Branislav Fábry: Tragédia letu MH17 a otvorené otázky vyšetrovania

Bratislava, 2. novembra 2016 (HSP/Foto: Facebook)

Dňa 28. septembra 2016 vystúpil Medzinárodný vyšetrovací tím (JIT) so správou, ktorá sa týka pádu malajzijského lietadla letu MH17 na východnej Ukrajine. Podľa očakávania negatívna bola najmä reakcia Ruska, jeho postoj sa však dal očakávať.

Na dôvody ruského postoja sa však treba pozrieť z nadhľadu a zamyslieť sa, ako by v budúcnosti mali podobné vyšetrovania vyzerať.

Jednostranný vyšetrovací tím

V médiách sa často zdôrazňuje, že na vyšetrenie tragédie lietadla MH17 bol zriadený medzinárodný vyšetrovací tím. Problém jeho „medzinárodnosti“ však spočíval v tom, že na jeho práci sa zúčastnili vyšetrovatelia zo selektívne určených štátov. Výber zúčastnených krajín bol až príliš jednostranný a prozápadný – zúčastnilo sa Holandsko, z ktorého pochádzalo najviac obetí, ale tiež ďalšie štyri štáty: Belgicko, Austrália, Ukrajina a Malajzia.

Holanďania pri celom vyšetrovaní zohrávali vedúcu úlohu a v zásade rozhodovali aj o tom, koho do vyšetrovania priberú. Pokiaľ ide o zloženie JIT, tak najviac asi prekvapuje účasť Ukrajiny a súčasne neúčasť ľudových republík či Ruska. Od začiatku bolo pritom jasné, že sa objaví spor o tom, či lietadlo zostrelili Ukrajinci alebo bojovníci ľudových republík. V takejto situácii bola voľba jedného z hlavných podozrivých do vyšetrovacej komisie prinajmenšom neseriózna. Keby tam pribrali aj predstaviteľov ľudových republík alebo Ruska, dalo by sa to chápať ako určitá snaha o vyváženosť. Keďže sa však do vyšetrovania zapojil iba jeden z podozrivých subjektov a ostatní zostali mimo, museli o objektívnosti celého vyšetrovania vzniknúť pochybnosti.

Zvláštny bol aj výber Belgicka ako člena JIT. Išlo síce o jednu z krajín, odkiaľ pochádzali obete letu MH17, nepatrilo však medzi krajiny s najvyšším počtom mŕtvych. Holandsko, Malajzia a Austrália vykazovali najviac obetí, za nimi so štvrtým najvyšším počtom však nasledovala Indonézia (12 mŕtvych), nie Belgicko (4 mŕtvi). Napriek tomu však bolo ako člen JIT vybraté Belgicko a nie Indonézia. Tento krok zo strany Holandska bol problematický i preto, lebo Holandsko a Belgicko koordinujú svoju zahraničnú politiku vo viacerých oblastiach. Naopak, vzťahy Holandska a Indonézie sú komplikované už kvôli koloniálnej minulosti. Aj v roku 2015 existovalo viacero nevyriešených otázok medzi oboma štátmi a kvôli problému trestu smrti pre občana Holandska nastala i pomerne tvrdá diplomatická roztržka. Dá sa očakávať, že Indonézia, ktorá proti Rusku sankcie za MH17 nevyhlásila, by pri vyšetrovaní postupovala opatrnejšie než Belgicko.

Pomerne zaujímavý bol postoj JIT voči Malajzii. Keďže išlo o malajzijské lietadlo a po Holandsku mala Malajzia druhý najvyšší počet obetí, tak Malajzia do JIT jednoznačne patrila. Napriek tomu sa však značná časť vyšetrovania odohrávala bez účasti malajzijských vyšetrovateľov. Ostatné štyri krajiny sa rozhodli ešte na konci roku 2014 Malajziu dočasne vylúčiť a až po tvrdých vyjadreniach a ústupkoch Malajziu znovu pribrali v neskoršej fáze vyšetrovania. Je to neuveriteľné, lebo lietadlo bolo malajzijské a podľa toho malo byť i vyšetrovanie malajzijské. Za zmienku stojí i fakt, že Malajzia voči Rusku dodnes  sankcie kvôli letu MH17 nezaviedla.

Problém bol aj s nezávislosťou vyšetrovania. Vyšetrovatelia síce o sebe tvrdili, že sú „nezávislí“, ale to bola iba oficiálna formulácia. Boli totiž nominovaní svojimi politickými predstaviteľmi a tí už pred zriadením vyšetrovacieho tímu učinili závažné kroky. Austrália, Belgicko i Holandsko zaviedli proti Rusku sankcie tesne po tragédii MH17. Postoj ukrajinských vyšetrovateľov bol ešte jasnejší a nezávislosť ani nepredstierali. Vlády všetkých uvedených krajín mali o vinníkovi jasno už pri zavádzaní sankcií a určite nemali záujem, aby sa niekedy neskôr dokázalo, že zavedenie sankcií voči Rusku bolo z ich strany nespravodlivé.

Právna zodpovednosť Ukrajiny

Pri uvedenom jednostrannom zložení JIT neprekvapuje, že sa objavilo obvinenie Ruska. Mnohým západným politikom to bolo „jasné“ hneď od začiatku a preto ešte v júli 2016 schválili sankcie proti Rusku. Naopak, o zodpovednosti Ukrajiny za pád lietadla podozrivo mlčali tak západní politici, ako aj západné médiá. Ukrajinská vina je pritom nado všetku pochybnosť.

