Môj profil 
Predplatné
Významné momenty, ktoré viedli k tejto historickej udalosti ako aj prípravu slávnosti blahorečenia priblížila pre Vatikánsky rozhlas postulátorka kauzy sestra Katarína Krištofová z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. Kauze sa venuje ako postulátorka už 14 rokov:
„Kauza trvala od 29. januára 1951, kedy bol proces otvorený v Štrasburgu. Pre mnohé príčiny bola kauza niekoľkokrát prerušená, zastavená, nie však zo strany Kongregácie pre kauzy svätých. Na tejto kauze som smela pracovať od roku 2003, keď 31. októbra 2003 mi Kongregácia pre kauzy svätých potvrdila mandát na túto úlohu. Trvalo to takmer 14 rokov.“
Zázrak, ktorý Cirkev po preskúmaní úradne potvrdila dekrétom, sa stal vo Francúzsku v roku 1955. Išlo o uzdravenie staršej osoby zo závažného stavu zakľúčenia čriev, pred ktorým lekári kapitulovali. Sestra Katarína Krištofová stručne opisuje udalosť:
„Zázrak sa stal 29. mája 1955 vo francúzskom mestečku Mulhouse v nemocnici, kde pracovali sestry Matky Alfonzy Márie. Išlo o 66-ročnú ženu, ktorá vážne ochorela na zakľúčenie čriev. Táto diagnóza je aj dnes smrteľná, ak sa človeku nepomôže. Dotyčná osoba bola v priebehu piatich dní dvakrát operovaná, ale bez značného zlepšenia. Keď sa na piaty deň večer lekári už vzdali akejkoľvek nádeje, že je možné jej ešte pomôcť, sestry sa začali veľmi úpenlivo modliť k Matke Alfonze Márii. Už na druhý deň ráno bolo zjavné, že pacientka sa cíti lepšie. Za niekoľko dní sa úplne uzdravila, i keď počas operácie došlo k tomu, že jej museli extrahovať 45 centimetrov čriev. Dožila sa, na vtedajšiu dobu, vysokého veku, po uzdravení žila ešte 19 rokov. Od zázračného uzdravenia nenastala u pacientky žiadna recidíva, takže uzdravenie bolo úplné, náhle a trvalé.“
Vydanie dekrétu o potvrdenom zázraku na príhovor ctihodnej Božej služobnice Alfonzy Márie Eppingerovej schválil Svätý Otec František 26. januára 2018. Postulátorka kauzy vysvetľuje:
„Práca na tomto zázraku nebola jednoduchá, keďže v čase, keď som to mala dokončiť, už nežila ani uzdravená, ani svedkovia. Takže to trvalo niekoľko rokov, kým sa mohla kauza uzavrieť.“
Matka Alfonza Mária pochádzala z diecézy Štrasburg, kde je aj pochovaná v alsaskom Oberbronne. Blahorečenie bude významné pre celú Štrasburskú arcidiecézu. Najintenzívnejšie ho však bude prežívať duchovná rodina zložená z rehoľných sestier i laikov, ktorá považuje Matku Alfonzu Máriu za svoju zakladateľku. Tvorí ju Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa a ďalšie dve sesterské kongregácie: Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa so sídlom v Ríme a Kongregácie sestier Vykupiteľa so sídlom vo Würzburgu, ako aj pridružených laikov a sympatizantov, ktorí sa hlásia k charizme budúcej blahoslavenej.
Podľa slov sestry Kataríny Krištofovej, ktorá do minulého roka bola na čele Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa ako generálna predstavená, modlitba za blahorečenie v poslednej dobe zjednotila všetky tri vetvy, hlásiace sa k Matke Alfonze Márii. Duchovné aktivity pri príležitosti okrúhlych výročí jej narodenia a smrti (9. september 1814 – 31. júl 1867) mali rozličné formy, okrem iného to bola aj modlitba Novény za blahorečenie.
Sestra Katarína má ako postulátorka aj naďalej plné ruky práce. Jej úlohou je príprava relikviára s telesnými pozostatkami kandidátky blahorečenia, ktoré budú pri slávnostnom akte vystavené k verejnej úcte. Prezradila, že to bude relikviár zhotovený z ružového kameňa, typického pre tamojšiu oblasť a bude symbolizovať matku Alfonzu Máriu ako vzácny drahokam vydolovaný z Alsaskej zeme. Ako spoločný dar troch rehoľných kongregácií Štrasburskej arcidiecéze zostane relikviár natrvalo v katedrále pre veriacich, ktorí sa sem prídu modliť a prosiť novú blahoslavenú o príhovor.
Ďalšou úlohou postulátorky je príprava liturgických textov na slávnosť blahorečenia. Sestra Katarína vysvetľuje:
„Budeme v diecéze Štrasburg, takže bude prevládať francúzština, ale keďže sme rozšírené v 16 krajinách a v 68 diecézach sveta, zaznejú tam aj jazyky našich kongregácií: liturgické čítania, prosby, piesne. Každý, kto bude na blahorečení v zastúpení sestier a laikov bude môcť počuť aj vlastný jazyk.“
ROZHOVOR pripravil Jozef Bartkovjak SJ (TU)
