Môj profil 
Predplatné
V roku 2017 vývoz LNG z USA dosiahol 55 miliónov m³ denne, kým o rok predtým to bolo len 14 miliónov m³ denne. Vyváža sa do 25 krajín prostredníctvom terminálu LNG Sabine Pass v Louisiane, pričom až 53% v roku 2017 sa týkalo len troch krajín: Mexika (20% celkového objemu v roku 2017), Južnej Kórei a Číny.
Po nich nasledujú európske krajiny, do ktorých sa dovoz v roku 2017 zvýšil. Väčšinou ide o Portugalsko, Turecko, Taliansko a Španielsko, ale treba spomenúť aj izolované dodávky do Poľska a Litvy. Podľa údajov Politifactu sú ale najvyššími dodávateľmi plynu do Európy, a to už buď prostredníctvom potrubia alebo LNG, krajiny Rusko, Nórsko, Alžírsko, Katar, Nigéria, Azerbajdžan, Líbya, Trinidad a Tobago a Peru. Dokonca aj v prípade Poľska a Litvy sú hlavnými dodávateľmi nie USA, ale Katar a Nórsko, takže “USA nesúťažia o plyn len s Ruskom”.
Americký think-tank Brookings Institution vo svojej správe uvádza, že LNG je vo všeobecnosti drahší ako ruský plyn. Takže “ak klesá domáca produkcia vo Veľkej Británii, v Holandsku a aj v kľúčových dodávateľských krajinách, ako je Nórsko a Alžírsko, túto medzeru vyplnia ruské dodávky zemného plynu, lebo LNG je drahšie a trvá mnoho rokov, kým sa dostanú na trh ďalšie konkurenčné dodávky, napríklad z kaspickej oblasti”.
Podľa webu Oilprice.com ruský Gazprom svoje náklady na spracovanie a prepravu na európske trhy hodnotí do výšky 5 dolárov/MMBTU, kým americký LNG do Európy stojí 6 dolárov/MMBTU. Navyše v budúcnosti by mohol Gazprom obchodovať za ešte nižšie ceny, ak zruší indexáciu cien ropy”.
Jason Bordoff, riaditeľ Centra pre globálnu energetickú politiku na Columbia University, pripomína, že “Rusko pokrýva úplne alebo takmer úplne dovoz zemného plynu v niektorých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy, vrátane Estónska, Lotyšska, Bulharska, Slovenska, Fínska a donedávna aj Litvy”.
.jpg)
