NAŽIVO

Včera 19:53

 Ukrajinský parlament v utorok odsúhlasil predĺženie stanného práva a mobilizácie o ďalších 90 dní, a to do 5. novembra tohto roka. Oznámil to v utorok ukrajinský poslanec Jaroslav Železniak a dodal, že rozhodnutie podporilo 320 poslancov, pričom jeden bol proti. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Včera 19:50

Trump zakázal Zelenskému útočiť na Moskvu. Prezident USA podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Zelenskyj by nemal mieriť na Moskvu a pokúšať sa útočiť na ruské hlavné mesto.

Trump tiež dodal, že v súčasnej vojne nie je na strane Ukrajiny ani Ruska. „Chcem len zastaviť zabíjanie,“ vyhlásil. Prezident USA povedal, že ak Rusko a Ukrajina nedospejú k dohode do 50 dní, bude to veľmi zlé.

Včera 19:20

Ministerstvo zahraničných vecí Saudskej Arábie: Kráľovstvo odsudzuje pokračovanie hrubých izraelských útokov na sýrske územie, zasahovanie do jej vnútorných záležitostí a destabilizáciu jej bezpečnosti a stability pri hrubom porušení medzinárodného práva, ako aj porušení dohody uzavretej medzi Sýriou a Izraelom v roku 1974.

Kráľovstvo opätovne vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo bratskú Sýrsku Arabskú republiku a podporilo ju v tejto fáze a postavilo sa proti týmto neustálym izraelským útokom a intervenciám v Sýrii.

Včera 19:18

Desaťtisíce Afgancov „presídľujú“ do Spojeného kráľovstva kvôli „úniku údajov“. Tajná operácia Spojeného kráľovstva „Rubyfic“ presídľuje 24 000 Afgancov, ktorí sú „ohrození únikom údajov ministerstva obrany“, a vystavuje 100 000 ľudí údajnému „riziku zo strany Talibanu“.

Včera 19:14

Česko sa nezapojí do nákupu amerických zbraní krajinami NATO na dodanie Kyjevu, vyhlásil premiér Fiala. Podobné vyhlásenie už skôr urobilo Maďarsko.

V súčasnosti sú potvrdené informácie o účasti v tomto programe len v prípade Nemecka a Nórska.

Včera 19:02

Európska únia (EÚ) dokončila druhý zoznam protiopatrení zameraných na americký tovar v hodnote 72 miliárd eur. Ak sa rozhodne pre odvetu za colnú politiku Donalda Trumpa, dotkne sa produktov, ako sú lietadlá Boeing, autá či bourbon.

Včera 19:01

Brazílsky prokurátor v utorok požiadal Najvyšší súd, aby uznal exprezidenta Jaira Bolsonara za vinného zo zosnovania štátneho prevratu. Urobil tak v záverečnej reči na pojednávaní, do ktorého sa v prospech Bolsonara snaží zasiahnuť americký prezident Donald Trump.

Včera 19:00

Maďarská vláda dúfa, že mierové úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa na Ukrajine povedie v nasledujúcich týždňoch k úspechu. Podľa agentúry MTI to povedal v utorok v Bruseli maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. „A tiež si myslím, že je jasné, že keby európski politici a ukrajinskí politici tieto mierové snahy neustále nemarili, už by mohli byť úspešné,“ povedal Szijjártó.

Včera 18:10

Izraelské nálety na oblasť Bikáa vo východnom Libanone si v utorok vyžiadali najmenej 12 obetí, informovali libanonské štátne médiá.

Včera 17:27

V súvislosti so slovenským blokovaním 18. balíka protiruských sankcií EÚ by podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského mohlo dôjsť v stredu k posunu. Podľa českého ministra bol v tejto téme na utorňajšom zasadnutí ministrov vyvíjaný na Slovensko pomerne veľký tlak. „Zajtra by mohlo dôjsť k určitému posunu, tak verím, že sa tú situáciu podarí vyriešiť. Takže z tohto vychádza môj určitý optimizmus. Samozrejme, nemôžem hovoriť za to, čo urobí Európska komisia a ako sa zachová slovenská strana,“ povedal Lipavský. Verí, že sa v tejto veci podarí nájsť konštruktívne riešenie.

Včera 17:26

Európska únia už po tretíkrát nedokázala schváliť 18. balík sankcií proti Ruskej federácii. Ako informoval dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen, v súčasnosti tri krajiny nesúhlasia so znížením cenového stropu na ruskú ropu.

Predtým médiá informovali, že svoje námietky proti balíku sankcií vyjadrili Slovensko, Maďarsko a Malta.

Včera 16:47

Predseda ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ v utorok oznámil, že v rámci reorganizácie vlády odovzdal parlamentu svoju demisiu. Šmyhaľ sa pravdepodobne zakrátko stane ministrom obrany a nahradí tak Rustema Umerova, ktorý údajne zaujme funkciu ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch. Na post premiérky Zelenskyj v pondelok nominoval ministerku hospodárstva a prvú podpredsedníčku vlády Juliju Svyrydenkovú.

Denys Šmyhaľ
Na snímke Denys Šmyhaľ / Foto: SITA/AP-Omar Havana
Včera 16:14

Biely dom tvrdí, že Trump v rozhovore so Zelenským nevyzýval na údery na Moskvu a Petrohrad.

