Americkí republikáni kritizovali jadrovú dohodu s Iránom

Washington 14. júla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-J. Scott Applewhite)

Predseda Snemovne reprezentantov John Boehner vyhlásil, že dohoda pravdepodobne podnieti celosvetové preteky v jadrovom zbrojení

Americkí republikáni, ktorí majú väčšinu v oboch komorách Kongresu, kritizovali dnes dosiahnutú komplexnú jadrovú dohodu medzi šiestimi svetovými veľmocami a Iránom. Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov John Boehner vyhlásil, že dohoda neprispeje k zastaveniu šírenia atómových zbraní na Blízkom východe, ale pravdepodobne podnieti celosvetové preteky v jadrovom zbrojení.

Súčasný demokratický prezident USA Barack Obama podľa Boehnera v priebehu rokovaní s Iránom opustil svoje vlastné ciele, ktoré si stanovil pred ich začiatkom. Vodca republikánskej väčšiny v Senáte Mitch McConnell kritizoval tie isté nedostatky, ktoré vyplývali už z predbežnej dohody. Prisľúbil však, že dokument podrobne preskúma, a to s ohľadom na to, či v konečnom dôsledku posilní alebo oslabí bezpečnosť USA a ich spojencov.

Ďalší prominentný republikán, predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Ed Royce, zdôraznil, že uzavretá dohoda nepožaduje, aby sa Irán vzdal technológií použiteľných na výrobu bômb. Podľa Roycea bude môcť Teherán za desať rokov vyvinúť nukleárny program na priemyselnej báze.

Podmienky dohody s Iránom ostro odsúdili aj viacerí uchádzači o republikánsku nomináciu pre prezidentské voľby v roku 2016. Senátor Lindsey Graham označil dosiahnutú dohodu za nebezpečnú a nezodpovednú a za “možný trest smrti pre Izrael”. Podľa neho ide o dôsledok naivného prístupu prezidenta Obamu a jeho šéfa diplomacie Johna Kerryho k problematike Blízkeho východu.

“Každý senátor, ktorý by hlasoval za túto dohodu, by hlasoval za blízkovýchodné preteky v zbrojení a najväčšiemu štátnemu podporovateľovi terorizmu (Iránu) by poskytol 18 miliárd dolárov,” vyhlásil Graham.

Ďalší republikánsky kandidát a senátor Marco Rubio vyjadril očakávanie, že americký Kongres bude rovnako ako on hlasovať proti uzavretej dohode s Iránom. Podľa Rubia dohoda nielenže podporí iránsku expanziu v regióne, ale ohrozí aj národnú bezpečnosť samotných Spojených štátov.

Minister zahraničných vecí USA John Kerry napriek kritickým vyjadreniam republikánov vyslovil presvedčenie, že Kongres dosiahnutú dohodu neodmietne. “Naozaj sa nedomnievam, že by sa ľudia otočili k dohode chrbtom,” odpovedal Kerry na otázku, čo urobí Biely dom v prípade, ak by Kongres odmietol dohovor s Iránom väčšinou, ktorá by sa rovnala jeho vetovaniu.

Jadrová dohoda vyvolala zmiešané reakcie aj na Blízkom východe

Saudská Arábia vyjadrila dnes obavy, že komplexná jadrová dohoda medzi šiestimi svetovými veľmocami a Iránom prispeje k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v oblasti Blízkeho východu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Nemenovaný saudskoarabský predstaviteľ obvinil Teherán z toho, že svojimi aktivitami už destabilizoval Irak, Sýriu, Libanon či Jemen.

Ak by dosiahnutá dohoda zabránila Iránu v získaní jadrových zbraní, bolo by jej uzavretie “šťastným dňom” pre celý región. Ak však Teherán bude môcť vďaka dohode pokračovať šírení “zmätku”, Blízky východ by sa mohol stať nebezpečnejším, než bol doteraz, uviedol citovaný predstaviteľ Rijádu.

zraelský premiér Benjamin Netanjahu v prvej reakcii označil uzavretie dohody s Iránom za “strašný omyl historických rozmerov”. Teherán podľa jeho slov získa vďaka dohode bonus v podobe stoviek miliárd dolárov v hotovosti, ktoré mu umožnia pokračovať v šírení “agresie a teroru” v regióne i vo svete.

Netanjahu zdôraznil, že židovský štát nie je viazaný dohodou s Iránom a bude v prvom rade prihliadať na vlastné bezpečnostné záujmy.

Ďalší izraelskí predstavitelia uviedli, že Izrael bude lobovať za zamietnutie dohody v americkom Kongrese. Bude tiež prísne sledovať, ako Irán plní dohodnuté podmienky, a v prípade ich porušenia sa bude usilovať o opätovné zavedenie medzinárodných sankcií voči islamskej republike.

