Oživenie jednotného trhu alebo mocenská hra?

V stredu 21. mája Európska komisia predstavila novú stratégiu zameranú na oživenie jednotného trhu, ktorý je jedným z pilierov európskeho projektu. Na tému upozornil Javier Villamor v článku pre The European Conservative.

Tentoraz sa EK zameriava na sektor služieb, najmä v oblastiach s vysokým hospodárskym vplyvom, ako je stavebníctvo, poštové služby a telekomunikácie.

Hlavným cieľom je odstrániť vnútorné prekážky, ktoré podľa Medzinárodného menového fondu (MMF, ang. IMF) predstavujú ekonomickú záťaž porovnateľnú s clami v rozmedzí od 50 % do 110 % a bránia mnohým spoločnostiam vo výkone ich činnosti v rámci spoločného priestoru.

Tento údaj bol publikovaný v správe z decembra 2024. Teraz ho Európska komisia prezentuje ako svoj nápad. Stéphane Séjourné, podpredseda Komisie pre priemysel, vysvetlil novinárom, že cieľom stratégie  je posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v čoraz neistejšom medzinárodnom kontexte.

„Vnútorný trh je jediné, čo môžeme kontrolovať,“ zdôraznil s narážkou na ťažkosti pri dosahovaní obchodných dohôd s veľmocami ako Spojené štáty alebo strategickými partnermi v Ázii.

Koncept podobný USA

Stratégia, ktorá má byť vypracovaná v rokoch 2025 a 2026, má za cieľ posilniť spoločný hospodársky priestor a urobiť z neho stabilnú oporu pre európske podniky.

Komisia napríklad navrhuje  zjednodušiť reguláciu malých a stredných podnikov, digitalizovať informácie o produktoch a ich označovanie, uľahčiť uznávanie odborných kvalifikácií v členských štátoch a urýchliť vytvorenie spoločných noriem pre tovary obchodované v celej EÚ.

Plánuje tiež vytvorenie novej kategórie „malých“ stredných podnikov s 250 až 750 zamestnancami. Tieto firmy by mali využívať rovnaké regulačné výnimky ako malé a stredné podniky, čím by mohli ušetriť až 400 miliónov eur ročne na regulačných nákladoch.

V oblasti poštových služieb Brusel zavedie „Zákon o doručovaní“(Delivery Act), ktorým sa zosúladia vnútroštátne predpisy.

V stavebnom sektore sa plánuje „Zákon o stavebníctve“ (Construction Act), ktorého cieľom je modernizovať odvetvie a uľahčiť prístup k cenovo dostupnému bývaniu, čo je v mnohých európskych hlavných mestách problémom.

Pokiaľ ide o telekomunikácie, hoci zatiaľ neexistujú žiadne konkrétne legislatívne opatrenia, Komisia sa zaviazala znížiť fragmentáciu vnútroštátnych trhov. To by podporilo vznik veľkých celoeurópskych operátorov schopných viesť investície do inovácií, ako je zavádzanie 6G sietí – čo je oblasť, v ktorej v súčasnosti dominuje Čína.

Komisia si dokonca vyhradzuje právo priamo zasiahnuť do tvorby technických noriem, ak sa odvetvie nedokáže dohodnúť. Ide o súčasný problém výrobkov ako sú batérie, tepelné čerpadlá alebo zdravotnícke zariadenia – kde výrobcovia už roky čakajú na štandardné pravidlá.

Hoci veľká časť podnikateľského sektora túto iniciatívu privítala, medzi tými, ktorí pozorne sledujú celkový smer európskej integrácie, táto stratégia vyvoláva obavy.

Na prvý pohľad sa zdá, že ide len o uľahčenie života podnikom. V skutočnosti však tieto opatrenia môžu byť súčasťou širšieho procesu: prostredníctvom technických a ekonomických opatrení sa Únia posúva smerom k myšlienke „Spojených štátov európskych“, ktorá sa objavuje už od založenia EÚ a teraz sa zdá byť na dosah.

Prečítajte si tiež:

• Prípad matky z Británie: Dystopický režim Labouristickej strany
• Harvard bez zahraničných študentov?