Predtým denník Financial Times napísal, že Trump sa Zelenského opýtal, prečo Ukrajina neudrie na Moskvu a Petrohrad, na čo Zelenskyj požiadal o rakety dlhého doletu.

Včera 15:34

Včera 14:06

Silné dažde sa v pondelok večer prehnali severovýchodom Spojených štátov, pričom v štátoch New York a New Jersey vyvolali prívalové povodne. V dôsledku nich uviazli na cestách vozidlá, boli pozastavené viaceré linky metra a na niektorých miestach aj vyhlásený núdzový stav, informovala správa agentúry AP.

Včera 13:24
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Branislav Fábry: Venezuela: diktatúra alebo farebná revolúcia?

 

❚❚
.

To platí o udalostiach vo Venezuele celkovo už niekoľko rokov. Na Slovensku však prevažuje čierno-biela interpretácia udalostí prezentovaná najmä proamerickými médiami, pričom je možné vidieť tri základné línie informačnej kampane:

1.) informácie, že Venezuela sa vinou socialistickej politiky H. Chaveza a N. Madura stala chudobnou krajinou, v ktorej panuje hlad a nedostatok

2.) informácie, že politické násilie je vo Venezuele oveľa horšie než v iných krajinách regiónu a že krajina je neovládateľná

.

3.) informácie, že prezident N. Maduro úplne stratil podporu verejnosti a opozícia je skutočným predstaviteľom vôle ľudu

Tento obraz udalostí však nie je zďaleka presný a celý vývoj vo Venezuele treba vnímať diferencovanejšie. V nasledujúcom článku sa budem venovať týmto témam:

 

Ekonomické problémy Venezuely

Najčastejším obrazom, prichádzajúcim z Venezuely na Slovensko, je interpretácia, že nezodpovedná bolivaristická vláda priviedla bohatú krajinu do úpadku a nedostatku. Vo Venezuele skutočne existujú hlboké ekonomické problémy a mnohé z nich sú výsledkom konania socialistických vlád. Tie opakovali viacero minulých chýb štátov RVHP vo východnej Európe. Jedným z vážnych problémov Venezuely bola často reštriktívna politika voči živnostníkom, ktorých si vláda odcudzila. H. Chavez i N. Maduro tiež opakovane hovorili o potrebe diverzifikácie ekonomiky, ale pre úspech v tejto veci neurobili dosť.

.

Vo Venezuele dnes existuje reálny problém nedostatkovej ekonomiky, známy zo socialistických krajín pred rokom 1989. Vláda ceny rôznych tovarov prísne reguluje a mnohé z tovarov priamo dotuje. Aj vďaka regulovaným cenám a dotáciám sa však rozvinul problém korupčných vzťahov a takisto sa na nich vedeli efektívne priživovať špekulanti. Vo Venezuele sa napr. objavil problém s reexportom liekov, ktorý sme v menšej miere nedávno zažili i u nás. Špekulanti pri tomto reexporte vyvážali lacné liečivá do zahraničia a tam ich predávali za podstatne vyššie ceny, čím vyvolávali nedostatok liečiv doma. Vo Venezuele tak stále chýbajú a stále chýbajú mnohé život zachraňujúce lieky.

Kým boli venezuelské príjmy z ropy vysoké, vláda disponovala dodatočnými zdrojmi na i na rozpočtovo neveľmi zodpovednú politiku, avšak kvôli poklesu cien ropy sa po roku 2014 stratil hlavný zdroj vysokých verejných príjmov. Mnohé tovary s regulovanými cenami preto dnes v obchodoch chýbajú, i keď je možné získať ich na čiernom trhu. Problém čierneho trhu však spočíva v tom, že ceny sú tam veľmi vysoké a mnohokrát sa udávajú iba v amerických dolároch. Vláda však nechce uvoľniť ceny v obchodoch, pretože by to postihlo hlavne chudobné skupiny obyvateľov, ktoré patria k najsilnejším zástancom jej politiky. Legitimita vlády je úzko spojená s jej ekonomickou politikou, a hoci tá spôsobuje nedostatok mnohých tovarov, vláda sa jej nechce vzdať.

 

Ekonomický vývoj v krajine

Ekonomickú realitu vo Venezuele však treba vnímať komplexnejšie. Je síce pravda, že Venezuela má bohaté zdroje ropy a že vláda nedokáže vyriešiť súčasné ekonomické problémy, ale väčšina obyvateľov zažívala ekonomické problémy ešte pred nástupom H. Chaveza, keď vyše dvoch tretín populácie žilo v chudobe: http://www.indexmundi.com/g/g.aspx?c=ve&v=69 . Venezuela sa pritom už v prvej polovici 20. storočia zmenila z agrárnej na ťažiarsku ekonomiku. Obrovské zisky z ropy však vtedy plynuli do rúk zahraničnej oligarchie, zatiaľ čo obyvateľstvo trpelo biedou, chorobami a analfabetizmom. V priebehu 20. storočia sa do stále vážnejších problémov dostávalo aj poľnohospodárstvo krajiny. Pri koncepcii „voľného obchodu“ podľa predstáv MMF a Svetovej banky nedokázali tradiční venezuelskí poľnohospodári konkurovať dotovaným potravinám z USA či z ďalších štátov. Venezuela sa tak musela stále viac zameriavať na svoje nerastné bohatstvo. Pauperizované obyvateľstvo vidieka sa sťahovalo do miest a aj vďaka tomu má dnes Venezuela vysokú mieru urbanizácie – skoro 90%.

