Po tom, ako Spojené štáty v utorok oznámili prímerie, nie je ešte jasné, či sa konflikt medzi Izraelom a Iránom skutočne skončil, varovali mnohí analytici. Zatiaľ prímerie po predchádzajúcich porušeniach platí, avšak investori naďalej sledujú región kvôli cenám ropy, ktoré zostávajú vysoké.

Opätovné napätie v regióne by mohlo tieto ceny ešte viac zvýšiť, čím by Čína a Európa boli vystavené narušeniu dodávok, čo je dobrá správa pre Rusko.

„Najväčšími porazenými by boli kontinentálna Európa a Čína, ktoré sú značne závislé od dovozu energie a nemajú domáce rezervy,“ povedal pred oznámením prímeria profesor Guido Cozzi, vedúci katedry makroekonomiky na Univerzite v St. Gallene. „Čelili by rastúcim nákladom, spomaleniu rastu a zvýšenej inflácii bez akýchkoľvek výhod.“

Mier v Iráne a v krajinách Perzského zálivu je však kľúčový pre celú svetovú ekonomiku, keďže tento región produkuje tretinu svetovej ropy. Irán sám zabezpečuje 10 % ropy dovážanej do Číny a do veľkej miery kontroluje kritickú vodnú cestu Hormuzský prieliv, cez ktorú prechádza pätina svetovej ropy.

Ekonomika Iránu a jeho kľúčoví obchodní partneri

Hrubý domáci produkt (HDP) Iránu mal podľa Svetovej banky v roku 2023 hodnotu niečo vyše 400 miliárd dolárov (345 miliárd eur), čo predstavovalo 0,38 % svetového HDP. Aj keď sa tento celkový objem nezdá byť významný, krajina je dôležitým hráčom, pokiaľ ide o dodávky energie.

Irán získava veľkú časť svojich príjmov z ropy a v roku 2023 bola krajina štvrtým najväčším producentom ropy v OPEC, organizácii združujúcej najväčších producentov ropy a krajiny závislé od ropy. Podľa Amerického úradu pre energetické informácie (EIA) bol Irán v roku 2022 aj tretím najväčším producentom zemného plynu na svete.

Napriek západným sankciám voči Iránu, z ktorých niektoré súvisia s jeho jadrovým programom, Teherán pracuje na zabezpečení svojho postavenia v globálnom obchode. Medzi hlavných obchodných partnerov Iránu patria Čína, Rusko, Turecko, India, Pakistan a jeho blízki susedia, vrátane Iraku a Spojených arabských emirátov (SAE).

Podľa Chrisa Weafera, výkonného riaditeľa spoločnosti Macro-Advisory, ktorá poskytuje podnikateľské poradenstvo v Eurázii a Perzskom zálive: „60 % hodnoty vývozu tvorí ropa a približne 12 % chemikálie a plasty, 8 % železo a rudy a 5 % hnojivá.“ Vývoz ropy smeruje vo veľkej miere do Číny, a to v objeme „približne 1,7 milióna barelov denne“, povedal Weafer pre Euronews Business.

Podľa EIA sa odhaduje, že dovoz ropy do Číny predstavuje viac ako 11 miliónov barelov ropy denne. Federálna agentúra tiež upozorňuje, že západné sankcie voči Iránu by mali oficiálne zabrániť Číne v dovoze iránskej ropy. Napriek tomu sa náklad ropy z Iránu často preznačuje, ako keby pochádzal z Malajzie.

„Akékoľvek väčšie prerušenie dodávok iránskej ropy by spôsobilo, že Čína by musela hľadať náhradu,“ povedal Gaurav Ganguly, hlavný európsky ekonóm agentúry Moody’s Analytics. Dodal, že Irán je tiež významným vývozcom skvapalneného ropného plynu (LPG) do Číny, ktorý je nevyhnutný pre plastikársky priemysel. „Čína je tak zraniteľná na viacerých frontoch,“ povedal.

Ak čínska ekonomika zakolíše, urobí tak aj globálny ekosystém. Domáca spotreba krajiny predstavuje najväčší trh pre mnohé západné spoločnosti a jej výroba je pre svetovú ekonomiku nevyhnutná.

Hlavní obchodní partneri Iránu však pracujú na diverzifikácii svojich zdrojov energie v nádeji, že sa stanú menej zraniteľnými v čase krízy na Blízkom východe.

„Čína bude naďalej zvyšovať svoju závislosť od energie z Ruska a Strednej Ázie, aby znížila svoju zraniteľnosť spojenú s nestabilitou a americkou intervenciou na Blízkom východe,“ povedal Matt Gertken, hlavný geopolitický stratég spoločnosti BCA Research. Dodal, že „India sa tiež obráti na Rusko a zvýši dovoz z Ameriky a nakoniec obnoví dovoz z Blízkeho východu, vrátane Iránu“.

Obchod s euroázijskými krajinami, vrátane Ruska, rastie

Rastúca závislosť Číny od euroázijských dodávok nie je jediným prínosom pre krajiny ako Rusko. Samotný Irán zvýšil obchod s krajinami Eurázie.

