Washington 22. septembra 2022 (HSP/vz.ru/Foto:TASR/DPA-Frank May/dpa-Bildfunk)

Americkí konzervatívci už dlho tvrdia, že krajina sa stále viac približuje situácii z roku 1861, keď neochota Washingtonu zohľadniť záujmy a názory južných štátov viedla k občianskej vojne, píše v svojom komentári Vladimir Možegov v novinách Vzgljad

Patrick J. Buchanan, veterán americkej konzervatívnej scény a zakladateľ časopisu The American Conservative, si všíma úplnú neangažovanosť dnešných Američanov v otázkach morálky a rovnako úplnú stratu dôvery v základné spoločenské inštitúcie: “Čo máme dnes spoločné okrem Pearl Harboru alebo 11. septembra? Kde je bod konvergencie, na ktorom ešte môžeme stáť? Existuje vôbec takýto základ vzhľadom na náboženské, rasové a etnické rozdiely, ako aj na zdanlivo nezlučiteľné rozdiely v otázkach morálky, ideológie, kultúry a politiky? Skončil sa tento veľký experiment?”

Konzervatívci si takéto otázky kladú už dlho. V poslednom čase, najmä po razii FBI v Trumpovom sídle Mar-a-Lago, však rétoriku konzervatívcov zrazu prevzali mainstreamové liberálne médiá, ktoré chórovo hovoria o hroziacej “občianskej vojne”.

Denník New York Times napríklad cituje údaje Kalifornskej univerzity a Centra pre výskum násilia, podľa ktorých polovica (z viac ako 8 000) respondentov verí, že “v najbližších rokoch dôjde v Spojených štátoch k občianskej vojne”. Zároveň si každý piaty obyvateľ USA myslí, že politické násilie je za určitých okolností ospravedlniteľné, zatiaľ čo ďalších 40 % občanov súhlasí s tým, že mať silného vodcu je dôležitejšie ako “demokracia”. Garen Wintemiut, zakladateľ centra, hovorí, že prieskum ho doslova ohromil. A, samozrejme, obviňuje Trumpa z toho, čo sa deje, a poukazuje na bezprecedentný nárast predaja zbraní, ktorý sa začal v roku 2020 a naďalej rastie. Podľa iného prieskumu konzervatívneho “American Life Research Centre” viac ako 30 % opýtaných súhlasí s tým, že tradičný americký spôsob života sa vytráca a na jeho záchranu bude potrebné použiť silu.

Robert Reich, bývalý minister práce za vlády Billa Clintona, pre Guardian povedal: “Druhá občianska vojna v Spojených štátoch už prebieha.” Pravda, hneď túto tézu zmierňuje: “Ale nie je to vojna, ale akési mäkké odlúčenie, podobné nešťastne zosobášeným ľuďom, ktorí nechcú prejsť traumou formálneho rozvodu.

Na druhej strane moderátorka MSNBC Tiffany Crossová zvyšuje stávky: “Ľudia stále hovoria, že sa blíži občianska vojna – ja by som povedal, že občianska vojna je už tu.” A, samozrejme, obviňuje “extrémistickú sieť” konzervatívnych médií, “od OAN po Newsmax”, “ktorých propagandistickú sieť” každý večer sledujú “milióny ľudí”, z “podnecovania”.
zodpovednosti

Mark Fisher, vedúci redaktor denníka The Washington Post, vo svojom stĺpčeku píše: Všetci (vrátane politikov, akademikov a extrémistov) “dnes súhlasia s myšlienkou, že občianska vojna je nevyhnutná a dokonca potrebná. Argumenty, ktoré uvádza, sú rovnaké ako Buchananove: zrútenie dôvery v inštitúcie (polícia, médiá, cirkev, vláda), právne konflikty v súvislosti s právom na potrat atď. Ale následky sa dotýkajú výlučne konzervatívcov: znovu sa začalo hovoriť o referende o vystúpení Texasu z USA a republikáni v štáte začali Bidena označovať za “vykonávajúceho úkony prezidenta”, obáva sa Fischer. Potom začne čitateľov strašiť “fašistickou tvárou” pravicového extrémizmu: “Jedného dňa dôjde k skutočnému organizovanému terorizmu s cieľom zvrhnúť vládu,” cituje, čo mu raz povedal William Pierce (zomrel v roku 2002), autor Turnerových denníkov, populárnej pravicovej knihy, ktorá opisuje novú občiansku vojnu v USA. V závere stĺpčeka vyjadruje nádej, že postavenie pred súd osôb zodpovedných za únos Kapitolu 6. januára 2021 a vyšetrenie Trumpovej úlohy pri podnecovaní útoku “nejako zmierni mimoriadnu naliehavosť situácie”.

Chris McGill v denníku Guardian naďalej rozdúchava vášne, zhrozil sa, že každý tretí Američan verí krajne pravicovej konšpiračnej teórii o “veľkom nahradení” bielych Američanov menšinami, a citujúc amerických generálov vo výslužbe varuje pred “potenciálom smrteľného chaosu v našich ozbrojených silách”, ak budú výsledky prezidentských volieb v roku 2024 spochybnené. “Ak zvíťazí Trumpova frakcia, budeme svedkami mimoriadne vysokej úrovne násilia,” uzatvára svoj článok McGill.