.

Venezuela sa počas 20. storočia stala i vysoko zadĺženou krajinou, ktorá sa opakovane podriaďovala požiadavkám MMF. Prísne kritériá MMF však vyvolávali problémy doma: známe sú napr. nepokoje z roku 1989, keď po jednej z dohôd s MMF niekoľkonásobne vzrástla cena potravín v krajine. Chudobné obyvateľstvo na to reagovalo živelnými protestami a drancovaním obchodov, no vláda protesty krvavo potlačila. Oficiálne sa uvádzal počet civilných obetí okolo 300, v skutočnosti ich však bolo mnohonásobne viac. Lenže venezuelské problémy sa nevyriešili ani „rozpočtovou disciplínou“ ani opakovanými dohodami s MMF: chudoba a nestabilita pretrvávali i v 90-tych rokoch.

Zmena pomerov nastala až po nástupe H. Chaveza v roku 1999. H. Chavez sa rozhodol znárodniť ropný priemysel a použiť zisky na štedrú sociálnu politiku. Vďaka tomu sa mu podarilo zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva, vytvoriť systém verejného zdravotníctva, ktorý predtým neexistoval a odstrániť analfabetizmus, ktorý ešte na začiatku 21. storočia týkal asi 1,5 milióna Venezuelčanov. To všetko sa mu podarilo kvôli dovtedy nevídaným čiastkam smerujúcim do sociálneho systému. Chavezova vláda však okrem toho míňala prímy z ropy aj problematickejším spôsobom – otázne boli výdavky v zahraničí, napr. program Petrocaribe, ktorý poskytoval lacnú ropu pre niektoré chudobné krajiny Karibiku. Pod vplyvom obrovskej verejnej podpory sa bolivaristickí politici nechali unášať svojou popularitou, avšak po roku 2014 zistili, že ich doterajšia politika je bez vysokých príjmov z ropy ťažko udržateľná.

 

Venezuela a politická nestabilita

Pokiaľ ide o druhú líniu informačnej kampane, nielen v našom mainstreame sa pravidelne objavujú informácie, že Venezuela je podstatne nestabilnejšia a nebezpečnejšia krajina než ostatné štáty regiónu. Pre pochopenie reálnej situácie však dobre poslúži porovnanie so susednými štátmi regiónu, ktoré sa tiež nevyznačujú stabilitou, hoci majú v mainstreame podstatne lepší obraz než Venezuela. Najlepšie to dokazuje porovnanie so susednou Kolumbiou. Kolumbia je krajina dlhodobo v katastrofálnej situácii a do Venezuely odtiaľ v minulosti utieklo vyše 5 milióna ľudí, ktorí sa zjavne neplánujú vrátiť. Kolumbia má dnes po Sýrii druhý najvyšší počet vnútorne vysídlených osôb (IDP) na svete, skoro 7,2 milióna. Dokonca aj v roku 2016 pribudlo dvestotisíc nových IDP. Pre porovnanie, vo Venezuele sa napriek nepokojom za minulý rok objavilo iba 7 500 nových IDP. Podobne, aj pokiaľ ide o politické vraždy, v Kolumbii ich je viac než vo Venezuele. Len za prvé štyri mesiace tohto roku tam bolo zavraždených 41 opozičných politických aktivistov (nerátajúc ostatné obete politického násilia), čo vyvolalo aj kritické ohlasy v OSN.

Zaujímavý je aj fakt, že práve v roku 2016 dostal kolumbijský prezident J. M. Santos, hlavný spojenec USA v regióne, Nobelovu cenu mieru. Treba uznať, že v Kolumbii v roku 2016 skutočne prišlo k mierovým dohodám, ktoré si zaslúžia aj Nobelovu cenu mieru. Avšak Nobelov výbor sa pri udeľovaní ceny zachoval zrejme príliš jednostranne, ocenil len prezidenta a nedocenil ústupky protivládnych povstalcov. Pritom významný podiel pri dojednávaní mieru v Kolumbii mal aj líder ľavicového hnutia FARC R. Londono, prezývaný Tymošenko. Práve on urobil zásadný ústupok, keď súhlasil, že hnutie FARC úplne zloží zbrane. O nedostatkoch v procese udeľovania Nobelových cien mieru som písal už v minulosti. Tak či onak, mierový proces v Kolumbii sa stále nepodarilo presadiť a najmä provládne milície stále pokračujú vo vraždení opozičných aktivistov.