Podľa medzinárodného práva je štátne územie trojrozmerné a súčasťou štátu je aj vzdušný priestor. Zo suverenity nad týmto vzdušným priestorom štátu vyplývajú práva i povinnosti. Na jednej strane, musia letecké spoločnosti, ktoré lietajú nad územím určitého štátu, platiť poplatky za prelet. Tieto poplatky tvoria zaujímavý príjem pre každý štát, pretože na ich získanie štátne orgány nemusia vynaložiť až tak veľa úsilia. Najdôležitejšou úlohou štátu je garantovať bezpečný prelet cudzieho lietadla nad svojim územím. Poplatky za prelet cez oblasť Donbasu pritom smerujú pre štátnu firmu Ukraeroruch do Kyjeva a obvykle ide o sumu až do 200 miliónov dolárov ročne.

Keďže tieto poplatky dostáva Ukrajina a nie ľudové republiky, majú práve ukrajinské orgány voči cudzím lietadlám povinnosť garantovať im bezpečný prelet. Je pochopiteľné, že nie vždy možno bezpečný prelet cudzieho lietadla garantovať, najmä keď na štátnom území prebieha ozbrojený konflikt. Práve vtedy musí štát rozhodnúť, či cudziemu lietadlu vstup do bojovej zóny povolí alebo nie. Štát má tiež povinnosť cudzie lietadlo na nebezpečenstvo tragédie upozorniť. Ak by pritom Ukrajina poskytla lietadlu primerané varovanie, pilot by určite zvolil inú trasu preletu cez Ukrajinu.

Paradoxne, na území bojov v roku 2014 Ukrajina zakázala prelety lietadlám až do výšky 30 000 stôp, teda asi 10 km. Pri tragédii lietadla MH17 si ale Ukrajina nesplnila svoju povinnosť voči lietadlám lietajúcim vyššie a prinajmenšom ľahkovážne vpustila malajzijské lietadlo do oblasti ozbrojeného konfliktu. Ukrajina pritom ešte aj v júli 2017 umožnila cez zónu konfliktu prelet niektorým lietadlám. Tým si síce od nich zabezpečila príjmy za prelet, avšak tiež zvýšila riziko tragédie. Práve za porušenie uvedených povinností žalovali Ukrajinu príbuzní obetí letu MH17.

Medzinárodný trestný tribunál pre MH17 ?

Jedným z hlavných argumentov, ktoré proti Rusku pri probléme MH17 vznášali médiá, bol fakt, že Rusko v roku 2015 vetovalo v Bezpečnostnej rade OSN zriadenie medzinárodného trestného tribunálu pre prípad malajzijského lietadla letu MH17.Lenže dôvody pre ruské veto sa už v médiách nespomínajú. Ešte v decembri 2014 totiž Rusko a ďalšie krajiny (napr. Malajzia) navrhovali, aby vyšetrovanie viedla OSN a práve Holanďania to vtedy odmietli. Keď ale Holanďania odmietali odovzdať vyšetrovanie orgánom OSN, prečo by mali Rusi súhlasiť so zriadením trestného tribunálu OSN v tej istej veci? Rusi mali podozrenie, že by išlo o súdne konanie na základe toho, čo z dôkazov pri vyšetrovaní Holanďania odovzdajú alebo neodovzdajú trestnému tribunálu OSN.

Nielen ruská otázka tiež znela, prečo treba samostatný súdny tribunál pre prípad MH17, keď v iných obdobných prípadoch sa takto nepostupovalo. Vo vojne na Ukrajine prišlo k mnohým zločinom a niet dôvodu, aby sa v OSN spomedzi všetkých zločinov riešil iba prípad MH17. Ľudové republiky napr. žiadali, aby sa vytvoril medzinárodný trestný tribunál na vyšetrenie vojnových zločinov počas ukrajinskej Antiteroristickej operácie (ATO) v Donbase. Ak teda treba zriadiť kvôli Ukrajine nejaký trestný tribunál, tak taký, ktorý by sa zaoberal všetkými zločinmi, od Majdanu cez Odesu až po MH17.

Komplexný trestný tribunál pre pomajdanovskú Ukrajinu však Kyjevu a jeho spojencom nevyhovuje. Ukrajina totiž stále neratifikovala Rímsky štatút a neuznáva pôsobnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC). Preto nemožno očakávať, že by prijala špeciálny medzinárodný trestný tribunál len pre seba. Otázkou je aj to, či vôbec treba špeciálny trestný tribunál OSN pre Ukrajinu, keď sa podobný orgán nezriaďoval ani v prípade Líbye, v Iraku či Jemenu. Zriaďovanie špecializovaného tribunálu ku každému vojnovému zločinu by rýchlo presiahlo možnosti OSN. Mimochodom, stále existujú možnosti, ako využiť medzinárodné právo. Ak nesie na tragédii MH17 nejakým spôsobom vinu Rusko, je možné ho zažalovať na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ). Holandsko alebo Malajzia to na základe existujúceho práva môžu urobiť a tento súd má právomoc Rusko odsúdiť.

Na Západe si to mnohí síce neuvedomujú, ale práve terajšie jednostranné postupy a nevyvážené zloženia orgánov s rozhodovacími právomocami, od výsledkov vyšetrovania letu MH17 až po rôzne športové komisie, spochybňujú dôveryhodnosť rozhodovacích orgánov v medzinárodných vzťahoch vôbec. Preto je potrebné nájsť nový modus vivendi Západu a zvyšku sveta aj v oblasti formovania rôznych komisií a orgánov s rôznymi kompetenciami.

Branislav Fábry

(Komentár v skrátenej verzii vyšiel v Literárnom týždenníku 35 – 36/2016)