Matovičova a Hegerova éra (2020 – 2023): obdobie hrôzovlády

Po nástupe Igora Matoviča k moci v marci 2020 sa rozbehol rad trestných stíhaní voči funkcionárom z éry vlád Smeru-SD. Desiatky bývalých vysokopostavených policajtov, sudcov, prokurátorov i podnikateľov skončili vo vyšetrovacej väzbe. Cieľom operácií NAKA a ÚŠP, často medializovaných ako „Očistec“, „Judáš“ či „Božie mlyny“, bolo podľa vtedajšej vlády rozkrytie organizovaného zločinu v štátnych štruktúrach.

Kritici tohto obdobia (nielen súčasní vládni politici) hovoria o systematickom zneužívaní kolúznej väzby. Predovšetkým na psychický nátlak, aby obvinení spolupracovali s vyšetrovaním a usvedčovali osoby vyššie v hierarchii. Symbolickým sa stal prípad generála Milana Lučanského, ktorý vo väzbe zomrel za dodnes nevyjasnených okolností. V očiach mnohých sa stal mučeníkom zneužívania represívnych zložiek.

Známe bolo aj tzv. Remišovej „pexeso“, vizualizácia korupčných prepojení z éry Smeru, ktorú mnohí vnímali ako mediálny nástroj na budovanie dojmu systémovej viny bez súdu. Prepojenie vyšetrovateľov tzv. „čurillovcov“, Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu sa stalo témou aj v kontexte podozrení zo selektívneho prístupu k spravodlivosti.

Z Európskej komisie pritom nezaznievali vážnejšie výhrady. Brusel túto snahu vnímal ako očistný proces, nie ako porušovanie právneho štátu. Porušovania zákona, porušenie práva na zákonný proces, na ktoré poukázal aj ústavný súd prechádzal mlčaním.

Ódorova úradnícka vláda (2023): Tichý správca s výbušnou aférou SIS

Úradnícka progresívna vláda premiéra Ľudovíta Ódora pôsobila v politicky napätej atmosfére ako dočasný správca krajiny, pričom sa vo všeobecnosti vyhýbala zásahom do živých káuz a odmietala politizáciu justičného systému. Väčšina verejných trestnoprávnych aktivít bola utlmená, čo však neznamená, že k žiadnym dramatickým udalostiam nedošlo.

Významnou výnimkou sa stala kauza „Rozuzlenie“, v rámci ktorej tesne pred voľbami vyšetrovateľ NAKA obvinil viaceré osoby vrátane vysokopostavených príslušníkov SIS a blízkych okruhov predchádzajúcej vlády zo snahy diskreditovať a mariť vyšetrovania, vrátane vyšetrovaní vedených tzv. čurillovcovcami. Obvinenia sa týkali údajnej spravodajskej vojny a pokusu „prevrátiť“ vyšetrovanie organizovaného zločinu v polícii.

Táto kauza vzbudila mimoriadny rozruch, pretože zasiahla samotné jadro bezpečnostných zložiek štátu a polarizovala verejnosť aj politickú scénu. Zatiaľ čo jedni tvrdili, že ide o legitímne rozkrytie manipulácií a spravodajskej hry vo vnútri štátu, iní to vnímali ako pokračovanie „vojny policajtov“ s cieľom neutralizovať svedectvá proti Smeru-SD a blízkym oligarchom.

Ódorova vláda si udržiavala odstup, no práve v tomto období vyplávali na povrch vážne podozrenia o zneužívaní spravodajských a bezpečnostných štruktúr, ktoré zreteľne ukázali, že „technokratický pokoj“ bol iba zdanlivý. Aj preto sa dá povedať, že zatiaľ čo politická opozícia nebola priamo kriminalizovaná, v pozadí prebiehal ostrý boj o ovládnutie a dôveryhodnosť štátnych inštitúcií.

Zrušenie ÚŠP: Plnenie sľubu alebo zásah do právneho štátu? (súčasná vláda)

Po nástupe vlády Roberta Fica v roku 2023 sa jedným z prvých a najvýraznejších krokov stala legislatívna likvidácia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Tento krok, hoci kritizovaný doma aj v zahraničí, vládna koalícia vnímala ako plnenie kľúčového predvolebného sľubu: ukončiť existenciu inštitúcie, ktorú označovali za „spolitizovanú, účelovú a selektívne konajúcu“.

Koalícia argumentovala, že nestačí „povymieňať osoby“, ale že je potrebná systémová zmena, pretože podľa ich názoru ÚŠP prestala plniť úlohu nestranného orgánu v trestnom konaní. Predstavitelia Smeru-SD, Hlasu-SD aj SNS opakovane tvrdili, že špeciálna prokuratúra pod vedením Daniela Lipšica stratila dôveru značnej časti verejnosti a že „spravodlivosť nemôže byť v rukách politického aktivistu“.

Premiér Fico vo svojich vyjadreniach hovoril o potrebe „depolitizácie prokuratúry“ a „návrate právneho štátu do normálu“, pričom viacerí koaliční predstavitelia označili ÚŠP za nástroj politického boja, ktorý mal za úlohu kriminalizovať opozíciu počas vlád Matoviča a Hegera.

Zrušením ÚŠP sa agenda vážnych korupčných a organizovaných trestných činov presunula späť na krajské a generálne prokuratúry. Koalícia tvrdila, že týmto krokom sa zabezpečí rovnomernejšia kontrola a odpolitizované vyšetrovanie, zatiaľ čo kritici upozorňovali na hrozbu selektívneho zastavovania citlivých prípadov.

V tejto veci zazneli aj varovania z Európskej komisie a Rady Európy, ktoré zrušenie ÚŠP vnímali ako ohrozenie inštitucionálnej nezávislosti a nástroja boja proti korupcii.

Revanšizmus – alebo len dôsledok minulých zneužití?

Kritici dnešných zásahov do zložiek trestného práva z radov opozície, politických mimovládok a im naklonených médií hovoria o „revanšizme“, teda o cielenej pomste súčasnej moci za stíhanie jej predstaviteľov v minulosti. No realita je zložitejšia. Robert Fico čelil pokusu o väzobné stíhanie. Unikol mu len o jediný hlas v parlamente. Robert Kaliňák zatknutý bol. Obaja boli obvinení pre „založenie a podporovanie zločineckej skupiny“, a to za to, že z verejných zdrojov poukazovali na daňové podvody Andreja Kisku, ktoré už medzičasom právoplatne potvrdili aj súdy.

Pripomeňme, že Kiskova firma KTAG bola odsúdená za nezákonné účtovanie výdavkov na prezidentskú kampaň ako firemných nákladov. Napriek tomu sa vo verejnom priestore, osobitne medzi „nezávislými“ médiami a tzv. protikorupčnými aktivistami, tejto kauze venovalo minimum pozornosti. Opoziční politici, ktorí dnes hovoria o „deštrukcii právneho štátu“, vtedy mlčali.

Z pohľadu verejnosti tak dnešné kroky novej vlády môžu vyzerať ako obnovenie rovnováhy, nie ako odveta. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že terajšia vláda si jednoducho uplatňuje rovnaké právo na zmenu priorít, aké si nárokovali jej predchodcovia, len bez mediálneho konsenzu.

Od prepadoviek s médiami po ticho vyšetrovacích tímov: Kontrast dvoch prístupov

Jedným z najvýraznejších rozdielov medzi bývalými vládami (2020–2023) a súčasným kabinetom je intenzita, teatrálnosť a mediálny rámec, v ktorom prebiehali kroky orgánov činných v trestnom konaní (OČTK).

Za vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera sa trestné konania voči predstaviteľom opozície nielenže zintenzívnili, ale často nadobúdali formu verejného divadla: zásahy s kamerami médií, „náhodné“ úniky z výsluchov, pravidelné informovanie verejnosti o priebehu vyšetrovaní, a morálna podpora zo strany vlády, politických mimovládok aj médií hlavného prúdu. OČTK konali s vedomím, že „konajú vo verejnom záujme“, čo však viedlo aj k obavám zo zneužitia moci a porušenia princípov spravodlivosti.

Dnes, naopak, pôsobí OČTK ako neviditeľný aparát. Aj keď minister vnútra Matúš Šutaj Eštok deklaroval zriadenie špecializovaných vyšetrovacích tímov na preverenie porušení zákona počas pandémie, trestných oznámení MO SR spojených s odzbrojovaním Slovenska Jaroslavom Naďom a ďalších káuz, verejnosť už mesiace nepočuje o výsledkoch. Dokonca aj obvinenie voči bývalému ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi bolo zrušené z formálno-právnych dôvodov, čo signalizuje nepripravenosť alebo slabú právnu kvalitu práce vyšetrovateľov.

Zatiaľ čo vláda Roberta Fica sa dištancuje od priameho zasahovania do činnosti polície a prokuratúry, mnohí jej voliči, ale aj nestranícka verejnosť očakávajú, že zločiny bývalých vlád budú vyšetrené s rovnakou razanciou, aká sa uplatňovala voči nim. Pomalosť, ticho a formálne pochybenia preto vytvárajú dojem beztrestnosti alebo alibizmu, čo podkopáva dôveru verejnosti. A to nielen v politickú, ale aj v právnu rovinu štátu.

Remišová, Grendel a Jakab: Vládna moc kriminalizuje opozíciu a šetrí na chorých

Tlačový briefing poslancov Veroniky Remišovej, Gábora Grendela a Júliusa Jakaba pred ministerstvom vnútra sa niesol v ostro kritickom duchu voči súčasnej vládnej koalícii. Podľa ich slov sa Slovensko pod vedením Roberta Fica a jeho partnerov nachádza v stave upadajúcej demokracie, v ktorej sa polícia zneužíva na účelové stíhanie opozície, zatiaľ čo reálne zlyhania vlády ostávajú nepovšimnuté.

Remišová: Volajú ma na výsluch, lebo som informovala o porušení zákona

Veronika Remišová uviedla, že bola predvolaná na výsluch na Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), elitný policajný útvar, ktorý by mal riešiť mafiu, veľké podvody či organizovaný zločin. Namiesto toho však má vypovedať ako podozrivá zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, pretože informovala verejnosť, že Robert Kaliňák v majetkovom priznaní nezverejnil svoju vilu v Chorvátsku.

„Považujem za nehoráznosť, že takýto prípad rieši ÚBOK, ktorý má odhaľovať najťažšie zločiny, nie opozičnú poslankyňu za to, že upozornila na porušenie zákona,“ povedala Remišová. Zároveň pripomenula, že Kaliňák jej nielenže hrozí trestom, ale zároveň jej chce v parlamente odobrať 12 platov.

Remišová upozornila, že kým predstavitelia vlády otvorene priznávajú porušenie zákona, ako Kaliňák vo veci nepriznaného majetku, polícia rieši tých, ktorí na to upozornia. Celý proces označila za snahu o politickú pomstu a zároveň deklarovala, že informovala aj monitorovaciu misiu GRECO Rady Európy, ktorá práve ukončuje návštevu Slovenska.

Grendel: Je to déjà vu z čias predchádzajúcich vlád Roberta Fica

Gábor Grendel nadviazal tvrdením, že dôvodom týchto zásahov je pokles preferencií vládnych strán a nárast podpory opozície. Zopakoval, že Robert Kaliňák sa sám priznal k porušeniu zákona, keď povedal, že by opäť zatajil vilu v Chorvátsku. Podľa Grendela je neprijateľné, aby polícia trestne stíhala nie tých, ktorí zákon porušujú, ale tých, ktorí to odhalia. Akoby zabudol, že presne to isté sa stalo Róbertovi Ficovi keď odhalil Kiskové daňové podvody.

“Celé minulé volebné obdobie súčasní vládni politici o nás hovorili, akí sme zločinci, ako porušujeme zákony a teda Ako s nami zatočia. A aký je výsledok? Výsledok je, že sú predvolávaní na výsluch Igor Matovič za to, čo povedal Robertovi Ficovi, ako opozičný politik na predsedu vlády. Veronika Remišová opozičná poslankyňa z výboru, ktorá poukázala na to, že Robert Kaliňák nepriznal svoj majetok tak, ako mu to káže zákon. To je celé na čo sa táto vládna koalícia zmohla,“  poukázal na nemohúcnosť vládnej koalície pri aj ich voličmi očakávanom vyšetrovaní porušovania zákonov bývalou garnitúrou Grendel.

Jakab: Vláda posiela chorých na smrť, šetrí na liekoch a míňa na luxus

Poslanec Július Jakab posunul kritiku vlády ďalej, keď poukázal na novú vyhlášku ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej sa majú obmedziť lieky pre pacientov s vážnymi ochoreniami, vrátane rakoviny. Upozornil, že kým vláda míňa desiatky miliónov na poradenské zmluvy s firmami bez reálnych kapacít, bežní ľudia budú musieť bojovať o život bez potrebných liekov.

„Máme dvojnásobný rozpočet oproti roku 2020 a žiadnu pandémiu. A oni idú šetriť na liekoch pre chorých. Pacienti, ktorí by v Česku alebo Poľsku prežili, majú na Slovensku zomrieť,“ vyhlásil Jakab. Dodal, že štát podľa návrhu vyhlášky oficiálne deklaruje „pozitívny dopad na verejné financie“, teda šetrenie na chorých, pričom vyhláška má nadobudnúť účinnosť práve 1. júna – na Medzinárodný deň detí.

Remišová: Spravodlivosť nie je o intenzite, ale o vine

Na novinársku otázku našej redakcie, či nie je pokrytecké hovoriť o kriminalizácii opozície, keď za vlád Matoviča a Hegera boli ľudia vo väzbe a vzniklo známe „pexeso“, Remišová odpovedala: „Nejde o intenzitu, ale o to, čo je a čo nie je trestný čin. Informovanie o porušení zákona trestným činom nie je. Vynášanie údajov z policajných databáz, ktoré pomohli vražde novinára, trestným činom je.“

Jakab pripomenul, že za vlád Matoviča a Hegera bolo právoplatne odsúdených vyše 40 ľudí, pričom mnohí z nich usvedčovali samých seba a navzájom sa obviňovali. „Súčasná koalícia sa bála, že skončí vo väzení. Preto urobili všetko pre návrat k moci, vrátane zneužitia pandémie a vojny,“ uzavrel.

Celý briefing vrátane odpovedí na novinárske otázky si môžete pozrieť tu:

Kriminalizácia opozície, či už skutočná, predstieraná alebo účelová, sa na Slovensku stáva chronickým javom, ktorý v rôznych podobách sprevádza každú politickú garnitúru. Raz je obeťou Smer, inokedy Matovič, Remišová či Budaj. Namiesto vyvodzovania zodpovednosti za preukázané činy sa politika čoraz viac mení na boj o to, kto si podrobí políciu a prokuratúru skôr a presvedčivejšie.

V krajine, kde môže vysoký predstaviteľ politického subjektu skončiť v kolúznej väzbe len za to, že poukáže na trestnú činnosť niekoho iného, asi niečo v poriadku nie je. A ak je pravdou, že v tejto krajine  pacienti s rakovinou môžu zomierať, aby sa šetrilo „na výdavkoch štátu“, už nejde len o právny štát…Tu už končí všetká sranda.