Dobrým príkladom dvojitého metra môžu byť aj príklady z krajín ako Mexiko alebo Honduras, kde je politické násilie proti skutočnej opozícii bežnou súčasťou zastrašovania nielen pred voľbami. Zvlášť zlá je situácia v Hondurase. V roku 2009 tam bol pučistami (zrejme s tichým súhlasom H. Clintonovej) zvrhnutý prezident M. Zelaya, ktorý chystal veľké sociálne reformy. V roku 2016 tam zase bola zavraždená populárna enviromentálna aktivistka a oponentka vládnych krokov B. Caceresová. Napriek tomu, že aj Medziamerická komisia pre ľudské práva kritizovala vraždy aktivistov, USA a ich spojenci svoju podporu vlády a armády v Hondurase neobmedzili. Už preto prílišná citlivosť Washingtonu voči policajnému násiliu vo Venezuele vyvoláva otázniky.

 

Opozícia ako predstaviteľ vôle ľudu?

Treťou líniou mediálnej kampane o vývoji vo Venezuele sú mainstreamové informácie, že národ stojí jednotne za predstaviteľmi opozície, zatiaľ čo vláda už dávno stratila všetku podporu ľudu a udržuje sa iba násilím a diktatúrou. Tento obraz je však opäť mylný. V skutočnosti je venezuelská spoločnosť hlboko rozdelená a jej významná časť stále podporuje prezidenta N. Madura. Vzhľadom na silnú podporu opozície medzi bohatými, mnohí pociťujú konflikt vo Venezuele ako formu triedneho boja. Chudobní Venezuelčania si dobre uvedomujú kritické nedostatky súčasného režimu, avšak pamätajú aj to, ako vyzerala Venezuela pred nástupom H. Chaveza v roku 1999 a v akej biede žili oni sami. Pre mnohých chudobných Venezuelčanov je návrat k stavu pred rokom 1999 ešte menej prijateľná alternatíva než súčasný nedostatkový socialistický systém. Predstavitelia opozície síce obvykle tvrdia, že nechcú opakovať chyby liberálnych vlád 20. storočia, avšak pôsobia nepresvedčivo, keďže viacerí z nich boli v politike už pred rokom 1999 a ďalších diskreditujú úzke väzby na oligarchiu USA.

.

Konflikt vo Venezuele je v určitom zmysle aj generačným konflktom. Celkovo tou skupinou, ktorá je najväčšmi ochotná bojovať za odstránenie socialistického systému v krajine, sú mladí Venezuelčania. Práve oni zažívajú neduhy socialistickej ekonomiky a snažia sa proti nim bojovať. Mnohí očakávajú, že po páde prezidenta N. Madura sa z Venezuely vďaka veľkým zásobám ropy stane krajina blahobytu. Viacerých oslovujú trhové ideály, pretože sami patria k zdravým a silným jednotlivcom. Staršia generácia je však podstatne skeptickejšia k perspektívam Venezuely v prípade pádu socialistického systému. Obávajú sa, že zdravotníctvo a vzdelanie sa stanú opäť privilégiom bohatých. Paradoxne, kvalitné socialistické vzdelanie, ktoré mladá generácia dostala, jej umožnilo, aby sa začala viac verejne angažovať proti vláde.

Treba jednoznačne povedať, že N. Maduro nie je zďaleka tak obľúbený ako bol H. Chavez a stojí v tieni svojho populárneho predchodcu. Má nevýhodu i v tom, že kvôli nižším príjmom z predaja ropy si nemôže dovoliť rovnako štedrú politiku ako v minulosti. Je zjavné, že mnohí z tých, ktorí podporovali H. Chaveza a dodnes ho hodnotia kladne, odmietajú osobu N. Madura. V krajine však vládne všeobecná nechuť k politike a k politikom. Verejnosť si želá zmenu súčasného stavu, ale príliš ju nenadchli ani predstavitelia opozície ako H. Capriles , ktorých pozná už z minulosti. Mnohých tiež od opozície odstrašuje násilie v uliciach. Značná časť obyvateľstva je z násilných akcií unavená rovnako ako z nedostatkovej ekonomiky a násilie odmieta bez ohľadu na to, či ho vyvolávajú odporcovia alebo podporovatelia vlády.

 

Úloha USA vo venezuelskej politike

Hlavným dôvodom, pre ktorý sa udalosti vo Venezuele posudzujú v našom mainstreame tak jednostranne, je zrejmý vplyv USA v konflikte. Tento vplyv je už tradične významný a bez zohľadnenia amerického faktoru nie je obraz udalostí vo Venezuele úplný – pre Washington je zmena vlády vo Venezuele s jej ropnými zdrojmi prioritou. Predstavitelia opozície dostávajú z USA širokú podporu a majú veľmi úzke kontakty na predstaviteľov americkej vlády, médií či mimovládnych organizácií. Tieto väzby pripomínajú tzv. farebné revolúcie vo východnej Európe. Venezuelská opozícia tiež disponuje dobre organizovanými spolupracovníkmi, ktorí sa vyznajú v násilných akciách. Podľa niektorých analýz ide sčasti o vycvičených príslušníkov ultrapravicových paramilitaristických skupín zo susednej Kolumbie, ktorá je hlavným spojencom USA v regióne. Samozrejme, opozícia má aj podporu značnej časti verejnosti, ale bez dobre militantného jadra demonštrantov by boli protesty proti vláde menej trváce. Na rozdiel od Ukrajiny sa však venezuelská vláda na hrozbu farebnej revolúcie pripravila lepšie, neumožnila ozbrojeným demonštrantom získať kontrolu nad centrom Caracasu a nie je ochotná pripustiť „majdanský scenár“.