Kongres USA má teraz na preskúmanie dosiahnutej dohody 60 dní a prezident Barack Obama sa bude snažiť o to, aby ju podporili demokrati i republikáni. Ak by aj Kongres dohodu zamietol, Obama by mohol jeho rozhodnutie zvrátiť uplatnením svojho práva veta.

To by však podľa agentúry Reuters zatienilo dosiahnutie dohody, ktoré sa Obamova vláda snaží prezentovať ako svoj kľúčový zahraničnopolitický úspech.

Jeden z izraelských ministrov zdôraznil, že nevylučuje žiadnu z možností riešenia iránskeho problému. “Na stole sú všetky možnosti, diplomatické alebo iné,” uviedol izraelský minister verejnej bezpečnosti Gilad Erdan, člen Netanjahuovej strany Likud.

Sýrsky prezident Bašár Asad vyjadril presvedčenie, že “prelomová” jadrová dohoda s veľmocami uvoľní ruky Iránu, aby sa mohol výraznejšie angažovať v úsilí o stabilizáciu regiónu. Podľa agentúry Reuters tým dal najavo, že očakáva zvýšenie podpory Damasku zo strany Teheránu, ktorý je jeho hlavným regionálnym spojencom.

Uzavretie dohody o iránskom jadrovom programe privítali aj tureckí činitelia. Ankara očakáva, že bude mať priaznivý vplyv na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu a tiež podporí rast tamojšej ekonomiky.

V podobnom pozitívnom duchu sa vyjadril tiež iracký minister zahraničných vecí Ibrahim Džafárí, ktorý sa dnes zúčastnil na konferencii v tureckej metropole. Za vplyvné arabské krajiny Perzského zálivu sa k dohode zatiaľ oficiálne vyjadrili len Spojené arabské emiráty. Ich prezident šejk Chalífa ibn Saíd an-Nahaján zaslal gratulačné posolstvo iránskemu prezidentovi Hasanovi Rúhánímu.

Znenie dohody

Dokument má podľa agentúry DPA viac ako 100 strán a rieši základné okruhy otázok, ktor vám prinášame.

CENTRIFÚGY:
Maximálny počet centrifúg na obohacovanie uránu, ktoré môže Irán používať v priebehu desiatich rokov, bol stanovený na 6000. V súčasnosti sa ich počet pohybuje na úrovni 19.000.

Teherán bude môcť používať len staršie, menej produktívne typy centrifúg, ktoré budú obohacovať urán len na nízku, približne štvorpercentnú úroveň. To je omnoho menej než minimálne 90 percent potrebných na výrobu nukleárnych bojových hlavíc.

ZÁSOBY URÁNU:
Irán bude musieť drasticky zredukovať svoje zásoby nízkoobohateného uránu, a to z približne 12 ton na 300 kilogramov. Znižovanie zásob sa bude realizovať prostredníctvom vývozu tohto materiálu do Ruska.

JADROVÉ ZARIADENIA:
Irán sa zaviazal prebudovať jadrový reaktoru v Aráku tak, aby sa pri jeho prevádzke ako vedľajší produkt netvorilo plutónium, potenciálne využiteľné pri výrobe jadrových zbraní. Ak by k takejto úprave nedošlo, Irán by každý rok získal dostatok materiálu na výrobu dvoch bojových hlavíc.

Tajne budovaný podzemný komplex Fordú, určený na obohacovanie uránu, by sa mal v súlade s dohodou pretransformovať na výskumné jadrové zariadenie.

INŠPEKCIE:
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) bude mať právo vykonávať v krátkych časových intervaloch inšpekcie s cieľom zaistiť, že iránske jadrové zariadenia nebudú využívané na vojenské účely. Teherán bude musieť vpustiť inšpektorov aj do vojenských zariadení, ak to bude požadovať MAAE a tri zo šiestich zainteresovaných veľmocí.

EKONOMICKÉ SANKCIE:
Dohoda počíta s postupným rušením sankcií postihujúcich iránsky ropný export, bankovú sféru a ďalšie oblasti. Ich uvoľňovaniu však bude musieť predchádzať potvrdenie MAAE, že Irán podnikol všetky potrebné kroky na obmedzenie svojho nukleárneho programu. K tomu by malo dôjsť koncom tohto roka.

ZBROJNÉ EMBARGO:
Embargo OSN na vývoz a dovoz konvenčných zbraní do Iránu zostane v platnosti ešte päť rokov. Zahraničné dodávky komponentov pre iránsky program balistických striel budú zakázané na ďalších osem rokov.

OPÄTOVNÉ ZAVEDENIE SANKCIÍ:
Irán a šesť svetových veľmocí sa dohodli aj na mechanizme rýchleho opätovného zavedenia sankcií v prípade, ak sa zistí, že Teherán porušil podmienky dohody.