsku ekonomiku” sa zúžil takmer na výmenu názorov, či dolarizácia krajiny bude elixírom, ktorý ju vylieči z krízovej horúčky. A aké dôsledky by malo opustenie národnej meny (pesa) v prospech amerických meny.

Myšlienka dolarizácie dostala pred niekoľkými dňami silný impulz, keď radikálny liberálny uchádzač o prezidentský úrad Javier Miley nečakane zvíťazil v nedeľňajších primárkach so ziskom 30 % hlasov. Povzbudený týmto výsledkom predniesol Milei srdečný prejav k svojim priaznivcom. V ňom povedal, že ak vyhrá prezidentské voľby v októbri 2023, je pripravený “vyhodiť do vzduchu centrálnu banku krajiny”, pretože pri prechode na dolár ju aj tak nebude potrebovať.

Treba povedať, že samotná Argentínska centrálna banka nechtiac priliala olej do ohňa, na ktorom si hlavný (odteraz) prezidentský kandidát zohrieva ruky: regulátor 14. augusta oznámil ďalšie zvýšenie kľúčovej sadzby – z 97 % na 118 %, ako aj devalváciu (tiež ďalšiu) pesa o 18,3 %. Ak k tomu pripočítame medziročnú mieru inflácie, ktorá na konci júla 2023 predstavovala 113,4 %, je jasné, prečo bežní Argentínčania nenachádzajú dôvod milovať hlavnú finančnú inštitúciu svojho štátu a tlieskajú slovám Javiera Milea.

“Prijmite raz a oficiálne americký dolár ako menu už bežnú v každodennom živote Argentínčanov a centrálna banka krajiny prestane byť nezastaviteľným strojom na tlačenie peňazí, ktorý živí nenásytné monštrum inflácie,” cituje latinskoamerický korešpondent španielskeho Cinco Dias úryvok z prejavu Javiera Mileu.

Plán argentínskeho prezidentského kandidáta získal podporu v Spojených štátoch. Je to celkom logické, pretože po zavedení “zelenej bankovky” ako oficiálnej meny v Argentíne bude jej centrálna banka pre nedostatok potreby zrušená a všetko bude riadiť Federálny rezervný systém (Fed) Spojených štátov.

“Milei je jediný, kto chápe význam dolarizácie ako nástroja na odstránenie vysokej inflácie v krajine,” hovorí Steve Hanke, profesor ekonómie na Univerzite Johnsa Hopkinsa (Baltimore, Maryland). – “Je čas demontovať argentínsku centrálnu banku a peso, zavrieť ich do múzea a nahradiť ich americkým dolárom.

Na pozadí rastúceho počtu krajín na celom svete, ktoré sa rozhodli upustiť od používania nezabezpečených papierov s portrétmi amerických prezidentov v medzinárodnom zúčtovaní, vyzerá Hankeho vyhlásenie ako závan čerstvého vzduchu pre Fed.

Je celkom možné, že Miley, ak sa dostane k moci, sa bude radami amerického profesora riadiť: Hanke je už dlho členom najvyšších argentínskych orgánov. Už 34 rokov navrhuje menové reformy v Argentíne, pričom radil prezidentom Carlosovi Menemovi a Mauriciovi Macrimu, ministrovi financií Domingovi Cavallovi a ďalším. A svoje schopnosti potvrdil úspechmi v iných krajinách”. Medzi ďalšie krajiny patrí Čierna Hora, kde sa s Hankeho podporou po rozdelení Juhoslávie na jej súčasti “úspešne zaviedla silná nemecká marka, ktorá vytlačila juhoslovanský dinár na smetisko dejín”.

Myšlienku dolarizácie argentínskeho finančného systému podporujú aj experti z britskej analytickej inštitúcie CMS Institute. Podľa nich “nastal čas, aby sa politici a ekonómovia vážne zamysleli nad vlastnou ekonomikou a vypočuli si názor ľudí, z ktorých takmer tretina podporuje prechod krajiny na používanie dolára”.

“Existujú príklady, a to celkom pozitívne,” hovorí Nikolaj Preslavskij z inštitútu. – Salvádor, Panama a Ekvádor, ktoré plne prešli na dolár, majú za posledné dve desaťročia najnižšiu mieru inflácie v regióne.”