O miere hystérie svedčí aj nedávne vyhlásenie tlačovej tajomníčky Bieleho domu Karin Jean-Pierreovej, že každý, kto nesúhlasí s väčšinou Američanov (čím sa, samozrejme, myslia liberálni demokrati), má “extrémny spôsob myslenia”. Jean-Pierre o niečo skôr povedala, že Biden považuje Trumpových stúpencov za extrémistov a hrozbu pre demokraciu.

Čo to všetko znamená? Je Amerika skutočne na pokraji veľkej občianskej vojny? Alebo ide o niečo iné?

Na jednej strane nemožno nesúhlasiť: úroveň súčasnej konfrontácie medzi liberálmi a konzervatívcami v Spojených štátoch už dávno prekročila všetky červené čiary a tradičná politická hojdačka medzi “republikánmi” a “demokratmi” už dávno stratila svoj sezónny charakter a zmenila sa na konfrontáciu dvoch nezmieriteľných armád.

Na druhej strane si treba triezvo uvedomiť, že súčasná úroveň štátneho aparátu a kontroly nad jednotlivcom takmer znemožňuje nekontrolovaný chaos. Pogromy BLM v roku 2020 sa stali realitou len preto, že boli iniciované na najvyšších miestach liberálneho establišmentu a podporované úradmi v štátoch, kde sa konali. Bolo to divadlo, podobne ako tzv. farebné revolúcie – tiež zväčša zinscenované udalosti, zakaždým podporované liberálnou lobby vo vládach, ktoré “zvrhli”. Akékoľvek nekontrolované násilie je zhora rýchlo a brutálne potlačené v tej istej Amerike. Je naivné myslieť si, že neorganizovaní a ťažko pracujúci dedinčania (ktorých filozofia je v podstate extrémne liberálna), ktorí sú pripravení brániť svoj dom, ale nie susedov, budú schopní klásť seriózny a organizovaný odpor. Skutočne seriózny odpor voči hlbokému štátu môže nastať len na úrovni vlád jednotlivých štátov, ale v Amerike je dnes pravdepodobne len jeden takýto štát – Texas.

Trumpovo krátke prezidentstvo ukázalo jeho slabosť ako politického stratéga, ktorý nedokázal zorganizovať svoju vládu tvárou v tvár bojkotu a zabrániť masovým volebným podvodom. Hlboký štát (deep state) sa ukázal byť oveľa silnejší.

Takže téza o “strašných konzervatívcoch”, ktorí zajtra začnú terorizovať Ameriku a rozpútajú skutočnú občiansku vojnu, je, samozrejme, nezmysel. A temno, ktoré sa dnes znieslo na mainstreamové médiá, má pravdepodobne úplne iný význam.

Je zrejmé, že demokrati (finančný kapitál a ideológia globalizmu v ich pozadí), ktorí v roku 2016 podcenili Trumpov úder, nemienia dopustiť ďalšiu takúto katastrofu. Nad Bidenovou stranou sa však sťahujú mračná a nadchádzajúce novembrové voľby v polovici volebného obdobia, ak sa nepodniknú rozhodné kroky, hrozia, že sa moc demokratov zmení na tekvicu. S cieľom zabrániť takémuto výsledku sa začala táto masívna kampaň v mainstreamovej tlači.

Jej hlavným cieľom je zabrániť republikánom, aby v nadchádzajúcich voľbách “ovládli” Kongres. Na to musia byť konzervatívci nielen uznaní verejnou mienkou ako “nepriatelia Ameriky” a “extrémisti”, ale aj de iure uznaní za extrémistov.

Mnohí by povedali, že “deep state” jednoducho nemá takéto páky. Stačí si však spomenúť na históriu prvej a druhej svetovej vojny, keď namiesto demokratickej moci v USA bola v skutočnosti diktatúra, mierne zahalená – v prvom prípade obrazom “kabinetného vedca” Wilsona a v druhom paralyzovaným neurotikom Rooseveltom, aby sme skeptikom odpovedali: ak sa takáto potreba objaví – páky sa nájdu.

“Triumvirát bankárov”, v ktorých rukách sa sústredila politická moc v Amerike v rokoch 1914 – 1918 (Bernie Baruch – šéf Rady pre vojnový priemysel a Komisie poradcov pre obranu, Paul Warburg – podpredseda FED-u, Eugene Meyer – šéf programu vojnových pôžičiek a financovania) a “Rooseveltov tím”, ktorý počas druhej svetovej vojny hral “prezidenta na vozíku”, poskytujú všeobecný prehľad o tom, čo bude v blízkej budúcnosti predstavovať liberálnu diktatúru v Amerike. Počas ktorej sa život v tele “samohybného dedka” Joea Bidena bude udržiavať tak dlho, ako to bude potrebné.