.

Politické väzby venezuelskej opozície na USA najlepšie odkryli nedávne výroky jedného z vedúcich opozičných poslancov Venezuely. J. Requesens, člen strany Primero Justicia, ktorú vedie priamo H. Capriles, v USA dňa 5. júla 2017 otvorene predstavil plány na zvrhnutie venezuelského režimu. J. Requesens v súvislosti s blížiacimi sa voľbami 30. júla 2017 doslova povedal: „Je dôležité, že vyhlásime hodinu nula a definitívne paralyzujeme Venezuelu“. Otvorene hovoril aj o vojne proti vláde, ktorou sa má vyvolať zahraničná intervencia v krajine. Doslova povedal: „Aby sme dosiahli zahraničnú intervenciu, musíme prejsť týmto štádiom (vnútorná vojna).“ J. Requesens sa pokúsil neskôr svoje vyjadrenia zjemniť tvrdením, že nemyslel na vojenskú intervenciu USA, ale i tak išlo o alarmujúce vyjadrenia. Lenže hoci sa J. Requesens vyjadril otvorenejšie než iní politici, so svojou vojnovou rétorikou nie je medzi lídrami opozície vôbec izolovaný.

Skúsme si však predstaviť, že by sa nejaký európsky politik správal podobne. Predstavme si poslanca, ktorý by išiel do Moskvy a verejne tam vyhlasoval, že paralyzuje vlastný štát a vyvolá občiansku vojnu, aby v krajine mohla Moskva intervenovať. Ako by asi reagovali naše médiá a politici? Dotyčného politika i s celou jeho stranou by zrejme stíhali pre vlastizradu. Stačí, keď si uvedomíme, akú hystériu v mainstreame vyvolávajú konšpiračné teórie o tom, že Moskva financuje niektoré politické strany v Európe. Pri podobnom konaní sa i trestno-právne sankcie voči predstaviteľom opozície javia v inom svetle, hoci je zrejmé, že vládna moc používa trestno-právne prostriedky selektívne a účelovo.

Vzhľadom na uvedené sú pochybné aj sankcie Washingtonu voči Venezuele. Mainstream vyjadroval pobúrenie, keď sa týmto sankciám prezident N. Maduro verejne vysmial, ale smiešny je skôr dvojitý meter USA. Washington na jednej strane zavádza sankcie proti Rusku, lebo malo údajne zasahovať do volieb v USA a súčasne zavádza sankcie proti Venezuele, aby podporil tú stranu konfliktu, ktorá má silné väzby na USA. Rovnako cynické sú aj americké vyjadrenia o Madurovom odstraňovaní demokracie vo Venezuele a o jeho diktatúre. USA sa totiž angažovali v mnohých intervenciách a prevratoch v Latinskej Amerike, výsledkom ktorých boli tie najhoršie diktatúry. USA podporovali aj tzv. Carmonov puč proti H. Chavezovi vo Venezuele v roku 2002 a pučistickú vládu okamžite uznali. Tešili sa však priskoro, pretože puč nakoniec zlyhal pre masívny odpor domáceho obyvateľstva a časti armády.

 

Ústavodárne zhromaždenie – problém či riešenie?

.

Dôvodom pre poslednú vlnu nepokojov sa stali voľby do Národného ústavodarného zhromaždenia 30. júla 2017. Keďže sa Venezuela ocitá v ťažko riešiteľnej situácii vnútorného konfliktu, mohla by nová ústava predstavovať riešenie. Myšlienka nového ústavodarného zhromaždenia sa zrodila dokonca v radoch opozície – už v roku 2013 podpísalo 55 vedúcich politikov opozície výzvu na vytvorenie takéhoto orgánu. Opozícia to ale žiadala v čase, keď mal bolivaristický režim väčšiu podporu obyvateľstva. V roku 2013 sa vláda cítila ešte dosť silná a nevidela dôvod meniť ústavu. S narastajúcimi problémami krajiny však takáto potreba zosilnela. Významným mementom boli parlamentné voľby v roku 2015, v ktorých opozícia získala väčšinu mandátov, avšak nie ústavnú väčšinu. Opozícia sa následne usilovala o referendum o odvolaní prezidenta, tomu však N. Maduro zabránil.

Po parlamentných voľbách sa sebavedomie opozície zvýšilo a narástli aj jej požiadavky. Víťazstvo opozície však neznamenalo koniec násilia v uliciach Caracasu, ani začiatok vecného dialógu s vládou. V novej situácii prezident N. Maduro začal vládnuť pomocou dekrétov a súdna moc obmedzila právomoci parlamentu. Oslabilo sa tým trojdelenie moci, ale súčasne sa ukázalo, že opozičná väčšina v parlamente nedokáže svojimi právnymi aktami odstrániť prezidenta. Kvôli uvedeným krokom sa voči N. Madurovi objavili obvinenia z diktatúry, tie však on odmietol. V súlade s čl. 348 ústavy sa rozhodol obrátiť na ľud – suveréna, ktorý mal zvoliť nové ústavodárne zhromaždenie. Ústava pripravená týmto orgánom by potom ako celok mala prejsť samostatným referendom.