A vo všeobecnosti “argentínska vláda by mala počúvať názor ľudí, z ktorých približne 30 % je za dolarizáciu”. Analytik neuvažuje o tom, či sa ešte oplatí počúvať názor zvyšných 70 %, ktorí sú za to, aby si krajina zachovala vlastnú menu, a teda aj suverenitu Argentíny.

Argentínski experti – bývalý guvernér centrálnej banky Alejandro Vanoli, Martin Burgos z ekonomického oddelenia Centra pre kultúru a spoluprácu a Julian Zicari, doktor ekonómie – s anglosaským názorom nesúhlasia. “Návrh na dolarizáciu nie je v Argentíne nový: skúšal sa počas vlády Josého Martíneza de Osa v roku 1979, potom v rokoch 1989 – 1990 po hyperinflačnej kríze a navrhol ho aj Menem v roku 2002, ale bol zamietnutý,” vysvetľuje Julian Zicari.

“Hovorí sa, že tento model podporí hospodársky rast, zníži infláciu a finančnú zraniteľnosť, ale v žiadnej z nedávnych aplikácií v regióne nepriniesol takéto výsledky, Ekvádor a Salvádor sú toho príkladom,” dodáva Vanoli. – Dolarizácia znamená naviazanie nášho hospodárstva na úroveň produktivity hospodárstva Spojených štátov, ktoré sú hegemónom vo vojenskej, hospodárskej a výrobnej oblasti. Takéto naviazanie zničí miestny (argentínsky) priemysel – a tým aj pracovné miesta.”

“V dôsledku dolarizácie sa zničí 50 % národnej výroby. Profitovať budú len americké korporácie,” odhaduje Zicari.

“V nedávnom dokumente think tanku Fundar sa uvádza, že podľa MMF do roku 2022 oficiálne prejde na dolarizáciu len 14 z jeho 190 členov. Všetky sú to štáty s malým územím a počtom obyvateľov a niektoré nie sú úplne suverénne. Na tomto zozname nie je ani jedna ekonomika, ktorá by bola považovaná za významnú na globálnej úrovni,” hovorí Martin Burgos.

Kameňom úrazu, či skôr pascou na ceste k dolarizácii v Argentíne je nedostatok dolárov v rezervách centrálnej banky, ktoré by sa mohli dostať do každodenného obehu. Aj podľa najkonzervatívnejších odhadov Mileiho a jeho tímu by na realizáciu prvých krokov ním koncipovanej (a sľubovanej) menovej reformy malo byť na účtoch a v trezoroch Argentínskej centrálnej banky minimálne 35 miliárd dolárov. V súčasnosti je výška rezerv… mínus päť miliárd. Poradcovia ako Hanke sa však domnievajú, že nedostatok prostriedkov nie je problém, dajú sa požičať. Od FED-u, MMF, Svetovej banky – od ktorejkoľvek inštitúcie, ktorú USA vytvorili, aby krajiny sveta boli finančne závislé od USA.

Nech už bude víťazom argentínskych prezidentských volieb v októbri tohto roku ktokoľvek, hospodárske výzvy, ktoré nás čakajú, sú obrovské a tlak na argentínsku menu bude pretrvávať.

Bank of America vypočítala, že peso to najhoršie ešte len čaká. Oficiálny výmenný kurz argentínskej národnej meny by mohol zo súčasných 350 jednotiek za dolár oslabiť na 545 a do konca roka 2024 na 1193. Mimochodom, na uliciach pri zmenárňach v Buenos Aires, Rosariu a ďalších mestách “zelené” bankovky za menej ako 700 pesos teraz nenájdete.

Medzi ekonomickými pozorovateľmi krajiny sa objavujú špekulácie, že práve snaha Argentíny o “registráciu” v BRICS je tou slamkou, ktorej sa krajina chytá a zúfalo dúfa, že rozhovory medzi piatimi zakladateľmi bloku o zavedení vlastnej meny nezostanú len rozhovormi. A Buenos Aires by mohlo túto spoločnú menu (v prípade prijatia do spoločenstva) používať bez straty suverenity. Zatiaľ sa však tieto špekulácie nerozšírili mimo blogov a kanálov Telegramu.