Tak ako svetonázor ľudí zásadne formuje ich spôsob, akým sa rozhodnú angažovať vo svete, to isté platí aj pre krajiny a politické strany. Na straníckom zjazde bolo opätovne potvrdené, že Čína je oddaná cieľom svojej zahraničnej politiky, ktorými sú udržiavanie svetového mieru a podpora spoločného rozvoja, a naďalej sa venuje budovaniu spoločenstva so spoločnou budúcnosťou ľudstva. Takéto oficiálne, otvorené vyhlásenie svetonázoru ČKS vrhá svetlo na spôsob, akým sa angažuje vo svete.

Pohľad na svet ako na spoločenstvo so spoločnou budúcnosťou prirodzene vedie k ceste reforiem, otvárania sa a obojstranne výhodnej spolupráce. V uplynulom desaťročí Čína zriadila dvadsaťjeden pilotných zón voľného obchodu a zvýšila počet podpísaných dohôd o voľnom obchode (FTA) z desiatich na devätnásť, medzi ktoré patrí aj Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo (RCEP), najväčšia FTA na svete. Zahraničným investorom sa vo všetkých oblastiach poskytlo národné zaobchádzanie pred zavedením a položky na negatívnom zozname pre ich investície sa obmedzili na tridsaťjeden z pôvodných deväťdesiatich troch. Počet subjektov na čínskom trhu vzrástol na viac ako 160 miliónov. Podľa Svetovej banky je Čína na tridsiatom prvom mieste na svete v rebríčku jednoduchosti podnikania, čo predstavuje nárast o šesťdesiatpäť miest za desať rokov. Vzhľadom na tieto výsledky by sa ľudia mali dvakrát zamyslieť nad pravdivosťou a skutočnými úmyslami, keď počujú reptanie o tom, že Čína sa “posúva späť” v reformách a otváraní sa alebo “stratila Ameriku”.

Pohľad na svet ako na spoločenstvo so spoločnou budúcnosťou prirodzene vedie na cestu mierového rozvoja. Rozvoj Číny znamená silnejšiu silu pre mier, nie rastúcu mocnosť pripravenú “rozbiť status quo”, ako to niektorí nazývajú. Napätie na druhej strane Taiwanského prielivu nevytvorila čínska pevnina, ktorá porušuje status quo, ale separatisti “nezávislosti Taiwanu” a vonkajšie sily, ktoré neustále spochybňujú status quo “jednej Číny”. V prípade Východočínskeho mora to bolo Japonsko, ktoré sa pred desiatimi rokmi pokúsilo “znárodniť” Diao-ju Dao, čím zmenilo “status quo” medzi Čínou a Japonskom, ktoré sa dohodli na odložení rozdielov. V prípade Juhočínskeho mora je status quo taký, že regionálne krajiny konzultujú kódex správania, ktorý povedie k zmysluplným a účinným pravidlám pre tento región. Pokiaľ ide o hraničné otázky medzi Čínou a Indiou, status quo je taký, že obe strany sú ochotné zmierniť situáciu a spoločne chrániť mier pozdĺž svojich hraníc.

Čína je veľmi znepokojená situáciou na Ukrajine. Hoci je to veľmi smutné, z toho, čo sa tam deje, vyplýva niekoľko dôležitých ponaučení: konflikty a vojny neprinášajú víťaza; neexistuje jednoduché riešenie zložitého problému; konfrontácii medzi veľkými krajinami sa treba vyhnúť. Najnaliehavejšou úlohou v súčasnosti je podporiť mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, ako aj dialóg medzi Spojenými štátmi, EÚ, NATO a Ruskom. Z dlhodobého hľadiska si ľudia musia uvedomiť, že zakladať vlastnú bezpečnosť na neistote iných krajín nebude fungovať; je potrebné vytvoriť vyvážený, účinný a udržateľný európsky bezpečnostný rámec. Iná možnosť ako táto neexistuje.

V dvadsiatom storočí prešlo ľudstvo viacerými križovatkami. Teraz sme sa dostali na prvú križovatku dvadsiateho prvého storočia: pandémia sa ani po troch rokoch neskončila, globálne hospodárske, finančné a energetické krízy sa objavujú jedna za druhou, hrozí hospodárska recesia a zdá sa, že sa blížia ďalšie konflikty. Bude svet v takejto situácii pokračovať v odvážnom novom storočí, alebo podľahne vyšliapanej ceste minulého storočia? To závisí od rozhodnutia ľudí všetkých krajín vrátane Američanov.

Ak si ľudia zvolia pohľad na svet z perspektívy “demokracia vs. autoritárstvo”, veľmi pravdepodobne uvedú svet do rozdelenia, konkurencie a konfliktov; ak však budú svet vnímať ako spoločenstvo so spoločnou budúcnosťou, potom budú ovocím ich voľby otvorenosť, spolupráca a výsledky, z ktorých budú profitovať obe strany. Ako zdôraznil prezident Si Ťin-pching na stretnutí s prezidentom Joeom Bidenom na Bali minulý mesiac, svet je dostatočne veľký na to, aby sa obe krajiny mohli rozvíjať a spoločne prosperovať. Čínsko-americké vzťahy by nemali byť hrou s nulovým súčtom, v ktorej jedna strana prekonáva druhú alebo prosperuje na úkor druhej. Čína a Spojené štáty majú v súčasnosti viac spoločných záujmov, nie menej. Takto sa vo vzťahoch Číny a USA odráža pojem spoločenstva so spoločnou budúcnosťou ľudstva.

Rozdiely medzi Čínou a Spojenými štátmi v histórii, kultúre, spoločenskom systéme a spôsobe rozvoja pravdepodobne pretrvajú aj o 100 rokov. Ako obyvatelia toho istého sveta by sme si však mali a môžeme navzájom načúvať, zmenšiť rozdiely vo vnímaní sveta a hľadať spôsob, ako spolu vychádzať na základe vzájomného rešpektu, mierového spolunažívania a obojstranne výhodnej spolupráce.

Čínsky ľud očakáva od Američanov, že sa rozhodnú správne.