Ústavodarné zhromaždenie by si malo vytýčiť vlastnú agendu, N. Maduro však hovoril o deviatich témach, ktoré by mohlo zhromaždenie posúdiť, od nastolenia vnútorného mieru, cez ekonomické otázky až po udržateľný život na planéte. Na prvý pohľad všetky tie témy vyzerajú zaujímavo, ale bez účasti opozičných predstaviteľov stratia rokovania o novej ústave zmysel. Opozícia pritom prezidentove návrhy odmieta, pretože odmieta jeho legitimitu a žiada všeobecné voľby. Opozícia uskutočnila aj vlastný plebiscit 16. júla 2017, pri ktorom zisťovala, či voliči súhlasia s procesom kreácie ústavodarného zhromaždenia. Na plebiscite opozície 16. júla participovala podľa opozičných vyjadrení tretina voličov a výsledok bol negatívny. Naopak, 30. júla prišlo podľa vyjadrení vlády na voľby ústavodarného zhromaždenia 41,5 % voličov a podľa výsledkov volieb budú mať v orgáne jasnú prevahu zástancovia N. Madura. Lenže nová ústava, pripravená takýmto zhromaždením riešenie krízy neprinesie, aj keď bude následne schválená v referende…

 

Konflikt alebo kompromis?

Zásadný problém situácie vo Venezuele spočíva v tom, že násilie na uliciach a snaha o nekompromisné víťazstvo jednej z dvoch strán sporu nevyrieši politické a ekonomické problémy krajiny. Ak by vo Venezuele opozícia zopakovala ukrajinský scenár a prostredníctvom násilia zvrhla prezidenta N. Madura, konflikt sa zďaleka neskončí. Dá sa skôr očakávať, že vo Venezuela by sa v takom prípade začala trochu podobať na iné krajiny regiónu, kde pravicové vlády vedú vojnu s ľavicovými odporcami. Je málo pravdepodobné, že by prípadná nová pravicová vláda vo Venezuele bola pri obnovovaní vnútorného mieru úspešná, najmä keď by išla cestou „rozpočtovej disciplíny“ a „uťahovania opaskov“. Pamätáme si aj na rýchle sklamanie z ekonomického vývoja vo východnej Európe po roku 1989 a vo Venezuele by zrejme prišlo k rovnakému sklamaniu, umocnenému ešte „neokoloniálnym“ návratom investorov z USA…

Zjavné je i to, že krízovú situáciu v krajine nevyrieši ani novozvolené Národné ústavodarne zhromaždenie, v ktorom budú dominovať spojenci prezidenta. Je potrebné, aby sa N. Maduro podelil o moc i s opozíciou. Naopak, opozícia sa musí zmieriť s tým, že časť moci si N. Maduro zachová. Opozícia musí opustiť politiku, pri ktorej uznávala alebo neuznávala voľby podľa toho, nakoľko v nich uspeje. Prezidentské voľby v roku 2013, kde zvíťazil N. Maduro, opoziční politici neuznali, ale tam, kde oni sami zvíťazili, výsledok uznali, napr. v parlamentných voľbách 2015. Ak sa má Venezuela dostať z krízy, je potrebné, aby obe strany našli spoločný základ pre dialóg a zaviazali sa dodržiavať aspoň nejaké spoločné pravidlá. Určite sa nesmie však zopakovať scenár z Kyjeva, kde sa jeden deň opozícia dohodla s V. Janukovyčom a nasledujúci deň ho protiústavne zvrhla. Venezuela dnes nestojí pred voľbou či vláda alebo opozícia, ale pred voľbou, či kompromis alebo konflikt

.

Branislav Fábry

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Peter Zajac-Vanka Ing.

Michal Durila

Milan Šupa

Ivan Štubňa

Peter Lipták

Miroslav Urban

.
.
.

Fico rozhodol, ako budú postupovať v prípade hlasovania o 18. balíku sankcií voči Rusku. Zverejnil aj list

Slovensko v utorok na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli požiadalo o odklad hlasovania o 18. balíku…

15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov

.

V Bruseli prebehla zaujímavá schôdzka

V Bruseli prebehla zaujímavá schôdzka. Stretli sa predstavitelia Izraela, Libanonu, Sýrie a ďalší

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajinec pobodal 17-ročného mladíka v Bratislave. Prokurátor koná

Prokurátor podal návrh na väzbu osoby, ktorá zaútočila na chlapca v noci zo soboty na nedeľu (13. 7.) v centre…

15. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Putin vyšle Trumpovi jasný signál

Putin odignoruje ultimátum Trumpa a má v úmysle pokračovať vo vojne a eskalovať konflikt s USA, kým Západ nesúhlasí s…

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Zdechovský mal počas májovej misie na Slovensku policajnú ochranu, písali médiá. Rezort vnútra to odmieta

Český europoslanec Tomáš Zdechovský mal údajne počas májovej misie na Slovensku policajnú ochranu. Písal o tom denník N s odvolaním…

15. 07. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Vylepšite svoj počítač s lacnou sadou MS Office a operačným systémom Windows: Ušetrite viac ako 90 %! Všetky originálne digitálne licenčné kľúče za najlepšie ceny!

