Bratislava 29. novembra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Slovenská tragikomédia v podobe politického seriálu parlamentných rokovaní, nabitých argumentmi tých, ktorí jednoznačne odmietajú ratifikáciu Istanbulského dohovoru, ako aj ideologickými vyhláseniami jeho zástancov, mala pokračovanie v NR SR. Skutočnosť, že NR SR neschválila už druhý raz ratifikáciu tohto ideologického dohovoru, ktorého ratifikácia by znamenala implementáciu terminológie rodovej ideológie do právneho systému SR, je verejnosti známe. Napriek tomu vláda SR spí ako Šípková Ruženka a z neznámych dôvodov nerešpektuje vôľu poslancov NR SR, ktorí sa ako zástupcovia ľudu vyjadrili nadmieru jasne

Dnes je však menej známe to, čo sa kontinuálne deje na pôde EÚ parlamentu, kde sú jasné snahy o nehorázne prijatie Istanbulského dohovoru z pozície nadnárodnej autority EÚ parlamentu. Nová EÚ komisia chce pokračovať v realizácií starých cieľov, medzi ktoré patrí i agenda rodovej ideológie, ktorá je pravým obsahom tohto dokumentu.

Bruselskí liberálni extrémisti naďalej pokračujú v rafinovaných politických pokusoch na pôde EÚ parlamentu o antropologickú revolúciu v medziľudských vzťahoch, čo sa im úspešne podarilo presadiť vo viacerých štátoch EÚ.

Ten kto sleduje parlamentnú debatu propagátorov ID (Istanbulského dohovoru) v EÚ parlamente si iste spomenie na plamenné prejavy členov KSČ na celoštátnych zjazdoch spred roka 1989, v ktorých sa roztrpčovali nad neplnením plánov päťročnice.

Význam tohto politického procesu v EÚ parlamente sa naplno objasní v kontexte článku 7 odstavec 2 „(…) Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“

Politické zdôrazňovanie nevyhnutnosti pristúpenia štátov, ktoré ID ešte neratifikovali, v týchto prejavoch koreluje najmä s ideologickou doktrínou fašizmu a čiastočne i marxizmu. Je zvláštne, že keď zásada demokratickej väčšiny zapadá do želaného vývoja spoločnosti na území SR, tak sa takouto zásadou argumentuje i na pôde EU parlamentu.

Avšak keď už to nie je príjemné vzhľadom na chcené a presadzované ideologické ciele ID, tak sa bez hanby na európskej úrovni nelogicky ignoruje táto zásada demokratickej väčšiny, ktorou bol ID odmietnutý. EU inštitúcie chcú Slovensku naďalej politicky nanútiť ideologický Istanbulský dohovor, pričom ich vôbec nevyrušuje demokratický konsenzus NR SR, ktorým sa ID odmietol druhý raz.

Paradox tejto situácie podčiarkuje fakt, že v NR SR raz už poslanci zamietli ústavnou väčšinou tento medzinárodný dokument, legitimizujúci antropologickú revolúciu, čo vyvolalo feministické a LGBTI besnenie, sprevádzané politickými vyhláseniami, v ktorých okrem kritiky, dokonca nechýbali vyhrážky najvyšších predstaviteľov EÚ.

Podstatným problémom ID nie je to, že sa v ňom deklaruje boj proti násiliu na ženách (mimochodom formy obludného násilia voči osobám ženského pohlavia uvedené v ID sú v SR už dávno kvalifikované ako trestný čin v oblasti trestného práva).

Skutočným problém antropologickej povahy je fakt, že osoba ženského pohlavia nie je v ID presne a pravdivo definovaná z hľadiska vedeckých faktov empirického charakteru. Čiže tak aby sa rešpektovala objektívna pravda o ženách, ktorá je odvodená psychosomaticky, fyziologicky, geneticky, biologicky, biomedicínsky  atď. z vedeckých faktov.

V ID je však žena definovaná ideologicky čiže rodovo ako skutočnosť, ktorá je výsledkom tzv. „spoločensky vytvorenej role (pozn. úlohy)“, čo logicky otvára dvere protikladným ideologickým interpretáciám, vedúcim k abstraktným právnym fabuláciám až k antropologickým ilúziám, právnym dôsledkom ktorých, bude antropologická karikatúra človeka ženského ale logicky i mužského pohlavia.

Antropologická revolúcia bude zavŕšená a jej dôsledky budú implementované nielen do právneho systému SR ale bude viesť k radikálnym zmenám vo vzdelávacom systéme SR.

Finálna fáza bude spočívať v infekcii detskej mysle antropologickým vírusom genderovej ideológie pred ktorou nebude kam uniknúť. Objektívne dobro dieťaťa bude opäť raz musieť ustúpiť ďalšiemu ideologickému konceptu so všetkými negatívnymi psychoemocionálnymi a psychosomatickými dôsledkami na zdravý integrálny rozvoj osoby dieťaťa.

Ak sa vezme do úvahy prebiehajúca intenzívna a nekritická absolutizácia úlohy štátu, korelujúca s ideologickou doktrínou fašizmu, tak si nie je ťažké predstaviť, že opäť sa nájdu horliví a oportunistickí štátni úradníci, mediálne podporení celým spektrom ochotných (v zmysle biblického Judáša) analytikov a expertov, ktorí sa už radi postarajú o to, aby sa tento strašný ideologický koncept, čo najrýchlejšie dostal nielen k slovenským deťom, ale aj o to, aby sa slovenské deti čo najrýchlejšie dostali k inštitucionalizovanému výsledku tejto antropologickej revolúcie, ktorým budú registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia alebo ktoréhokoľvek z celej škály „pohlaví“.

V oblasti presadzovania ideologických konceptov hroznej antropologickej revolúcie v rámci ID je dôležité upozorniť na fakt, ktorý si nie každý volič dokáže uvedomiť. Tieto zvrátené idei sú prítomné skrytou či otvorenou formou vo volebných programoch niektorých politických strán, ktoré chcú uchopiť moc po parlamentných voľbách 2020. Z toho vyplýva logická otázka naznačená v titulku článku: kto bude víťazom politických pretekov v presadení ID? EÚ parlament alebo vládnuca väčšina po parlamentných voľbách 2020? Slovenské deti (i tie tvoje) čakajú na výsledok.

René Balák