Banja Luka 14. júna (TASR) – Traja cisterciánski mnísi bojujú za zachovanie tradície kláštornej výroby syra v Bosne, na ktorú sa recept odovzdával ústnym podaním vyše 130 rokov.
Svetložltý syr Trapista, ktorí vyrábajú v kláštore Marija Zvijezda neďaleko mesta Banja Luka, kedysi zdobil stoly korunovaných hláv vo Viedni a v Belehrade, prežil dve svetové vojny, zákaz verejného predaja počas komunistického režimu i rozpad Juhoslávie.
V roku 1996 však zomrel posledný mních z kláštora, otec Mohor, ktorý recept poznal.
"Nikdy neexistovala jeho písomná podoba," citovala agentúra Associated Press terajšieho otca kláštora Tomislava, ktorý odišiel do Francúzska, aby sa od tamojších mníchov naučil znova techniku výroby syra. "Existuje iba v hlavách mníchov a učíme sa ju názorne," dodal.
V týchto dňoch sa syr Trapista objavil v obchodoch v Bosne po prvýkrát od zákazu jeho predaja komunistickým režimom, ktorý po druhej svetovej vojne prenasledoval cirkevné inštitúcie. Za vlády komunistov mohli mnísi vyrábať syr iba pre potrebu svojho kláštora a pre dedinčanov, ktorí im dodávali mlieko.
Otec Tomislav a dvaja ďalší mnísi zostali sami v kláštore, ktorý patril v predvečer prvej svetovej vojny s 265 mníchmi k najväčším cisterciánskym kláštorom na svete.
Katolícka charita Caritas chcela poskytnúť prácu zvyšným katolíkom, ktorí zostali v oblasti po vojne na Balkáne. S jej pomocou cisterciánski mnísi otvorili v roku 2008 mliekareň, ktorá v súčasnosti vyrába 24 ton syra ročne. Syr Trapista – za 12 eur za kilogram – si rýchlo našiel odberateľov v celej Bosne i v susednom Chorvátsku, dodala Associated Press.