Množstvo podnikov a firiem naďalej využíva cloudové služby, kancelársky balík pre stolné počítače preto zostáva naďalej neodmysliteľnou súčasťou mnohých pracovných…

15. 07. 2025 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov

Gedra prišiel so šokujúcou informáciou. K tejto fotke sa Šnídl bude musieť vyjadriť

Denník N zasa vytvoril búrku v šerblíku. Úrad vlády to však nenechal len tak…

15. 07. 2025 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov

V čí prospech bude 50-dňová Trumpova pauza?

Včerajšie vyhlásenia Trumpa, ktoré boli voči Ruskej federácii oveľa mäkšie, ako sa očakávalo deň predtým, vyvolali množstvo skeptických komentárov na…

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov

Posledný prípad prekročil červenú čiaru. Maďarsko vyzýva EÚ, aby uvalila sankcie na Ukrajinu

Maďarsko vyzýva EÚ, aby uvalila sankcie na Ukrajinu kvôli smrti etnického Maďara, ktorého podľa Budapešti zbili v TCK

15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Medvedev reaguje na Trumpovo “ultimátum”

Zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie poznamenal, že „svet sa zachvel v očakávaní dôsledkov“

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Najslabší ministri aktuálnej vlády

Pozreli sme sa na činnosť jednotlivých ministrov aktuálnej, už štvrtej vlády Roberta Fica a vybrali sme piatich, ktorí sa nám…

15. 07. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov

Zdechovský v EP predstavil kritickú správu z kontrolnej misie na Slovensku. Zastal sa samozrejme mimovládok aj mainstreamu

V utorok doobeda boli na pôde Európskeho parlamentu prezentované dve správy o Slovensku. Vo Výbore EP pre občianske slobody, spravodlivosť…

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny – Ukrajinský parlament schválil zákon o odstúpení od Ottawskej zmluvy

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 11 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 11 min. čítania | 0 komentárov
.

Trump údajne zvažuje, že Ukrajine dodá rakety Tomahawk schopné zasiahnuť Moskvu a Petrohrad. Kremeľ to vidí inak

Americký prezident Donald Trump povolil Ukrajine použitie rakiet ATACMS s doletom 300 kilometrov a zvažuje aj dodávku riadených striel Tomahawk,…

15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Kaliňák: Púchovský sa predviedol ako „progresívny miniführer“

Vyvracač hoaxov Dávid Púchovský včera na sociálnej sieti označil  voličov koaličných strán za  „internetových trolov, primitívov, agresorov, zbytočné existencie…. “…

15. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Rusko získava partnera. Čína prisľúbila „prehĺbenie“ podpory v súvislosti s Trumpovými hrozbami

Čína prisľúbila Rusku „hlbšiu“ podporu v súvislosti s Trumpovými hrozbami, uvádza The Telegraph

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ľupták exkluzívne pre HS: Znalci sa zhodli v tom, že dom bol podpálený. Toto ukázal znalecký posudok

Začiatkom roka poslancovi NR SR Pavlovi Ľuptákovi zhorel rodinný dom. Prvotné informácie hovorili o zlyhaní ohrevného systému vírivky, od ktorej…

15. 07. 2025 | Rozhovory | 6 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Rozhovory | 6 min. čítania | 0 komentárov

.

Útoky na posledné kresťanské mesto vo Svätej zemi: Lídri volajú po ochrane

Rastúce útoky na kresťanskú komunitu v Tajbeh, poslednom čisto kresťanskom meste na Západnom brehu Jordánu, vyvolali ostrú reakciu cirkevných predstaviteľov.…

15. 07. 2025 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov

“Môžete zasiahnuť Moskvu?” Zverejnili Trumpove otázky Zelenskému

Trump sa Zelenského opýtal, či Ukrajina bude môcť zaútočiť na Moskvu a Petrohrad, ak jej USA poskytnú rakety s dlhým…

15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Vyhladovaní pravdou: ako Konšpirátori.sk selektujú médiá

Hlavné správy prehrali ďalší súdny spor s projektom Konšpirátori.sk. Rozhodnutie potvrdzuje, že súkromná mimovládna iniciatíva môže bez právnej zodpovednosti určovať,…

15. 07. 2025 | Komentáre | 12 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Komentáre | 12 min. čítania | 0 komentárov

Trikrát bodol mladíka do oblasti chrbta. Polícia obvinila 18-ročného muža z Ukrajiny

V prípade víkendového incidentu bodnutia 17-ročného chlapca v centre Bratislavy vzniesol vyšetrovateľ obvinenie voči 18-ročnému Artemovi T. z Ukrajiny, a…

15. 07. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

Elektrina pre slovenské domácnosti a priemysel po lete zlacnie, regulátor chce klepnúť po prstoch špekulantom

Ceny elektriny pre slovenské domácnosti ako aj pre priemysel by mali klesnúť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už informoval, že…

15. 07. 2025 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov

Spoločnosti, ktoré zaplatili svojmu dizajnérovi a neoľutovali to

Spoločnosti, ktoré zaplatili svojmu dizajnérovi a neoľutovali to: Byť dizajnérom nie je také jednoduché. Vždy musíte vytvoriť niečo nové a…

15. 07. 2025 | 0 komentárov

Mažgút vyškolil Marcinkovú. Ako to v skutočnosti je s jej “trikom na Fica”?

