Matúš Šutaj Eštok na tlačovke vo štvrtok hovoril v tejto súvislosti o možnosti významnej úpravy volebného systému. Podľa predsedu HLASu sa totiž konsolidácia musí dotknúť aj politických strán. A to aj mimoparlamentných.

Slovensko bolo zadlžené kvôli predošlým vládam – dlh obyvateľov SR mali zvýšiť vlády Matoviča, Hegera a Ódora o neuveriteľných 24 miliárd eur, pripomína minister vnútra. Vláda sociálnej demokracie preto musí hľadať spôsoby, ako napraviť stav verejných financií – s tým, že vylučuje rušiť súčasné benefity typu vlakov či obedov zadarmo.

Môžeme len tušiť, že progresívci s SaS by to mali na programe ako prioritu, spolu so stornom trinástych dôchodkov…

Okrem racionalizácie v rámci štátnych úradov otvoril predseda HLASu aj vyššie spomínanú tému zmeny volebného systému – tak, aby boli v NR SR výraznejšie zastúpené hlasy regiónov.Zároveň s tým, že možno by stačilo sto poslaneckých kresiel namiesto aktuálnych stopäťdesiatich. Jedným šmahom ruky pritom spomenul a hneď aj zavrhol otázku problematiky experimentálnych vakcín ako podružnú; vraj to podľa neho nie je téma, aká trápi ľudí…

Vy s ním súhlasíte?

Pokiaľ ide o konsolidačné úsilie vo vzťahu k politickým subjektom, HLAS chce diskutovať o tom, aby politické strany dostávali nižšie príspevky zo štátneho rozpočtu v prípade, že krajina sa ocitne v negatívnej hospodárskej situácii. Po ďalšie, navrhujú, aby nárok na príspevok mali už len strany, ktoré sa reálne dostanú do parlamentu. Kvórum na získanie príspevku teda má byť zvýšené zo súčasných 3% na 5%.

To znamená, že napríklad Demokrati alebo Aliancia by (za súčasného stavu) už nedostali od štátu peniaze na svoju činnosť. Svoje opatrenie vysvetľujú v HLASe tak, že nie je možné, aby niekto založil stranu s rodinou na podobu „eseročky”, ktorá mu bude zarábať, ako sa to niekedy stáva. Šutaj Eštok tu poukázal na príklad Matoviča a spochybnil transparentnosť jeho politických aktivít.

Tretím návrhom je potom zvýšenie volebnej kaucie zo 17 000 eur na 50 000 eur. Vrátila by sa však len stranám, ktoré by, opäť, dosiahli potrebné volebné kvórum. V opačnom prípade by suma prepadla v prospech štátu. Tým sa má zamedziť politické „kšeftovanie”, resp. zakladanie strán za účelom vytiahnuť zo štátu peniaze. Ušetrených má byť takto dokopy 32 miliónov eur v priebehu niekoľkých rokov.

Novinári sa hneď chytili otázky, či sa skomplikovaním finančných podmienok na politickú súťaž nestane politika hrou pre vyvolených, za ktorými stoja majetní mecenáši. Redaktorka Markízy poukázala na maďarskú Alianciu, ktorá „funguje” aj vďaka trom percentám, ktoré dosahuje. Dobre známa Gabriela Kajtárová však nepoložila otázku, ale jednoducho konštatovala nasledovné: „Vy týmto spôsobom vlastne úplne zlikvidujete maďarskú straníckosť na Slovensku.”

„Nerozumiem vašej otázke,” odvetil minister.

Kajtárová na to: „Čomu nerozumiete, prosím vás?”

No počuli ste už podobne arogantnú reakciu? Navyše, ona nepoložila otázku, ona konštatovala svoj názor – lenže tlačovka nie je platforma, na ktorej si má novinár robiť vlastné promo!

Eštok vylučuje, že predmetný návrh zákona by mal slúžiť na odstavenie menších subjektov z politického boja. Podotkol, že maďarskú straníckosť nemožno takto „zničiť”, ako ho presviedčala Kajtárová, pretože prvoradým ťahúňom strán sú ich predstavitelia a program. Faktom pritom je, že napríklad aj HLAS sa po svojom vzniku rýchlo vyšplhal hore práve vďaka charizmatickému lídrovi v osobe Petra Pellegriniho.

Aj štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák potvrdil, že návrh nie je postavený na etnickej diskriminácii. Práve naopak, treba si uvedomiť, že vzťahy Maďarov a Slovákov u nás sú dnes na historicky najlepšej úrovni. A zástupcovia aj ďalších národnostných menšín dnes sedia v parlamente, takže čo novinári riešia? Lebo ku Kajtárovej sa pridal podobnými výčitkami aj kolega so SME…

Na záver možno povedať, že Eštok má pravdu v tom, že veľká reforma štátnej správy za účelom optimalizácie, racionalizácie a konsolidácie by bola vítanou iniciatívou v dnešných časoch. Nové pravidlá volebného zákona by však nemali byť nastavené tak, aby poškodili menej solventným subjektom a vyradili ich z rovného súperenia. Na druhej strane je správne, že si chce štát posvietiť na tých, ktorí s voľbami rátajú ako „rodinným biznisom”…

Tak či onak, HLAS bude musieť byť teraz zároveň odvážny aj opatrný, pretože záujem voličov o stranu priebežne klesá, ako to ukazujú aj posledné prieskumy.

Prečítajte si tiež:

• Ministerstvo vnútra navrhuje, aby štátny príspevok dostávali len strany, ktoré sú v parlamente