Berlín je najväčšou hanbou Nemecka

Berlín 3. januára 2022 (HSP/tfiglobalnews/Foto:screenshot)

Hlavné mesto slúži ako ústredný bod vnímania krajiny. Hlavné mestá zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárskom, politickom a kultúrnom živote krajiny. Je epicentrom politickej činnosti. Zvyčajne je to najväčšie a najľudnatejšie mesto v krajine a často slúži ako centrum dopravy, obchodu a kultúry, píše Rohit Yadav pre TFI Global News

Hoci takmer všetky hlavné mestá v Európe spĺňajú tieto kritériá, Berlín nie. Je to hanba Nemecka. Nemecko by si bez neho poradilo lepšie.

Spomeňte si na neslávne známy výskum kolínskeho Inštitútu nemeckého hospodárstva týkajúci sa hlavných miest v Európe z roku 2015. Podľa tejto správy by sa bez Berlína a jeho obyvateľov HDP Nemecka na obyvateľa zvýšil.

Od Fínska a Švédska cez Veľkú Britániu a Francúzsko až po Španielsko a Portugalsko je hlavné mesto kľúčovým hospodárskym motorom vo väčšine ostatných krajín EÚ. Ako najextrémnejší príklad slúži Grécko, ktorého HDP na obyvateľa by bez Atén klesol približne o 20 %. Podobne aj úroveň prosperity Slovenska by bola bez Bratislavy o 19 % nižšia.

Nezvyčajný výkon Berlína nie je príkladom sily ostatných nemeckých miest, ale ukážkou toho, aké mizerné môže byť hlavné mesto krajiny.

V Berlíne sa za posledných niekoľko rokov veľa nezmenilo. Berlín má v súčasnosti časovanú bombu v podobe dlhu vo výške 66 miliárd eur a len málo vecí naznačuje, že by sa tento dlh mal znižovať. Celá úroveň dlhu sa v rokoch 2019 až 2021 zvýšila o 8,3 miliardy EUR, teda o 13 %.

Berlín má najvyšší dlh na obyvateľa v celom Nemecku, a to 17 000 EUR. Naopak, zvyšok krajiny má priemerný dlh len 7 700 EUR.

Kritici Berlína poukazujú na to, že ostatné spolkové krajiny Nemecka si ani len nevedia predstaviť “luxus”, ktorý si Berlín užíva, napríklad bezplatnú škôlku. Preto by nebolo nesprávne povedať, že občania iných miest doplácajú na štedré sociálne programy Berlína.

Nie je to len z ekonomického hľadiska, ktoré je v hlavnom meste hrozné. V najnovšej štúdii Time Out Index bol Berlín označený za najhrubšie mesto na svete. Z údajov vyplynulo, že 55 percent opýtaných Berlínčanov si myslí, že ich mesto je neslušné.

Hrubé správanie je v nemeckom hlavnom meste normálne. Existuje na to aj fráza: Berliner Schnauze. A Berlínčania sú hrdí na svoju Schnauze, čo je doslova “rypák”, ale presnejšie sa to dá opísať ako “pažravaosť”.

Ďalej, Berlín má najvyššiu mieru nezamestnanosti v krajine 8,9 %, čo je trikrát viac ako v Bavorsku, t. j. 3,3 %, a v Bádensku-Württembersku, kde je len 3,8 %.

Okrem toho je v Berlíne najvyššia kriminalita v krajine. Aj miera chudoby v hlavnom meste je veľmi vysoká. Podľa nedávnej správy sa v predchádzajúcich desiatich rokoch miera chudoby v štátoch, ktoré kedysi patrili do komunistického východného Nemecka, vo všeobecnosti znížila, ale iba Berlín sa tomuto trendu vzoprel.

Ďalšou bežnou vecou v meste je korupcia. Jedným z príkladov je berlínske letisko, ktoré je hanbou pre celú krajinu, keďže malo byť otvorené v roku 2011. Otvorili ho len pred niekoľkými rokmi, ale dostalo sa na titulné stránky novín kvôli korupčným škandálom.

Berlínska vláda navyše v predchádzajúcom roku tak nešťastne spackala štátne voľby, že súdy nariadili ich opakovanie. Príjmy Berlína na obyvateľa sú výrazne nižšie ako v Hamburgu alebo Mníchove, na rozdiel od iných krajín, kde je hlavné mesto často najbohatším mestom. V porovnaní s ostatnými Nemcami majú Berlínčania horšie školy a menej nemocničných lôžok.

Bez štatútu hlavného mesta by Berlín mohol byť len ďalším mestom

“hrdzavého pásu”, bývalou priemyselnou metropolou, ktorej prechod na hospodárstvo zamerané na služby, technológie, cestovný ruch a kreatívny priemysel, ako to často býva, nedokázal plne nahradiť stratu priemyselnej základne mesta. Niet divu, že denník Die Welt označuje Berlín za “zlyhávajúci štát”. Berlín ako hlavné mesto Nemecka predstavuje lekciu toho, aké by hlavné mestá nemali byť.