„Začiatkom tohto roka Irán oficiálne podpísal dohodu o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou (EaEÚ),“ povedal Weafer a dodal, že obchod s členskými štátmi, Bielorusko, Rusko, Arménsko, Kazachstan a Kirgizsko, stabilne rastie už niekoľko rokov. Podľa jeho slov existujú ďalšie plány na jeho rozšírenie, pokiaľ ide o ovocie, semená, zeleninu a niektoré priemyselné výrobky.

Obchod so Strednou Áziou a Ruskom sa rozrástol aj vďaka rozširovaniu železničných sietí v Strednej Ázii a na Kaukaze. To umožnilo Iránu začať diverzifikovať svoju obchodnú štruktúru, znížiť závislosť od ropy a plynu a rozšíriť svoje obchodné partnerstvá. Taktiež umožňuje krajinám Strednej Ázie, ako je Uzbekistan, prístup k prístavu v Perzskom zálive, čo je rýchlejší vstupný bod na svetové trhy.

„Tento trend by mal pokračovať, pokiaľ sa železničná a prístavná infraštruktúra nestane cieľom útokov a nebude poškodená,“ dodal Weafer.

Rusko by sa podľa neho ocitlo v mimoriadne výhodnej situácii, ak by došlo k narušeniu globálneho toku ropy. „Svetový trh bude potrebovať každý barel ruskej ropy a každú tonu ruského skvapalneného zemného plynu, ktorú môže získať.“

Aké sú dôsledky pre Európu?

Podľa expertov by Rusko mohlo dokonca zaznamenať mierny nárast európskeho dopytu, ak dôjde k veľkému šoku na trhu s ropou a plynom.

Keďže aj Európa je závislá od zemného plynu z oblasti Perzského zálivu, „Európa čelí novému zdroju neistoty v dodávkach energie, aj kvôli rozchodu s Ruskom, v súvislosti s vojnou na Ukrajine,“ povedal Matt Gertken, hlavný geopolitický stratég spoločnosti BCA Research, ešte pred oznámením prímeria. Dodal, že je možné, že EÚ „zníži prísnosť sankcií voči Rusku tým, že bude postupne prijímať viac ruského zemného plynu, aj keď nie na predvojnovú úroveň.“

Ak sa okolo Iránu opäť rozhorí kríza a ceny ropy a zemného plynu sa opäť zvýšia, Európa by mohla zvýšiť dovoz energie z Ameriky, čo je menej kontroverzné riešenie ako získavanie paliva z Ruska.

„Najbezprostrednejší vplyv na Európu bude mať nárast inflácie,“ povedal Gaurav Ganguly, hlavný európsky ekonóm agentúry Moody’s Analytics. Trvalý rast cien energií by mohol „narušiť už aj tak krehkú dôveru v Európe a centrálne banky by s väčšou pravdepodobnosťou zvýšili úrokové sadzby“.

Ďalšie dôsledky pre globálnu a regionálnu ekonomiku

V celosvetovom meradle rast cien energie priamo ovplyvňuje priemyselné odvetvia, vrátane logistiky a dopravy. To by sa premietlo aj do ďalších podnikov, čo by zdražilo ich prevádzku. Nakoniec by to pocítili aj spotrebitelia, ktorí by pocítili nárast cien energií a iných tovarov a služieb.  Môže sa tiež zvýšiť nezamestnanosť, ak budú podniky nútené obmedziť prijímanie zamestnancov v dôsledku vysokých nákladov.

Napätie by pocítili nielen trhy s ropou a zemným plynom. Prístav Jebel Ali v Spojených arabských emirátoch je jedným z najrušnejších na svete a kľúčovým uzlom spájajúcim Áziu, Európu a Afriku. „Dodávateľské reťazce by sa mohli dostať pod tlak a náklady na prepravu by sa zvýšili, ak by lode boli nútené hľadať alternatívy,“ povedal Ganguly.

Letecký sektor v regióne tiež čelí tlaku v dôsledku dlhodobých porúch, dlhších letov a straty objemu cestujúcich. Podľa Štatistického centra Rady pre spoluprácu arabských krajín Perzského zálivu by mohol byť ovplyvnený aj cestovný ruch, ktorý vytvára viac ako 11 % HDP regiónu.

Ak bude región Perzského zálivu vystavený dlhodobej kríze, mohla by zasiahnuť aj sektor nehnuteľností, čo by mohlo vyvolať širší hospodársky pokles. Ak sa k tomu pridá pomalší prílev priamych zahraničných investícií do regiónu, predstavuje to ďalšiu hrozbu pre hospodárstvo regiónu.

„Stručne povedané, môžeme veľa stratiť,“ povedal Ganguly.

Prečítajte si tiež:

• Ak Rusko zradí Irán, bude ďalšie na rade, aby bolo porazené
• Viceprezident Vance po úderoch USA na Irán oznámil vznik medzinárodnej “Trumpovej doktríny”
• Čína a Rusko kritizovali USA za útoky na Irán