Opozičná poslankyňa Vladimíra Marcinková   spolu s 36 opozičnými poslancami predložila stanovisko, ktorým sa vláda zaväzuje podporiť sankčný mechanizmus Európskej…

15. 07. 2025 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov

Najnebezpečnejšie cesty na svete. Odvážil by si sa cez ne prejsť?

V nasledujúcom článku ti predstavíme najnebezpečnejšie cesty na svete. Na týchto cestách dochádza k veľkému množstvu dopravných nehôd, majú vysokú úmrtnosť a sú extrémne nebezpečné.…

15. 07. 2025 | 0 komentárov

.

Päť krajín EÚ sa postavilo proti novej obchodnej dohode s Ukrajinou

Päť krajín EÚ sa postavilo proti novej obchodnej dohode s Ukrajinou, informujú ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Jeep Compass: Nová verzia pre milovníkov off-roadu

15.07.2025 Redakcia Auto trendy . Americký výrobca oficiálne predstavil verziu určenú pre nadšencov off-roadu pre nový Jeep Compass. Aké zmeny…

15. 07. 2025 | 0 komentárov

Kto stratil zmysel pre realitu

Ako diplomat s ekonomickým vzdelaním nevychádzam z údivu ako mohli také dve medzinárodne uznávané entity ako je Európska únia a…

15. 07. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov

Szijjártó: Na Ukrajine prebieha lov na ľudí pred očami ich detí a Brusel mlčí

Minister označil situáciu za šokujúcu a dodal, že „medzinárodné politické spoločenstvo odvracia zrak práve vtedy, keď sa na Ukrajine odohrávajú…

15. 07. 2025 | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Včera 19:53

 Ukrajinský parlament v utorok odsúhlasil predĺženie stanného práva a mobilizácie o ďalších 90 dní, a to do 5. novembra tohto roka. Oznámil to v utorok ukrajinský poslanec Jaroslav Železniak a dodal, že rozhodnutie podporilo 320 poslancov, pričom jeden bol proti. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Včera 19:50

Trump zakázal Zelenskému útočiť na Moskvu. Prezident USA podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Zelenskyj by nemal mieriť na Moskvu a pokúšať sa útočiť na ruské hlavné mesto.

Trump tiež dodal, že v súčasnej vojne nie je na strane Ukrajiny ani Ruska. „Chcem len zastaviť zabíjanie,“ vyhlásil. Prezident USA povedal, že ak Rusko a Ukrajina nedospejú k dohode do 50 dní, bude to veľmi zlé.

Včera 19:20

Ministerstvo zahraničných vecí Saudskej Arábie: Kráľovstvo odsudzuje pokračovanie hrubých izraelských útokov na sýrske územie, zasahovanie do jej vnútorných záležitostí a destabilizáciu jej bezpečnosti a stability pri hrubom porušení medzinárodného práva, ako aj porušení dohody uzavretej medzi Sýriou a Izraelom v roku 1974.

Kráľovstvo opätovne vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo bratskú Sýrsku Arabskú republiku a podporilo ju v tejto fáze a postavilo sa proti týmto neustálym izraelským útokom a intervenciám v Sýrii.

Včera 19:18

Desaťtisíce Afgancov „presídľujú“ do Spojeného kráľovstva kvôli „úniku údajov“. Tajná operácia Spojeného kráľovstva „Rubyfic“ presídľuje 24 000 Afgancov, ktorí sú „ohrození únikom údajov ministerstva obrany“, a vystavuje 100 000 ľudí údajnému „riziku zo strany Talibanu“.

Včera 19:14

.

V kauze obstarávania sypačov a teplomerov v KSK bola podaná obžaloba

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal v utorok na Mestský súd Košice obžalobu na päť fyzických osôb a dve…

15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Prvá svetová vojna: Ako to vtedy vyzeralo v zákopoch?

Prvá svetová vojna: Ako to vtedy vyzeralo v zákopoch? Počas štyroch rokov prvej svetovej vojny sa vojaci trápili v zákopoch…

15. 07. 2025 | 0 komentárov

Trump síce Ukrajine nasľuboval. Ale realita je úplne iná

Podľa časopisu Military Watch sa masové dodávky systémov Patriot a rakiet na Ukrajinu „v dohľadnej budúcnosti neuskutočnia“

15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Bol Jeffrey Epstein agentom Mossadu?

USA, 15. Júla 2025 - \"Ak sa pozriete na spôsob, akým sa Deep State snažil zastaviť Trumpa a hnutie MAGA,…

15. 07. 2025 | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Bombic zostáva naďalej vo väzbe

Špecializovaný trestný súd v Pezinku na utorkovom neverejnom zasadnutí rozhodol, že Daniel Bombic, čeliaci obžalobe pre extrémistickú trestnú činnosť, zostáva…

15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Aktualizované 15. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

The European Conservative pozoruje kroky premiéra Fica

Slovenský premiér Robert Fico sa vyjadril, že jeho krajina je pripravená uzavrieť dohodu a schváliť 18. balík európskych sankcií proti…

15. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
15. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Peter Zajac-Vanka Ing.

Michal Durila

Milan Šupa

Ivan Štubňa

Peter Lipták

Miroslav Urban

.
.
.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov