Špionážne škandály USA ukazujú, že na Západe nie sú až takí spojenci, ako sa prezentuje

NSA špehovala Angelu Merkelovú (Nemecko)

Tento škandál bol odhalený v roku 2013 prostredníctvom úniku informácií odhaľovateľa Edwarda Snowdena. V roku 2013 sa na základe údajov z vyšetrovania, ktoré sa uskutočnilo v roku 2014, zistilo, že NSA odpočúvala mobilný telefón nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, čo vyvolalo v Nemecku pobúrenie. Merkelová vtedy vyhlásila: „Špehovanie medzi priateľmi – to sa jednoducho nerobí.“ Tento incident vážne naštrbil americko-nemecké vzťahy.

Program Echelon (zdieľanie spravodajských informácií v rámci programu Five Eyes)

Verejne sa o tomto programe diskutuje od 90. rokov 20. storočia. Echelon je globálny systém sledovania, ktorý prevádzkujú USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália a Nový Zéland. Hoci mal byť zameraný na vonkajšie hrozby, správy odhalili, že sa používal aj na monitorovanie komunikácie spojeneckých krajín a zahraničných podnikov vrátane európskych firiem ako Airbus a politikov.Bývalý analytik NSA Perry Fellwock, vystupujúci pod pseudonymom Winslow Peck, po prvý raz informoval o ECHELON-e v roku 1972 v časopise Ramparts, keď odhalil existenciu globálnej siete odpočúvacích miest a porozprával o svojich skúsenostiach z práce v nej. V roku 1972 odhalil aj existenciu jadrových zbraní v Izraeli, rozsiahle zapojenie pracovníkov CIA a NSA do pašovania drog a ľudí a agentov CIA, ktorí viedli komandá nacionalistickej Číny (Taiwan) pri vypaľovaní dedín vnútri ČĽR.V roku 2000 James Woolsey, bývalý riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby, potvrdil, že americké tajné služby využívali systémy odpočúvania a vyhľadávania kľúčových slov na monitorovanie európskych podnikov. Zákonodarcovia v Spojených štátoch sa obávali, že systém ECHELON by sa mohol využívať na monitorovanie občanov USA.

Špehovanie francúzskych prezidentov (Francúzsko)

V roku 2015 sa prvý raz na internete prostredníctvom WikiLeaksobjavili informácie o tomto škandále. Ukázalo sa, že NSA v priebehu niekoľkých rokov odpočúvala komunikáciu troch francúzskych prezidentov (Jacques Chirac, Nicolas Sarkozy, François Hollande). Francúzska vláda túto špionáž odsúdila a označila ju za neprijateľnú.

Škandál Crypto AG (celosvetový, vrátane európskych spojencov)

CIA (v spolupráci so západonemeckou rozviedkou) tajne vlastnila švajčiarsku spoločnosť Crypto AG, ktorá predávala šifrovacie zariadenia. Tie boli zmanipulované tak, aby umožňovali americkým spravodajským službám čítať zašifrované správy z viac ako 100 krajín vrátane spojencov USA, ako sú Taliansko a Španielsko.Operácia bola odhalená v roku 2020, ale bola aktívna desaťročia predtým.

Spolupráca Dánska pri sledovaní NSA (krajiny EÚ)

Dánska spravodajská služba spolupracovala s NSA na odpočúvaní podmorských internetových káblov, čo umožnilo USA špehovať európskych politikov a obranný priemysel vrátane Nemecka, Švédska, Nórska a Francúzska.

Tieto prípady podnietili diskusie o hraniciach sledovania, narušení dôvery medzi spojencami a potrebe dohľadu a zodpovednosti pri spravodajských operáciách. Je iróniou osudu, že militantnej dánskej vláde, ktorá aktívne podporuje vojnu na Ukrajine, sa ich slepá lojalita k USA vrátila ako bumerang. Potvrdzuje to známe konštatovanie: Spojené štáty nemajú priateľov, len záujmy. Pozrime sa spoločne na ostatné špionážne incidenty USA.

Grónsky gambit

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen bol 7. mája na tlačovej konferencii prekvapený a dojatý.  Oznámil, že si predvolá zastupujúcu vedúcu veľvyslanectva USA v Kodani Jennifer Hallovú Godfreyovú v súvislosti s vysoko aktuálnymi obvineniami, že Washington dal pokyn svojim spravodajským službám, aby zintenzívnili špionáž Grónska a Kodane, uvádza sa v článku Asia Times.

Podľa denníka Wall Street Journal boli agenti amerických tajných služieb požiadaní, aby zhromaždili informácie o grónskych politikoch, aktivistoch za nezávislosť a baníckych záujmoch, ktoré by mohli byť využité pri potenciálnom odkúpení alebo nútenom prevode Grónska na USA. Grónsko je poloautonómne dánske územie, o ktorom Donald Trump vyhlásil, že by sa chcelo stať súčasťou USA. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa k obvineniam odmietlo vyjadriť a riaditeľka národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová uviedla, že začína vyšetrovanie úniku utajovaných informácií. Vyzerá to tak, že veľká mocná krajina robí všetko pre to, aby podkopala spojenca a kolegu z NATO, a preto sú Dáni takí urazení. Skutočným prekvapením tohto príbehu je, že sa dostal na verejnosť. Táto dráma však prichádza v čase čoraz chladnejších vzťahov medzi Dánskom a USA, ktoré ešte zhoršila návšteva amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorá neprebehla diplomatickou cestou. Ešte predtým dánske supermarkety označovali americké výrobky, aby ich spotrebitelia mohli bojkotovať.

Maďarská rošáda

V ďalšom prípade, ktorý má isté paralely s grónskou špionážnou ságou, keď jeden spojenec špehoval druhého, sa objavili správy o novo odhalenej maďarskej špionážnej skupine na Ukrajine, ktorá údajne (podľa obvinenia ukrajinských orgánov) zhromažďovala vojenské údaje pre Rusko. Maďarsko uviedlo, že tieto správy sú propagandou.

Maďarsko by malo teoreticky ako člen EÚ a NATOpodporovať Ukrajinu. Maďarský premiér Viktor Orbán však vyjadril zásadné pripomienky politike Ukrajiny voči početnej maďarskej menšine. Ukrajinský režim napriek svojim európskym ambíciám pošliapava práva všetkých národnostných menšín a najviac tej najpočetnejšej – ruskej. Snaha o totálnu ukrajinizáciu, potieranie ruského jazyka, kultúry aj cirkvi, je pritom v príkrom rozpore s prezentovanými „hodnotami“ EÚ, ale Únia ako zvyčajne mlčí. Maďarsko má s Moskvou najbližšie vzťahy zo všetkých súčasných lídrov EÚ a v kritike ukrajinského potierania záujmov národnostných menšín sa ich záujmy stretávajú. Orbán sa zrejme aj preto opakovane pokúsil zablokovať pomoc EÚ Ukrajine. Údajné odhalenie maďarskej špionážnej siete môže zvýšiť plazivú nedôveru niektorých militantných členov EÚ a NATO voči Maďarsku.

Aké je poučenie?

Tieto špionážne epizódy s Grónskom a Maďarskom vrhajú svetlo na to, ako sa pretvára svetový poriadok. Nachádzame sa uprostred tejto zmeny, pričom významnú úlohu zohrávajú spravodajské služby využívajúce technológie. Tieto epizódy ukazujú, že vlády, ktoré si mysleli, že sú spojencami, rýchlo zisťujú, že by mohli byť aj protivníkmi, uvádza Robert Dover, profesor spravodajských služieb a národnej bezpečnosti a dekan fakulty, University of Hull.

Uvádzané snahy USA o špehovanie Grónska a Dánska a iných spojencov sú oknom do spravodajského biznisu. Spravodajské úsilie proti spojencom sa vo všeobecnosti obmedzuje až vtedy, keď sa stane predmetom verejného škandálu. Historik spravodajských služieb Richard Aldrich to opísal ako „reguláciu odhalením“. Výsledkom vyšetrovania týchto operácií je zvyčajne mierne pokarhanie zo strany politikov alebo sudcov, prísľub, že sa priestupky nebudú opakovať, a následné zmeny v procesoch.

Čo sa stane v prípade Grónska, je zatiaľ nejasné, najmä keď sa Trumpova administratíva ukázala ako mimoriadne odolná voči verejným, mediálnym a politickým výzvam. Spoliehanie sa na ústavu USA a medzinárodné právo a na to, že účastníci sa budú správať primerane, sa teraz za Trumpovej administratívy javí ako nie veľmi pravdepodobné. Nedostatočné obmedzenie moci USA môže spôsobiť, že štáty sa budú viac spoliehať na svoje vlastné spravodajské kapacity. Spravodajské služby by ako oblasť politiky mohli začať odrážať oblasť ciel a obchodu ako spôsob, ktorým môžu USA vytvárať ďalšiu neistotu medzi ostatnými krajinami, pokiaľ ide o ich zahraničnopolitické ciele.

Technológie to uľahčujú

Ďalším faktorom súčasného špionážneho spravodajstva je však skutočnosť, že národy sa v súčasnosti môžu navzájom oveľa ľahšie špehovať. Technické možnosti sú čoraz lacnejšie a jednoduchšie na použitie. Napríklad odpočúvanie komunikácie, satelitné snímky a metódy špionáže na základe analýzy údajov z otvorených zdrojov sú lacnejšie ako kedykoľvek predtým. Tieto prístupy ponúkajú viac informácií vďaka rozvoju strojovej analýzy a ľahkej dostupnosti výpočtového výkonu a dátových úložísk.

A šou pokračuje…

Spojenci teda budú naďalej špehovať spojencov, pretože majú technické možnosti a sú toho schopní. Táto schopnosť podnecuje dopyt, dokonca aj v čase mieru, po tom, aby sme vedeli, čo si myslia a robia ostatní národní lídri a ich verejnosť. Spojené štáty budú v súčasnosti zrejme naďalej agresívne špehovať aj preto, že svet je mimoriadne nestabilný a v mnohých regiónoch je na pokraji konfliktu. Pochopenie toho, kde by konflikty mohli vypuknúť, prečo a s akou silou a dôsledkami, je pre obrannú pozíciu každého národa nevyhnutné.

Len vďaka tomuto prehľadu vedia krajiny, aké vybavenie majú kúpiť, aké zdroje majú skladovať a koľko ľudí majú zamestnať vo svojich armádach. Spravodajstvo je rovnako o tom, ako sa vyhnúť prekvapeniu, ako aj o tom, ako vytvoriť okolnosti na prekvapenie iných. V tomto zmysle je spravodajstvo len ďalším nástrojom štátnického umenia. Väčšina štátov špehovala svojich spojencov tak dlho, ako to len bolo možné. Počas studenej vojny USA kúpili švajčiarsku spoločnosť Crypto AG, ktorá sa zaoberala šifrovanou komunikáciou, a predali stovky zabezpečených komunikačných zariadení s oslabeným zabezpečením, čo im umožnilo odpočúvať krajiny, ktoré ich používali, a získavať spravodajské informácie Tento typ operácií bol v posledných rokoch predchodcom rozšírených spravodajských praktík americkej Národnej bezpečnostnej agentúry, ktorá má na starosti zhromažďovanie informácií na účely kontrarozviedky. Pre Dánsko sú výzvy spojené so spoluprácou so spojencami prostredníctvom NATO a zároveň s obranou Grónska čoraz zložitejšie. Medzinárodní spojenci a aliancie sú v rámci tektonických zmien v globálnej geopolitike v roku 2025 čoraz menej dôveryhodní. Nedávne odhalenia sú len súčasťou tohto pohyblivého obrázku.